#Tretie pokračovanie ikonického Detektora síce nie je vonku vyslovene dlho, avšak aj ten rok a pol stačí na to, aby na tento skvelý projekt niektorí možno trochu pozabudli. Práve preto sme sa rozhodli dnes si na neho spoločne zaspomínať v novej časti tvojej obľúbenej rubriky Throwback. Poďme teda spolu na to!

Záver trilógie

O Ektorovi sme v čase vydania tohto projektu dlhšie nepočuli a boli sme teda veľmi zvedaví, aký projekt nám posunie a úprimne sme ani nevedeli, čo od neho očakávať. Pri pohľade na tracklist nás žiadne zásadné prekvapenie nečakalo. Ektor zvolil 13 skladieb, ktoré poslucháčovi vtedy ponúkli takmer 40 minút novej hudby (odmysliac si tracky, ktoré už von dal, tak trocha menej). Čo sa týka rozsahu, nebolo tu čo vytknúť, nebolo toho málo a zároveň to nie je ani zbytočne natiahnuté. Domáci interpreti naozaj v poslednej dobe volia projekty bez zbytočnej vaty a to je určite lepšie, ako ísť na úkor kvality.

Ektor išiel na istotu

Ak by sme si naše pocity z tohto už takmer dva roky starého projektu zhrnúť do jednej myšlienky, tak by sme napísali, že Ektor tu išiel na istotu. Počas celej svojej kariéry sa drží svojho vzorca, ktorý je špecifický a predovšetkým úspešný. Vieme, že niektorí poslucháči mu možno občas vyčítajú to, že nechce vybočiť z komfortných koľají a nijak výrazne neexperimentuje. Na druhej strane, prečo by to mal robiť? Prečo by mal nasilu meniť štýl, s ktorým sa stotožňuje?

Toto je Ektor, ktorý je najlepší v tom, čo robí. Jeho slová stále majú váhu, na albume sme našli niekoľko skvelých punchlineov a ocenili sme aj ucelené myšlienky podané príjemným spôsobom. Z Ektora na projekte bol cítiť na jednej strane pokoj, dosiahnuté úspechy si užíva a občas sa retrospektívne vracia do minulosti, ktorá svojim spôsobom stále do jeho života zasahuje. Na druhej strane otvorene a nahlas pred poslucháčom premýšľa, či boli jeho kroky vždy správne, najmä vo vzťahovej oblasti, ktorú zo svojej pozície rozoberá úprimne a tak, ako nikto na domácej scéne.

Overený vzorec šľape

Čo sa týka hostí, Ektor tu zvolil len troch raperov… Sergeia Barracudu, Pil C-ho a Dollar Prynca. S prvými dvoma menovanými už nahral výborné spolupráce a aj tento výber potvrdzuje, že Ektor išiel na istotu. Pozval si ľudí, ktorých pozná a s ktorými si hudobne sedí. U Sergeia ma baví tvrdší prejav s údernými riadkami a v tematike, ktorá mu je blízka. Pri Dollarovi mi hneď podvedome vybehla predstava, do akého beatu by to mohli chalani nahrať a moje očakávania naplnili.

Celým albumom sa všeobecne nesie pohodový vibe, ktorý v dobrom slova zmysle rozbíjajú skladby ako „To Neni Hra“, „Mám Nervy“ a „Pull Up“. Ektor pri treťom pokračovaní ikonického albumu zvolil pomalšie beaty, spevavejší flow, jemnejšie bars, ktoré ale prezentujú často silné a možno aj temnejšie myšlienky.

Od predchodcov sa líši

Ektor od predošlých Detektorov priniesol poslucháčovi na jar 2023 zvukovo iný album, ktorý znel moderne, no zároveň sa držal pevných koreňov, na ktorých interpret stavia. Klamali by sme, ak by sme napísali, že mi na albume trocha nechýba moment prekvapenia. Kľudne len v podobe jedného tracku, ktorý by nás aspoň trochu zaskočil.

Pár slov na záver

Ak si Ektorov fanúšik, albumti podľa nás musel určite veľmi sadnúť. Našli sme na ňom všetko, čo u Ektora máme radi… Silné a originálne prezentované myšlienky, uličnú tematiku, príbehy s jemnejším pohlavím a podobne. To všetko nám raper doručil v jemnejšom, pomalšom a príjemnejšom moode. Staval tu na pevných základoch, je vyzretejší, nevybočuje z overených postupov a vo svojej podstate doručil to, čo sme od neho očakávali.

Album nebol ani prvoplánový, Ektor má stále čo poslucháčovi povedať, o čom v konečnom dôsledku svedčí aj to, že si na album nepozval veľa hostí. Domáca scéna ho potrebuje, stále je na jej vrchole a nevyzerá to, že by menšia odmlka na tom niečo zmenila.

Sleduj nás aj na Instagrame!