#Sninčan Tibor Pavlisko sa venuje zachytávaniu divokých a voľne žijúcich zvierat už šesť rokov. S fotením prakticky začal od mala a za svoje najväčšie úspechy považuje snímky viacerých zvierat, ktoré ľudia na vlastné oči v živote v drvivej väčšine prípadov nikdy neuvidia. Tibor prezradil, čo všetko takáto záľuba obnáša, čo pre neho znamená príroda a najmä to, čo zažíva pri potulkách lesmi na východe Slovenska.
Ako si sa dostal k tomuto koníčku? Ako by si charakterizoval svoj štýl – čím je podľa teba špecifický a odlišný od ostatných?
K foteniu divokej prírody ma inšpiroval film Vlčie hory. Do prírody som chodil už od mala, no až po vzhliadnutí tohto filmu som sa odhodlal zakúpiť si prvý fotoaparát.
Myslím si, že je moja tvorba špecifická v tom, že v rámci nej môžu ľudia nájsť množstvo rôznych druhov zvierat, na ktoré iní často zabúdajú. Taktiež zachytávamvšetko striktne vo voľnej prírode, žiadne ZOO alebo obory.
Musíš si pre svoje snímky privstať? Ako dlho zvykneš čakať na dobrý záber a čo musí podľa teba obsahovať?
Áno, do lesa vyrážam ráno ešte za tmy, aby som stihol prísť do danej lokality včas a stihol sa pripraviť. Je vcelku ťažké povedať, ako dlho sa čaká na dobrý záber. Dobrý záber sa niekedy dostaví po pár minútach v teréne, inokedy sú to hodiny a dni strávené v prírode bez úspechu. Dosť zaváži aj to, čo idem práve fotiť. Napríklad na takého medveďa čakám už 6 rokov.
Dobrý záber musí okrem iného obsahovať nejaký príbeh, ktorý si môže každý domyslieť ľubovoľne sám, podľa vlastnej fantázie. Mám rád fotky, na ktorých je zviera v prirodzenom prostredí. Taká fotka má pre mňa vyššiu hodnotu, ako napríklad snímka zvieraťa v podobe portrétu, aj keď ani tie neodsudzujem. Taktiež by mal byť dobrý záber správne vyvážený po technickej stránke. Myslím tým najmä farby, teplotu, či kompozíciu.
Vyžaduje tvoje hobby nejakú špeciálnu prípravu? Čo nesmie chýbať vo výbave wildlife fotografa?
Samozrejme, ako všetko, aj toto vyžaduje nejakú prípravu. Napríklad nájsť dobré miesto si vyžaduje veľa času stráveného v teréne. Taktiež si treba naplánovať, čo chcem zachytiť, a podľa toho zvoliť aj lokalitu.
Výbava môže byť dosť široká, no podstatným základom je fotoaparát a objektív s dlhším ohniskom (zoomom), aby sme zviera zbytočne nerušili a vedeli ho snímať aj z väčšej vzdialenosti. Ďalej je dôležité mať nejaké maskovacie oblečenie, ideálne v prirodzených farbách ako sú zelená či hnedá.
Ja som začínal s Canonom 450D s objektívom Canon 75-300 mm, aktuálne používam fotoaparát Canon 6D Mark II s objektívom Sigma 150-600 mm Contemporary.
Aké zvieratá najradšej fotíš, prípadne, čo najzaujímavejšie si odfotil?
Každé zviera má niečo do seba, takže sa presne nedá povedať, čo fotím najradšej. Samozrejme, sú aj také, ktoré nestretnete každý deň, ako napríklad zubor, vydra alebo iné vzácnejšie druhy – tie si užívam najviac.
Avšak najzaujímavejší bol pre mňa rys ostrovid. Väčšina ľudí ho v živote nikdy neuvidí, mne sa to zatiaľ podarilo len raz, a to hneď dokonca celú rodinku troch rysov. Na fotku sa mi však zmestil len jeden. Ten pocit by som doprial naozaj každému.
Čo ti ide najľahšie a čo naopak, najťažšie?
V podstate by sa dalo povedať, že sa mi najľahšie zachytávajú druhy, ktorých je najviac, napríklad ako jeleň alebo srna, no ani to často neplatí. Najťažšie sa však fotia zvieratá, ktorých je málo a žijú skrytým spôsobom života, poprípade sa často presúvajú na veľkom území a naraziť na ne je naozaj náročné. Napríklad spomínaný zubor. Fotiť niečo iné by som asi nechcel, divoká príroda je jedinečná a nikdy neviete, čo pri pobyte v nej zažijete.
