#Mentálne zdravie, psychohygiena, sebaláska. To sú slová, ktoré sme v poslednej dobe počuli určite všetci. Je potrebné starať sa nielen o svoje fyzické zdravie, ale podstatné je aj o to psychické. A to sa začína detabuizovať, hovorí o ňom čoraz viac ľudí a psychickými problémami sa netaja ani hviezdy.
Psychológia zaujíma aj Veroniku Raganovú, ktorá sa na katedru psychológie na Univerzite Komenského dostala ako jedna z troch najlepších uchádzačov. Vnímala to ako znamenie. Veronika postupne získavala prax a dnes sa venuje viacerým odvetviam psychológie. Okrem toho je zakladateľkou instagramového profilu Spomiluj, v rámci ktorého realizovala aj festival #vsebeláska. O psychológii, mentálnom zdraví a unikátnom festivale na instagrame Veronika porozprávala v našom rozhovore.
Začnem klasickou otázkou, ktorú ti mnohí určite kladú. Ako si sa k psychológii dostala a prečo ťa zaujala?
K psychológii som sa dostala už cez semináre na strednej škole, avšak nemala som v pláne ísť ju študovať. Ako každý teenager som chcela odísť z domu a vyskúšať si život na vlastnú päsť. Je pravda, že v čase, keď som sa na vysokú školu hlásila, som mala prečítaných niekoľko psychoanalytických kníh a cool mi pripadala taká tá klasická freudiánska terapia, kde klient leží na lehátku a vy sa s ním rozprávate.
Avšak na vysokej škole som zistila, že mať vlastnú prax je niekoľkoročná drina. Preto som popri výške pracovala v rôznych odvetviach, hlavne v IT sektore na internom HR, čo má veľmi veľa naučilo. V konečnom dôsledku mám 24 a za sebou už 6 rokov praxe. Myslím si, že práve prax popri škole je veľmi dôležitá. Minimálne zistíte, čo nechcete robiť.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Čo z psychológie ťa najviac zaujíma? Hovoriť len o psychológii je určite široký pojem.
To veru je. Psychológia je oblasť, ktorá má veľmi širokú aplikáciu, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Napríklad už len z toho hľadiska, že každý z nás má mentálne prežívanie. Inak ju vieme nájsť v marketingu, UX designe, vzdelávaní a mnohých ďalších. Momentálne ma najviac zaujímajú kognitívne vedy a ich aplikácia do dizajnu a architektúry.
Z tej „klasickej” psychológie ma teraz zaujíma humanistický psychoterapeutistický prístup, z ktorého si idem robiť výcvik. Myslím si, že má tiež širokú aplikáciu, pretože sa inak nazýva PCA – vo voľnom preklade prístup zameraný na človeka, ktorý sa dá prepojiť práve s kognitívnymi vedami. Momentálny trend v dizajne je totiž human centered design.
Čo ťa viedlo k založeniu instagramového profilu Spomiluj?
Úprimne? Keď som v jedno krásne, slnečné ráno deň po mojich štátniciach vstala, uvedomila som si, že mi chýba písanie. Tak som začala rozmýšľať nad tým, o čom by som písala. Najväčšia motivácia bolo moje vyhorenie, o ktorom som rozprávala aj v niekoľkých streamoch. Sama som ako človek, ktorý študoval psychológiu, mala problém si pred sebou priznať, že potrebujem odbornú pomoc.
A to bol asi najväčší dôvod prečo. Ak s tým mám problém ja, ako na tom asi sú ostatní ľudia? Sama som sa hanbila za osobné zlyhanie, bála som sa, či ma nebude spoločnosť súdiť. Tak som sa rozhodla začať o tom písať a vytvoriť niečo, čo by mohlo pomôcť túto stigmu aspoň trošku zbúrať. A zároveň ukázať ľuďom, že v tom nie sú sami.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Koľko času denne venuješ svojmu Instagramu (ktorý je, mimochodom, aj veľmi estetický)?
Na začiatku to bolo veľa. Avšak teraz mám nastavený limit na všetky sociálne siete 1,5 h denne. Prednedávnom som pridávala aj story o social media diet, ktorá mala veľký počet zdieľaní, aj medzi poprednými slovenskými blogermi. Pre mňa sú sociálne siete pasívny príjem informácii, ktorý celkom „zaneprázdňuje” náš mentálny priestor.
Instagram zakáže filtre s plastickými operáciami: Môžu škodiť duševnému zdraviu
Píšu ti na tvoj profil aj ľudia, ktorí chcú radu alebo ich zaujíma tvoj názor?
Áno, denne mi príde aj niekoľko desiatok správ. Avšak zdravotné problémy sú veľmi komplexné. Nedajú sa vyriešiť cez správu a nechcem to robiť aj z toho dôvodu, že „hotový” psychoterapeut je až po niekoľko ročnom výcviku a niekoľkých rokoch praxe v ambulancii, podobne ako je to u doktorov. Preto si do streamov volám rôznych psychiatrov alebo psychológov, ktorí už túto prax majú a ľudia sa ich môžu pýtať na niektoré veci.
