#Veronika Shandor je fotografkou psov, ktorá vystupuje pod umeleckým menom Ve Shandor a na Instagrame má takmer 30-tisíc folowerrov. Nielenže je najlepšou fotografkou domácich miláčikov na svete za rok 2021, ale jej fotografie uverejnili aj prestížne svetové médiá ako The Telegraph, Daily Mail či New York Post.
V rozhovore nám okrem iného prezradila, ako pri fotení dostala zápal priedušiek a ako sa dostala k foteniu mláďatka klokana. Minulý rok sa tiež dostala do finále prestížnej súťaže Image of the year, kde sa prihlasilo vyše 10-tisíc fotografií od najtalentovanejších fotografov sveta.
Ako sa ti so psíkmi spolupracuje a prečo si si ich vybrala ako objekt?
Stále fotím aj ľudí, najmä vtedy, keď chcú majitelia spoločnú fotku so psíkom. Ľudí som veľmi nechcela fotiť, pretože mnohí so sebou nie sú spokojní a chcú drastické úpravy. Psy ti nepovedia, že sú majú dvojitú bradu. Vybrala som si ľahšiu cestu, ale nie je to presne tak.
V čom je fotenie psíkov komplikovanejšie?
Ľuďom vieš presne povedať, ako sa majú tváriť. Pokiaľ nemám psíka, ktorý je naučený na povel, tak sa to nedá. Na druhej strane ma to baví, pretože každé fotenie je výzvou a je iné. Pri fotení s ľuďmi máš jasnú predstavu, ako to budeš fotiť. Pri psíkovi je to náročnejšie v tom, že musíš zohľadniť jeho náladu, čo zo seba dokáže vydať. Prakticky je to ako fotenie s deťmi – počas celého fotenia sa snažíš o to, aby ti dieťa nezačalo plakať.
Ak psík protestuje alebo je pochabý, akým spôsobom sa ich snažíš naviesť do nejakej konkrétnej pózy pri fotení či upútať jeho pozornosť?
Chcem, aby mali pocit voľnosti. Niekde sa prechádzame, rozprávam sa s majiteľom a keď mám rozkokošeného psíka, nechávam ho vyhrať sa a potom ho zastavím a odfotím. Postačia mi na to sekundy, niekedy sú takéto autentické fotografie oveľa krajšie ako tie, kde pózuje. Psík väčšinou vydá zo seba všetko – veľakrát si majitelia myslia, že psík neposlúchne ich povely. Mne sa stal presný opak.
Paradoxom je, že majiteľ mi povie, že psík miluje mojkanie, pred fotením dostáva milión pusiniek a pozornosti a potom pri samotnom fotení nechce prísť k majiteľovi a hrá formu. Čiže na to aby sme spravili krásnu fotku potrebujeme pravdepodobne gauč. So psíkmi musím byť opatrnejšia, väčšinou im skúšam dávať očuchať foťák či cvakám na prázdno, aby si zvykli na jeho zvuk.
V Londýne som mala psíka, ktorý veľmi riešil rozruch vôkol seba. Stiahol sa do seba, preto som s ním skúsila spolupracovať a podarili sa nám také fotky, že ani sami majitelia neverili, že sme to dokázali.
Mala si aj agresívnejších psov? Stalo sa ti niekedy, že zaútočili?
Mám dotazník, v ktorom je aj otázka ohľadom agresivity či bojazlivosti. Keď viem, že je psík bojazlivý, robím pomalšie pohyby. Stalo sa mi už, že mi majitelia zabudli povedať, že ich psík je bojazlivý, a keď som vytiahla foťák, tak ma uhryzol. Iba som sa usmiala a snažila som sa všetko zvládnuť. Doteraz mám jazvu na pravej ruke.
Tam však bola chyba pri komunikácii s majiteľmi, ktorí mi toto nepovedali. Pristupovala by som k nemu oveľa opatrnejšie. Stáva sa mi však presný opak, že bojazlivé psíky ma vítajú tak, akoby ma poznali celý život. Mám vlastné psy, takže viem odhadnúť situáciu.
