#Tvoriť videá bolo jej snom od skorého detstva. S príchodom éry točenia na YouTube si začala pomaly plniť svoj detský sen. Dnes je Dominika Bánszka jednou z najúspešnejších slovenských influenceriek a TikTokeriek na scéne. Venuje sa nielen tvorbe contentu na svojich sociálnych sieťach, ale aj sebarozvoju. Prezradila nám okrem iného aj triky na to, ako nájsť seba samého a vykročiť na správnu životnú cestu.
Ako by si predstavila samú seba čitateľom, ktorí ťa nepoznajú?
Ahojte, volám sa Dominika, mám 22 rokov a pracujem pomocou sociálnych sietí. Za posledný rok sa v mojom živote odohralo veľa zmien.
Momentálne mám obdobie, keď na sebe aktívne pracujem, spoznávam sa a učím sa „prísť späť k sebe“, teda milovať samú seba. Túto cestu zdieľam aj na svojich sociálnych sieťach. Milujem tvoriť, cvičiť jogu, tráviť čas v prírode, so svojimi priateľmi a rodinou.
Na sociálnych sieťach pôsobíš už nejaký čas. Z čoho vznikol nápad pre tvorbu online contentu?
To teda! (smiech) Pamätám si že už ako malá som si natáčala videjká na foťák mojich rodičov. Vtedy ešte Instagram ani YouTube neexistovali. Ale keď začala éra YouTubu, tak som hneď vedela, že toto je niečo, čo sa mi páči. Začala som si tvoriť rôzne make-up looky, natáčať si videá sama pre seba a fotiť si svoje výtvory.
Takže, vždy ma to touto cestou ťahalo. Skôr to teda prirodzene vyplynulo z toho, čo som si robila pre zábavu a teraz ma to živí. Za to som veľmi vďačná.
Čo považuješ za to najťažšie na svojej práci?
Psychickú stránku tejto veci. Odosobniť sa od nepekných vecí, čo ľudia píšu a uvedomiť si, že to nie je o tebe, ale je to ich zrkadlo. Nemám veľa takýchto komentárov, čomu som rada. Potom je však porovnávanie a to je už horšie.
Pýtaš sa, či robíš dostatok, či si dostatočná dobrá a, samozrejme, máš mnoho pochybností sama o sebe. Povedala by som, že toto je pre mňa najťažšie – momentálne sa s tým učím pracovať a uvedomujem si, že moja hodnota závisí len odo mňa, nie od niekoho iného.
A taktiež môj vzhľad. Každý sme iní, nemôžeme chcieť vyzerať ako niekto iný. Tým strácame svoju osobnosť. Ale niekedy je ľahké si v tom uletieť. A ťažké vrátiť sa k sebe, zostať sám sebou.
Kým si z tvojho pohľadu – je odlišné „tvoje ja“ na sociálnych sieťach než v súkromí?
Kedysi som bola podľa mňa trochu iná na sociálnych sieťach ako v realite. Ale nie príliš. Nevedela som nájsť samú seba, snažila som sa prispôsobovať sa „štandardu“ ale teraz by som povedala, že som úplne „real“ a rovnaká ako v skutočnosti.
Nechcem sa na nič hrať a ukazovať len nejaké „pozlátko“. Načo si sama robiť obraz o sebe, ktorý neexistuje? To je na škodu len pre mňa, takže sa snažím byť stopercentne autentická. Ale stále na tom pracujem…
Čo by si na sebe okamžite zmenila, keby si mala tú možnosť?
Schopnosť hovoriť nie. Už je to lepšie ako pred rokmi, ale chcela by som to vycibriť.
Stretávaš sa s negatívnymi komentármi?
V reálnom živote nie alebo teda, nespomínam si na nejakú takúto situáciu. Na sociálnych sieťach (ako som už spomínala) to nie je zlé. Ale pravdaže sa sem-tam nenávistné či nepekné komentáre nájdu. Objavia sa, ale som rada, že v malom množstve.
Ako sa s nimi vyrovnávaš?
Kedysi sa ma to často dotklo a vedelo sa mi to dostať do hlavy. Teraz si uvedomujem, že ak sa ma niečo dotkne, je to vec, na ktorej musím zapracovať. Inak by sa ma to nedotklo. A veci, ktoré nie sú pravda, sa ma nedotýkajú, lebo prosto nie sú pravda. (smiech) Ale to som sa tiež naučila až časom. Ľudia, ktorí píšu takéto veci, často nie sú spokojní sami so sebou a potrebujú si svoju frustráciu filtrovať na druhých.
Čo ty a selflove? Je ti táto téma blízka?
