Nemal ešte ani sedemnásť rokov, keď sa z neho stal vrah. A o jedenásť rokov neskôr zabíjal František Tégler znovu. Motív oboch vrážd bol síce diametrálne odlišný, no výsledok v konečnom dôsledku rovnaký: krutou smrťou pri beštiálnom vyčíňaní zomrel nevinný človek. V prípade prvej vraždy išlo dokonca o malé dieťa…
Nevzdelaný a surový
František pochádzal z Oravy, z rodiny, v ktorej vyrastalo osem detí. Veľa inteligencie a šikovnosti nepobral, ledva ukončil päť tried základnej školy a potom sa vyučil za krajčíra. Pracoval v rôznych zamestnaniach, bol závozníkom v dopravnom podniku aj ošetrovateľom oviec v družstve. Priateľov nemal veľa, pre povesť výbušného bitkára si totiž sympatie nezískaval ľahko. Horšia však bola jeho bezcitná a chladná povaha, ktorá sa naplno prejavila v roku 1968.
V ten osudný marcový podvečer vylákal do lesa pri Dolnom Kubíne malého chlapca. Povyzliekal ho a brutálne znásilnil. Ukojiť pedofilné chúťky mu však nestačilo: aby ho chlapec neprezradil, rozhodol sa, že sa ho zbaví. Postavil ho na peň, založil slučku na krk, podkopol mu nohy a bez jedinej výčitky svedomia ho obesil.
Beštiálneho vraha sa podarilo vypátrať pomerne rýchlo – keďže chlapec bol nevlastným synom istého funkcionára, polícia sa do prípadu zabrala naozaj poriadne. Avšak vzhľadom na to, že Tégler bol v čase spáchania vraždy neplnoletý, odsúdili ho len na sedem rokov odňatia slobody.
Veriaci zažili hotové peklo, v kostole ich čakala smrť: Oravskému vrahovi nebolo nič sväté
Zlákalo ho sedem tisíc
Sedem rokov za mrežami by pre niekoho možno bolo dostatočným ponaučením, Františka ale väzenie nenapravilo. Práve naopak, ešte počas výkonu trestu dostal ďalších deväť mesiacov za výtržnosť, pri ktorej zranil spoluväzňa.
Keď brány väznice opustil, chvíľu sa aj zdalo, že jeho život sa predsa len bude uberať tým správnym smerom. Zamestnal sa, a do kolektívu celkom zapadol. No prišiel 10. marec 1979 a František nastúpil na cestu, ktorá ho doviedla až pod šibenicu. V ten deň navrhol kolegom, že sa zložia na nejaký alkohol. Hneď aj prispel „do fondu“ vlastnými drobnými.
Ostatní sa pridávali, iba kolega Ján priznal, že žiadne drobné pri sebe nemá, len veľké papierové. Z vrecka nohavíc vybral zväzok päťstoviek a Františkovi sa okamžite rozžiarili oči. Na otázku kolegov, načo nosíš pri sebe toľko peňazí, Ján odpovedal, že sa chystá kupovať stavebný materiál. V ten moment začal František vo svojej hlave pripravovať plán, ako Jána o peniaze obrať.
Z prezliekárne zobral sekeru a na kolegu si počíhal. Už sa stmievalo, keď sa Ján pobral domov. Do rodnej dediny to mal už len pár desiatok metrov. Tu sa Fero k nemu prikradol odzadu a udrel ho sekerou do hlavy. Úder ale asi nebol dostatočne silný, pretože Ján len vykríkol od bolesti a rozbehol sa k dedine.
Spoznal vraha, zaplatil životom
František zraneného kolegu čoskoro dobehol. Zvalil ho na zem a začali sa biť. V zápale boja však Jano spoznal v útočníkovi svojho priateľa a oslovil ho: „Fero, čo to robíš?“ A to sa mu stalo osudným. Tégler nepotreboval svedka, a tak ako pred rokmi umlčal malého chlapca v lese, tak sa v momente rozhodol umlčať aj svojho kolegu. Začal ho chladnokrvne mlátiť tupou časťou sekery do hlavy, až kým Ján nezostal nehybne ležať mŕtvy.
Fero svojej obeti prehľadal vrecká a okrem puzdra s dokladmi našiel aj vytúžených 7 000 korún. Vrátil sa na družstvo, sekeru uložil na miesto a peňaženku zavraždeného kolegu spálil v peci v prezliekárni. Do služby nastúpil, ako keby sa vôbec nič nebolo stalo. Počas dňa malú čas ulúpenej hotovosti minul, zvyšok peňazí schoval doma v posteli.
Prvý podozrivý
Keď sa Ján nevrátil z práce, manželka ho začala hľadať. Zašla na družstvo, tam jej však povedali, že Jano odišiel domov ešte večer. Žena tušila, že sa stalo niečo zlé. Zalarmovala manželových kolegov aj jeho brata, a tí sa pustili do hľadania. Najskôr objavili Jánovi čiapku a tašku, a potom aj samotného Jána.
Keďže kolegovia vedeli, že Fero bol vo väzení a že to nie je najlepší človek, prvé podozrenie padlo práve naňho. A Tégler ani nezapieral. Pri domovej prehliadke uňho našli takmer 6 000 korún a na družstve objavili zakrvavenú sekeru.
Fero svoj brutálny čin vysvetľoval nedostatkom peňazí a pomocou matke, ktorá bola v zlej finančnej situácii. Kolegu vraj chcel iba omráčiť, no keď ho ten spoznal, musel konať. Manželka zavraždeného bola zo všetkého zdesená: Téglera aj s manželom považovali za utiahnutého a slušného človeka, nebohý Jano ho dokonca párkrát pozval k sebe a pohostil ako dobrého kamaráta.
Legendárna kniha Tisíc a jeden vtip: Komunisti ju zakázali, dnes vychádza opäť!
Obzvlášť nebezpečný recidivista, nie však psychopat
Odborníci konštatovali, že u Téglera nie sú vyvinuté niektoré vyššie city osobnosti, a chýba aj základná hodnotová orientácia k všeobecne platným a uznávaným hodnotám, ako je ľudský život. Znalci tiež konštatovali, že obvinený netrpí žiadnou duševnou chorobou a v čase činu bol plne schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a svoje konanie ovládať.
Keďže už predtým bol odsúdený za trestný čin vraždy, a rovnako ohavný skutok spáchal znovu, bol vyhodnotený ako obzvlášť nebezpečný recidivista. Všetky tieto skutočnosti zobral krajský súd do úvahy a Františka Téglera odsúdil na trest smrti. Ten sa ako jeden z mála takto odsúdených proti rozsudku neodvolal. Trest smrti bol vykonaný 25. septembra 1980.
Zdieľať na