Dá sa za taký krátky čas, počas ktorého trvá fotenie, zistiť, ako bude psík reagovať a čo je zač?
Áno, dá, ale musíš byť vnímavá. Sama mám dvoch psíkov – jedna miluje ľudí, sama dokonca chce nastúpiť do auta cudzincom. Druhá je úplný opak – bojazlivá, introvertná, nemá rada hluk či hladkanie od cudzích ľudí. Navštevujem však aj lekcie, kde sa učím, ako mám komunikovať so psíkom.
Snažím sa napríklad prvých pätnásť minút fotenia psíka najskôr spoznať. Navyše, mám veľa skúseností, preto ma málokedy niečo prekvapí. Akonáhle napríklad fotím určitú rasu, tak aj setup je iný. Napríklad, pri chrtoch beriem podušku, pretože viem, že si nesadnú na zem, alebo keď viem, že budem fotiť huskyho, tak ho najskôr musím nechať „vyrozprávať“.
Máš z fotenia nejaký vtipný zážitok, o ktorý by si sa s nami chcela podeliť?
Je ich niekoľko. Raz mi na fotenie prišiel zlatý retríver a majitelia mi hovorili, ako ho vykúpali, vyfúkali a nastajlovali. Otvorili dvere auta a pes si hodil šípku do bahuriny. Na fotení bol polomáčaným keksom. Obliali sme ho vodou, ale sčasti boli fotky autentické. Odvtedy mám so sebou na fotení aj uterák. Muži väčšinou chcú fotky so svojím psom, ako ho držia nad sebou – na štýl Levieho kráľa. Každý jeden má takú požiadavku.
Mala si niekedy nezvyčajnú požiadavku od zákazníkov?
Ponúkam balík fotenia s názvom Bádateľ, kde ideme so psíkom na nejakú túru a tam ho odfotím. Raz som šliapala na Poludnicu v Nízkych Tatrách, bola som trochu chorá a niekedy v polovici fotenia som si uvedomila, že mám pravdepodobne zápal priedušiek. Po fotení som bola mŕtva.
Avšak, ja som za všetky možné dobrodružstvá, preto sa ani nepozastavujem nad tým, či ide o nezvyčajnú požiadavku. Naposledy som fotila chlapa, ktorý sa veľmi rád fotil. Vyzliekol sa hore bez a chcel sa so psom odfotiť ako tvrdý chlap. Snažil sa zlomiť aj priateľku, aby aj ona išla hore bez.
Raz som však mala dvoch klientov pracujúcich v zoo. Povedali mi, že mi na fotenie prinesú prekvapenie. Spolu so psom prišiel klokan. Starali sa o mláďa klokana, ktoré museli mať pod dozorom.
Na tvojom profile som videla aj mačičky. Fotíš teda aj iné druhy zvierat?
Nefotím vyslovene len psíky, som otvorená akýmkoľvek nápadom. Ešte som nefotila napríklad plazy. Raz mi klient na fotení spomenul, že má aj chameleóna a ja som sa ho pýtala, prečo ho nefotíme. Fotila som však aj potkany, morča, zajace, sliepky, kozy, kone či dokonca kravy.
Nenastávajú nejaké komplikácie počas fotení iných druhov zvierat ako psov?
Áno, najčastejšie s mačkami. Najradšej fotím mačky vonku, avšak pokojne ich odfotím aj u klienta doma, ak mačku napríklad nechce zobrať von. Tieto fotenia sú však odlišné. S mačkami sa musím dlho zoznamovať, kone sú zasa svojhlavé.
Pomáha ti pri úprave fotiek aj umelá inteligencia?
Áno, trochu to postúpilo, niektoré funkcie sú skvelé, ale stále je na fotke po úprave AI odchýlka v rozlíšení. To si možno laici nevšimnú, ale fotografi vidia rozdielne pixely. Mne nejde o to, aby som mala v postprodukcii čo najmenej práce – napríklad, ak sme niekde v lese, chcem, aby bol psík na vôdzke. Radšej strávim hodiny retušovaním postroja či vôdzky, ako by nám mal psík ujsť. Vtedy si pomôžem AI, ale stále ide o kombináciu mojej tvrdej retušovacej práce a umelej inteligencie.