Momentálne veľmi! Keď si len spomeniem, vždy som to dávala na sociálne siete, ale sama som tomu až tak neverila. Začala som chodiť na terapiu a naposledy prišiel jeden „aha moment“, keď som si uvedomila, že som sa naozaj nenávidela.
Urobila som neuveriteľný progres, na ktorý som pyšná. Až teraz sa učím milovať sa a prijímať sa. Byť SEBA-VEDOMÁ v zmysle toho, že si uvedomujem svoje dobré aj zlé vlastnosti a fyzické črty. A prijímam ich. A až potom, keď ich prijmem, môžem na tom pracovať s láskou a úctou sama k sebe. Je tam ešte veľa práce, ale som hrdá, že som začala a že sa posúvam.
Niečo, čo by som poradila iným, je určite to, že len ty máš život vo svojich rukách a vždy si môžeš vypýtať pomoc. Ak si ju nevypýtaš, tak nemusí prísť. A buď k sebe dobrý – netráv svoj život tým, že sa budeš nenávidieť. Nauč sa milovať svoje telo, byť vďačný za to, že ti dáva domov a že funguje pre teba.
Prečo je podľa teba dôležité nájsť seba samého?
Haha, ja som sa už trošku o tom rozhovorila. Ale áno, takto pred rokom som sa úplne stratila, čo ale bolo správne a som vďačná za všetky udalosti, ktoré sa stali. Bolo to potrebné k tomu, aby som sa mohla znovu nájsť.
Tento rok by som nazvala „healing“. Spomalila som a začala som chodiť na terapiu, jogu, ženské kruhy, meditácie a podobne. Učím sa počúvať svoje telo a svoju intuíciu. A tiež sa učím dôverovať nielen sebe, ale aj druhým. Je to cesta, no nie rovná.
A treba si uvedomiť, že všetky „downs“ sú tu pre to, aby si si niečo uvedomil. Sú to momenty rastu a vždy prejdú, len sa na to treba dívať inak. A dovoliť si cítiť emócie, nech sú akékoľvek. Prežiť ich naplno a potom nechať odísť…
Prezradíš nám, ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?
(smiech) Ako kedy. Učím sa manažovať svoj čas, pretože toto je tiež špecifická vec… Keď nemám určené pracovné hodiny, mám pocit, že musím stále niečo vymýšľať, a tak vlastne pracujem celý deň. Ale niekedy si na tom viem uletieť a z toho, že chcem všetko postíhať a vymyslieť, sa dostávam až do prokrastinácie, ktorá súvisí s perfekcionizmom. Takže sa učím dávať si aj rest a vypnúť hlavu.
Ale teda, každý deň u mňa môže vyzerať inak. Niekedy si dám cvičenie ráno, niekedy večer, je však pre mňa dôležité, aby som v priebehu dňa mala pohyb. Prvá vec, ktorú vždy urobím, je venčenie môjho psíka.
Aktivity nemajú presne určený postup počas dňa, ale vymenujem najčastejšie: venčenie, príprava contentu, oddych, čítanie, tvorba contentu, príprava jedla (alebo si objednám, haha), čas s priateľmi, pohyb.
Predstavovala si si, že sa dostaneš tam, kde momentálne si?
Úprimne? Áno! Bol to môj sen odmalička, takže som tomu verila a robila som to s radosťou a láskou, až sa to dostalo sem. Som veľmi vďačná, že som si verila a že ma to dostalo až sem. Jednu vec by som zrejme zmenila – viac sa držať zásady „byť sama sebou“ a nebáť sa ukázať svoje odlišnosti. Momentálne si myslím, že som na dobrej ceste a plánujem v nej pokračovať. Uvidíme, čo to prinesie.
Niekedy si to ani neuvedomujem, ale keď sa na to teraz celé pozriem, tak som na seba pyšná. Samozrejme, sa to budem snažiť vždy zlepšovať a pracovať na sebe a predávať to ľuďom, ktorí majú radi môj content. A za nich tiež veľmi ďakujem!
Aké máš plány do budúcnosti?
Mám svoju víziu, ale nelietam úplne v budúcnosti. Snažím sa teraz robiť kroky pre to, aby som sa k samotnej vízií dostala. A verím, že sa dostanem. Ale prezradím trochu…
Určite chcem vytvoriť svoju značku a svoj projekt. Chcem, aby to bolo niečo, s čím môžem „súznieť“, pretože už tu boli nejaké pokusy, ale padlo to, pretože som s tým nebola stotožnená natoľko, aby som to dala von. Chcem to spojiť so selflove sebapoznaním a SEBA-VEDOMÍM. Takže verím, že to soon uvidíme v realite!
Zdieľať na