#Tetovanie môžeme dnes už pokojne označiť za fenomén posledných generácií. Aspoň nejakým sa dnes už môže pochváliť takmer každý z nás. Je pritom úplne jedno, či ide o drobnú kresbu, alebo obrovské umelecké dielo.
Aj ty patríš k milovníkom tetovania? Pozri, ako vzniklo a prečo sa stalo tak populárnym
Tatéri sú však tiež len ľudia. Aj ich sa pandémia nového koronavírusu dotkla. Možno dokonca ešte viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Chvíľu to dokonca vyzeralo tak, ako keby sa na tetovacie salóny úplne zabudlo. My sme sa porozprávali so sympatickým Robim z Rimavskej Soboty, kde má aj svoje tetovacie štúdio. Prezradil nám, ako zvládal koronakrízu, ale rovnako aj to, ako začínal a či sa dá na Slovensku takouto prácou uživiť.
Kedy si sa začal venovať tetovaniu?
Vždy sa mi páčili tetovania, tak som si dal jedno aj ja. Chytilo ma to, ale ešte som sa mu v tej dobe nevenoval. Robil som len také skeče, ale skôr sám pre seba. Raz v noci, keď som si opäť kreslil pred počítačom, prišla do izby moja manželka. Pozerala sa na obrázok a povedala, že sme spolu 9 rokov a ani nevie, že kreslím. Ďalej dodala, že či nevyskúšam tetovať. Kúpil som si tajne strojček a teraz mám vďaka tomu job, ktorý ma napĺňa, baví a zároveň živí.
Ako vyzerali tvoje začiatky? Mal si nejaký vzor, podľa ktorého si začal tvoriť, alebo si sa učil takpovediac za jazdy?
Samozrejme, začiatky sú zaujímavé. Rezanie do živého som bral s rešpektom. Najskôr som skúšal na umelú kožu. Existuje však aj veľa alternatív, tetovať sa dá napríklad na banán alebo pomaranč. Učil som sa sám, sledoval som mnoho videí, pýtal sa kamarátov tatérov, ale dal si poradiť aj od profíkov.
Dokáže ťa táto profesia uživiť, alebo si nútený chodiť aj do inej práce?
Každý človek niekde začína. Nakoľko som vždy mal a aj mám okolo seba veľmi dobrých ľudí, stoja pri mne. Začínal som popri práci. Keď sa mi začali zbierať termíny zistil som, že je na čase ísť touto cestou, Chcel som robiť niečo, čo ma baví a venovať sa tomu naplno. Riešil som si vlastné štúdio, potrebné papiere, certifikáty, vybavenie. Všetko chce čas a treba zamakať, nejde to zo dňa na deň. Ale áno, dá sa živiť aj tetovaním.
Koronavírus sa dotkol každého z nás. Tatéri vlastne zostali z jedného dňa na druhý úplne bez práce. Ako si to vnímal ty? Dokázal si fungovať ďalej?
Korona bola pre nás všetkých veľké prekvapenie. Aj samotný fakt, že niečo takéto existuje a dokáže stopnúť celý svet. Vírus je nebezpečný a nebral som to na ľahkú váhu. Keďže som mal štúdio zavreté, príjem sa znížil na nulu, ale prežíval som z úspor, ako sa len dalo. Manželka mala prácu z domu, tak sme to spoločnými silami zvládli. Za to som jej tiež veľmi vďačný.
Skôr, než si dáš spraviť kerku: Toto sú najčastejšie komplikácie, s ktorými by si mal počítať
Využil si túto nútenú pauzu na zdokonaľovanie tvojich zručností a biznisu?
Väčšinu času som sa venoval rodine, deťom a zažil krásne chvíle. Keďže času bolo viac než dosť, vymaľoval a vynovil som si aj tetovacie štúdio.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Na internete vznikla aj petícia. Tisíce ľudí požadovali, aby sa znovuotvorili tetovacie štúdiá. Ako vnímaš túto petíciu ty? Zapojil si sa do nej?
Chápal som všetky fázy otvorenia prevádzok. Ale nechápal som ten čas, tri mesiace neživiť rodinu. Trvalo to strašne dlho. Áno, pracujeme v podstate s krvou, ale u nás je minimálne taká prísna hygiena ako v nemocniciach. Chceli sme sa čím najskôr dostať späť do práce.
Citáty či otrepané frázy: Toto je 7 najčastejších tetovaní, ktoré si dávame zvečniť po rozchode
Do petície som sa zapojil aj ja a myslím si, že aj väčšina tatérov na Slovensku. Nevnímali sme to ako útok na vládu či znepríjemniť situáciu niektorým prevádzkam. Len sme mali pocit, že sa na nás zabudlo a nefigurovali sme v žiadnej zo štyroch fáz spustenia. Tak sme sa pripomenuli.
Ako v súčasnosti vyzerá tatérska komunita na Slovensku? Komunikujete spolu a delíte sa o svoje nápady, alebo je to skôr o tom, že každý kope sám za seba?
Na Slovensku je veľmi veľa skvelých tatérov, ale len hŕstka z nich dokáže medzi sebou vychádzať. Je to asi pol na pol. Našťastie mám okolo seba takých, s ktorými si pomáhame aj radíme. Myslím, že tento vírus nám tiež k tomu pomohol – aby sme spojili sily.
Na ktoré zo svojich diel si najviac hrdý a koľko ti zabralo času?
Za každým dielom si stojím. Mám viac favoritov a sú to farebné kerky či portréty. Najdlhší čistý tetovací čas mám 9 hodín. Potom som už len odpadol do postele (smiech).
Kde čerpáš inšpiráciu na nové nápady? Stáva sa častejšie, že ľudia prídu s konkrétnym návrhom, alebo to skôr vyzerá tak, že ti povedia tvoju predstavu a ty potom vytvoríš návrh?
Je dosť podstatné, aby mal človek akú-takú predstavu o tom, čo by si chcel zvečniť na telo. Nemusí byť konkrétny motív, ten vieme spolu vypracovať. Niekedy majú jasnú predstavu, inokedy musíme návrh viac konzultovať a meniť. A niekedy mám aj úplne voľnú ruku.
Sleduješ nejakých známych tatérov, ktorých vnímaš ako svoj vzor?
Tých, ktorí sú mojím vzorom, je oveľa viac. Sledujem slovenských – napríklad Lukáš Kohút alebo Jaro Berseker, aj zahraničných – Chrissy Lee, Daniel Silva, Florin Zaharia alebo Chehomova Dasha. Títo boli pre mňa kľúčoví aj v časoch, keď som sa rozhodoval, či ísť týmto smerom.
Ak niekto zvažuje tetovanie, dal by si mu nejakú radu?
V dnešnej dobe je tetovanie trendom. Pre niektorých môže mať hlbší význam, niekomu sa jednoducho len páči. Odporúčam si to premyslieť a vybrať správne, budeš ho nosiť celý život. Ďalej si treba vybrať dobrého tatéra, pozrieť jeho prácu, nie len za čerstva, ale aj po zahojení kerky. Pomôžu aj referencie a hodnotenia.
Zdieľať na