Dnes už umelá inteligencia vytvorí rôzne fotografie. Neobávaš sa o svoju prácu v budúcnosti?
Nie, pretože umelá inteligencia čerpá z existujúcich fotiek. Ak neexistujú, nemá z čoho spraviť fotku. Taktiež neexistuje možnosť, že by AI vyprodukovala fotku majiteľa so psíkom bez toho, aby som ich odfotila. Skôr dúfam, že mi ešte uľahčí prácu v budúcnosti. Veľa fotografov používa AI na triedenie fotiek, čo im zjednoduší a zrýchli prácu aj základné úpravy.
Naučila si sa všetko sama alebo si študovala fotografiu?
Študovala som antropológiu, takže som presne klasický prípad Slovenky, ktorá nerobí to, čo vyštudovala a vybrala som si umelecký smer. Mohla som ísť študovať etológiu zvierat, ale vadilo mi, že sa tam robili testy na zvieratách.
Dá sa takouto prácou na Slovensku dostatočne uživiť?
Áno, ale nie je to ľahké. Možno je to oveľa lepšie, pretože som v Bratislave. Tu má veľa mileniálov psy ako deti, čo mi prináša milý biznis. Keby som však išla na východné Slovensko, tak tam sa stretnem s nepochopením. Mám šťastie v tom, že ovládam angličtinu, čo znamená, že keď mám hluché obdobie tu, tak vycestujem za hranice.
Už si takto vycestovala niekam, pretože si nemala zákazky?
Úplne bežne takto chodím fotiť do Čiech či Rakúska. Fotila som v Londýne, kde som bola na dovolenke. Bola som na koncerte päť dní a skúsila som sa spýtať, či by si niekto nechcel odfotiť psíka. Nakoniec som mala dohodnuté fotenia na každý jeden deň. Okrem toho som fotila už aj v Holandsku, Belgicku, Paríži, Izraeli a čaká ma Fínsko. Všetky fotenia si klienti vopred objednali.
Ako to funguje, ľudia ťa kontaktujú na sociálnych sieťach?
Áno. Najradšej mám proaktívnych klientov. Nemám rada, keď mi niekto napíše, že po štvrtej som doma z práce, príď mi odfotiť psíka. Ak vidím, že už vyberá napríklad nejaké zaujímavé prostredie, tak cítim, že mu na fotení záleží oveľa viac.
Ponúkaš aj skupinové či individuálne kurzy fotenia a upravovania fotiek. Čo zahŕňa tento kurz?
Ide o kurz fotenia psíkov. Fotím však aj portréty ľudí a psíky v pohybe. Takže dokážem ponúknuť skúsenosti z rôznych oblastí. Viem, ako majú ľudia pózovať. Hoci sa najlepšie vyznám vo fotení psov, na kurzy ku mne chodia aj ľudia, ktorí fotia napríklad svadby či eventy.
Je oň záujem? Mám pocit, že na Slovensku si pomaly každý, kto chytí do rúk foťák, myslí, že je automaticky fotograf…
Áno, mala som aj takého klienta, ktorý hovoril: Však, čo je na tom, iba stlačíš gombík. Ja som mu podala foťák a povedala, nech mi to ukáže. Zrazu už nebol taký hrdina – fotky vyzerali tak, že psík bol rozmazaný alebo dokonca nebol na fotke.
Sama si majiteľkou dvoch border kólií. Čo pre teba znamenajú?
Asi pobúrim polovicu Slovenska – sú to moje deti. Vždy som chcela mať psíka, ale ako dieťa som ho nemohla mať. Už na vysokej škole som odišla z internátu na privát, kde nám povolili mať domáce zviera. Ešte sme nemali ani len zariadený byt, ale psa sme už mali.
Život so psíkmi je úplne iný – si s ním viac vonku, takže je to zároveň prospešné pre tvoje zdravie. Bez psov si neviem predstaviť život. Keďže dva psíky mi nestačia a tretieho neviem nikde splašiť, mám aspoň profesiu, pri ktorej môžem mať psov, koľko len chcem (úsmev).
Zdieľať na
Zdieľaní