Na čo viem odpísať, na to odpíšem, ale najčastejšie len uisťujem ľudí, že sa nemajú za čo hanbiť, keď potrebujú pomoc. Ide o kvalitu ich života a nech ich problém radšej vyriešia pár sedeniami u terapeuta, ako by sa mali kvôli tomu dlho trápiť. Prípadne im odporučím niekoho, kto by im pomôcť mohol.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Zaskočil ťa už niekto otázkou, ktorú si v rámci svojho Instagramu absolútne nečakala a možno si vtedy aj dlho premýšľala, čo odpísať, aby si poradila správne?
Ja úplne rozumiem tomu, že keď je človek zúfalý, tak robí, čo môže. Niekedy sa stane, že mi prídu relatívne pasívne agresívne správy, že keď im nepomôžem ja, tak si niečo urobia. Tak im vždy odpíšem, že radšej nech pre seba spravia niečo dobré a zavolajú na niektorú linku dôvery, keď potrebujú urgentnú pomoc. Na Slovensku je ich niekoľko a robia to veľmi dobre, napríklad linka Nezábudka alebo IPčko. Sú tam vyškolení psychológovia, psychiatri, sociálni pracovníci atď., ktorí presne vedia, čo treba robiť, keď je človek v núdzi.
Ako vnímaš situáciu na Slovensku, je psychológia a mentálne zdravie pre ľudí stále tabu?
Pomaly sa to podľa mňa mení k lepšiemu, za čo som veľmi vďačná. Deje sa napríklad taká pekná vec, že keď mám livestreamy, tak mi chodí veľa správ o tom, že tí psychológovia a psychiatri sú takí ľudia, ako je každý. Podľa mňa môžu za to rôzne filmy a seriály, kde sme vykreslení v nejakom blázninci a robíme ľuďom lobotómiu alebo dávame elektrošoky. Je to podľa mňa tiež jedna stigma tohto odvetvia. Ja to sama pre seba volám psychológia s ľudskou tvárou, pretože sa trošku snažím poukázať na to, že sú to všetko „normálni” ľudia ako iní doktori.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Aké témy podľa teba mladých Slovákov najviac trápia?
Nerada generalizujem a ani nechcem hovoriť za druhých ľudí. Čo ale vnímam, je negatívny vzťah k sebe samému a to nie len u mladých ľudí. Chodí mi veľa otázok na to, ako si tento zdravý vzťah k sebe vybudovať. Preto chystáme aj sériu workshopov, kde sa budeme na túto tému baviť.
Stretla si sa sama vo svojom živote s niektorým druhom psychických komplikácií?
Je to paradoxné, ale áno, aj s celkom závažnými. Mám za sebou celkom ťažké depresívne obdobie a aj vyhorenie. Dostať sa „do pohody” mi pomohlo upratať si v sebe samej a konfrontovať sa s tým, čo je vo mne. Žiť sám so sebou je to najťažšie, ale aj to najkrajšie, čo môžeme v živote dosiahnuť. Ja to vnímam ako osobnú slobodu – poznať moje vlastné limity, hranice, temné ale aj svetlé stránky. Pomohol mi v tom môj terapeut aj coachka, sama by som to nezvládla.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Existuje podľa teba nejaký univerzálny návod, ako si udržať svoje mentálne zdravie?
Podľa mňa neexistuje, každý z nás má vlastné interindividuálne prežívanie. A aj keď si dvaja ľudia zažijú tú istú traumatickú situáciu, tak to neprežívajú tak isto.
Ale vnímam to tak, že by sme sa mali viac počúvať a žiť v prítomnosti. Ja sa na naše bytie pozerám holisticky, takže každý z nás má svoje fyzické telo, vedomie, nevedomie a fungujeme v istom sociálnom prostredí. Tá prítomnosť je tu od toho, že viem neustále vychytávať impulzy zo všetkých spomínaných levelov. Už len napríklad tak, že si uvedomím, že som unavená a neignorujem to, alebo že sa mi nepáči, že sa ku mne niekto istým spôsobom správa.
VIDEO Youtuberka chodila s pedofilom: Svojím príbehom chce pomôcť ďalším dievčatám
Ako môže podľa teba dopadnúť človek, ktorý bude dlhodobo odsúvať svoje mentálne zdravie na vedľajšiu koľaj? Aké sú následky?