Napadlo ťa niekedy niečo? Podeľ sa s nejakou situáciou, v ktorej si sa ocitol.
Nie. Ľudia si často myslia, že zver chce neustále na človeka útočiť a napádať ho, ale to ani zďaleka nie je pravda. Vo väčšine prípadov si to myslia tí, ktorí do prírody ani nechodia. Za šesť rokov, čo chodím pravidelne fotiť do prírody sa mi nikdy nestalo, aby na mňa nejaké voľne žijúce zviera útočilo. Preto vždy vravím, že je potrebné poznať správanie daných zvierat a vyhýbať sa rizikovým situáciám. Zviera nemá nikdy za potrebu bezdôvodne útočiť.
Najzaujímavejšie situácie vznikajú vtedy, keď sa dostanem do tesnej blízkosti so zverou. Ak som dobre zamaskovaný, zviera počuje len zvuk uzávierky fotoaparátu a neustále pobehuje okolo, lebo nevie odkiaľ zvuk vychádza. Často robia rôzne pohyby, len aby vyprovokovali k pohybu mňa a zistili, čo sa deje. Tieto momenty vedia byť veľmi zábavné.
V tvojej galérii nájdeme zábery rôznych druhov. Lákajú ťa aj iné, severnejšie, prípadne exotickejšie krajiny?
Jasné, ako som už hovoril, stále čakám na medveďa, no zatiaľ sa môjmu objektívu vyhýba. Jeden z mojich mnohých cieľov je aj los mokraďový, ktorý sa sem-tam objaví aj na Slovensku, no najväčšie šance vidieť ho sú v susednom Poľsku. Určite by som chcel navštíviť aj nejaké severské krajiny, najviac asi Svalbard v Nórsku. Keď vidím fotky polárneho medveďa na ľadovcoch, je to pre mňa niečo neskutočné.
Kto je Patrik Paulínyi? Mladého dokumentaristu si všimlo aj National Geographic
V ktorom období roka fotíš najradšej a na ktorú snímku si najviac hrdý? Zostal si niekedy v prírode aj dlhšie ako jeden deň?
Ťažko vybrať, no zrejme to bude jeseň. Farby dodávajú záberom krásnu atmosféru. Najviac hrdý som na fotku rysa. Fotenie rysov bolo pre mňa okamihom, ktorý si zapamätám na celý život. Zaradil by som tu aj fotku zubra v zime, ktorá má pre mňa tiež veľkú osobnú hodnotu. Zatiaľ som nikdy nefotil viac ako jeden deň, hoci sa na to chystám už dlhší čas.
Máš okrem osobných úspechov aj nejaké ocenenia?
Do súťaží som sa doteraz veľmi nezapájal, no tohto roku som to zmenil, a do pár z nich som svoje zábery napokon prihlásil. Zatiaľ je pre mňa najväčším úspechom tretie miesto v jednej slovensko-poľskej súťaži zameranej na fotky z Národného parku Poloniny a susedného Bieszczadského národného parku v Poľsku. Keď majú moje zábery úspech a páčia sa ľudom, som za to vždy rád a taktiež vždy ďakujem za možnosť odprezentovať sa.
Je o tebe známe, že neprezrádzaš miesta, kam chodíš fotiť. Prečo? Je ťažké v dnešnej dobe preraziť ako wildlife fotograf? Čo odporúčaš začiatočníkom?
Nie je to celkom pravda. Neprezrádzam ich verejne, ale ak ma niekto kontaktuje a vidím, že nemá zlé úmysly, nemám problém mu lokality prezradiť. Ak by som to prezrádzal verejne, mohlo by sa stať, že sa tieto informácie dostanú k nesprávnym ľuďom.
Asi ako vo väčšine oblastí, aj v tejto trvá roky, kým si niečo vybudujete. Nie je to o tom kúpiť si najdrahšiu techniku a behať po lese. Všetko príde postupne. Začínajúcim fotografom by som odporúčal nevzdávať to. Aj ja som mal horšie časy, keď sa mi úplne nedarilo, ale treba myslieť na to, že čas strávený v prírode sa vám vyplatí a všetko sa to vráti. Čo sa týka techniky, na začiatku je to v podstate jedno, základ je pochopiť správanie zvierat a naučiť sa čítať prírodu.
Zdieľať na