Myslím si, že ignorovať hocičo nie je cesta. Keď napríklad ignorujem boľavý zub, môžem dostať ťažký zápal nervov. Tak isto je to aj s našou psychikou, ktorá sa ale lieči dlhšie ako blistrom antibiotík. Naša myseľ a telo sú vzájomne prepojené a jedno ovplyvňuje druhé. Asi každý pozná pojem psychosomatika, kedy môže napríklad úzkosť maskovať za nevoľnosť a podobne. Jedno od druhého jednoducho neodelíme.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Ak by si mohla odstrániť jednu stigmu/mylnú domnienku o mentálnom zdraví, čo by si si vybrala a prečo?
Asi nemôžem vybrať len jednu. Možno náš celkový postoj – mentálne zdravie síce nevidíme, ale je tak isto dôležité ako to fyzické. Neberiem to ako stigmu, ale skôr ako lifestyle, ktorý by sme mali každý zvážiť. Vnímam to tak, že pokiaľ sa nezmení spoločnosť, tak to bude ešte dlhá cesta. Nik nás od mala neučí, ako pracovať s vlastnou emocionalitou. Na škole máme síce telesnú, ale nemáme mentálnu telesnú. Avšak pomaly sa to podľa mňa mení k lepšiemu, mam v okolí seba ľudí, ktorí vychovávajú deti a kladú veľký dôraz aj na ich mentálne zdravie.
Vnímaš aj to, že o mentálnom zdraví začínajú hovoriť známejšie osobnosti, alebo by si si priala, aby to bolo ešte bežnejšie?
Samozrejme. Na jednej strane sú ľudia ako Kristína Tormová, ktorá o tom veľmi pekne, ľudsky a otvorene rozpráva a na druhej strane sú niektoré média, ktoré robia aj zo samovraždy senzáciu. Ale vnímam aj to, že téma duševného zdravia dostáva oveľa viac mediálneho priestoru, či už vo forme rôznych podcastov alebo diskusií.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Sama si organizovala livestream festival, v rámci ktorého si hovorila s mnohými ľuďmi, ktorí k tejto téme majú naozaj čo povedať. Čo ťa inšpirovalo k takémuto festivalu?
Existuje už niekoľko podcastov, avšak chýbala mi nejaká interaktívnejšia forma predávania informácií vo forme online diskusie. Dôvodom je aj koronavírusová situácia – čítala som jeden článok o tom, že linky dôvery nestíhajú. Tak som chcela spraviť niečo, aby som ľuďom trošku pomohla v týchto ťažkých časoch.
S kým každým si sa počas #vsebeláska rozprávala? Máš aj nejaký „obľúbený“ rozhovor, ktorý bol podľa teba veľmi prínosný a zároveň veľmi príjemný?
Počas festivalu bolo 11 streamov s rôznymi ľuďmi, či už psychológmi, coachmi ale aj “bežnými” ľuďmi, ktorí si niečím prešli a chceli svoj príbeh zdieľať s ostatnými. Nemôžem asi povedať, ktorý je môj obľúbený. Každý z nich má niečo do seba a niečo ma naučil. Najviac vo mne asi zarezonoval rozhovor s kamoškou Slávkou o empatii a so psychoterapeutom Ľudom Dobšovičom o tom, ako kráčať po vlastnej ceste a nenechať sa ohýbať okolím. Najviac pozitívnych reakcií ale dostávam na rozhovor s coachkou Evou o psychosomatike a na stream s joginkou Zuzkou Madari.
Neustále ľuďom hovoriť o takýchto veci vie byť určite niekedy ťažké. Ako sa o svoje mentálne zdravie staráš ty?
Pre mňa je starostlivosť o duševné zdravie životný štýl, ktorý som si ale musela vybudovať, lebo tomu ešte donedávna nebolo tak. Nepočúvala som sa a skôr som robila, čo chcelo moje ego a nie to, čo som naozaj potrebovala. Teraz sa snažím vytvoriť si každý deň zmysel života a nečakať na to, že prídem na to, čo to je. Každá sekunda je podľa mňa príležitosť na to, aby sme mali radosť a lásku v živote.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Čo je, v rámci tvojho instaprofilu Spomiluj pre teba cieľom?
Asi nemám konkrétny cieľ, vnímam to skôr ako neustále prebiehajúci proces. Zo začiatku som tomu prikladala veľkú váhu a bol to orbit môjho bytia, ale prestala som to riešiť. Je to v podstate projekt pre mňa, veľa sa pri tom učím, dokonca tiež nové informácie o sebe samej. Ale aj keby zajtra zrušili celý Instagram, tak sa mi svet nezrúti. Samozrejme, že ma teší, že sa to ľuďom páči a že im to pomáha a budem sa snažiť urobiť všetko v mojich silách, aby to prinieslo hodnotu.
Ak sa ti rozhovor páčil, sleduj aj naďalej náš web. S Veronikou chystáme vlastnú rubriku Je OK nebyť OK, v ktorej sa dozvieš mnoho zaujímavých informácií aj tipov, ako sa starať o svoje mentálne zdravie.
Zdieľať na