#Stefi Šalatovú poznajú mnohí napríklad aj zo spoluprác s Mafiou Corner, vďaka čomu vznikli prerábky legendárnych východniarskych ľudových piesní, ako A ja taká dzivočka či Šaľena ja bula, do modernejšej a popovejšej formy. Okrem iného má na konte aj prerábky celosvetovo známych popových songov do slovenského jazyka.
Stefi sa za ten čas, čo pôsobí na slovenskej hudobnej scéne, dostala aj na sólovú dráhu a má za sebou niekoľko zaujímavých a úspešných projektov, nehovoriac o tom, že pripravuje ďalšie. Na ceste životom ju však okrem iných prekážok postretla aj zákerná choroba, s ktorou sa sympatická hudobníčka dokázala našťastie úspešne popasovať.
Stefi patrí ku všestranným umelcom – tvorí hudbu, texty a v minulosti sa venovala aj tancu. Príbeh o svojom živote aj kariére nám porozprávala v tomto exkluzívnom rozhovore.
Tvoje piesne majú na streamoch veľa vypočutí. Kedy si začala tvoriť a ako si sa k tomu vôbec dostala?
Celý môj život sa šprtám v hudbe. Vždy ma bavilo skúšanie hudobných nástrojov, popri ktorých som si pospevovala rôzne pesničky. Prioritne som bola v detstve gitaristka (absolvovala som oba stupne na ZUŠ), neskôr som sa naučila hrať na klavíri a nejaké tie základy aj na basgitare, flaute a akordeóne.
V puberte som si napísala zopár vlastných textov a stiahla som si do počítača program na tvorbu hudby. V tom programe dokonca vznikla jedna pesnička. Náš starý počítač síce po rokoch doslúžil, takže som o ňu prišla, ale svoje staré texty mám ešte odložené niekde vo svojej detskej izbe v rodnom Humennom. Bude celkom milé a vtipné, keď si ich po rokoch prečítam.
Tvoji poslucháči si ťa zamilovali najmä vďaka kombinácii folklóru a modernej hudby. Kde zbieraš inšpiráciu na tvorbu?
U nás doma sa paradoxne počúvala hudba od Bee Gees, Céline Dion či No Name, čiže nikdy som nebola vedená k folklóru. Avšak, ešte pred tvorbou žánru, ktorý som doteraz zhudobňovala, som mala dve eventové kapely a chodila som 11 rokov spievať na svadby, zábavy, plesy a podobne.
Tam som zistila, že ľudia sa najviac bavia o polnoci, keď začnú spoločne s nami kričať: „Náčo pójdem domooov?!“ Život sa mení, ja som dospela a aktuálne som v štádiu, keď upúšťam od tohto žánru a najradšej by som spievala poobede niekde v kultúrnom dome hudbu, ktorá ľudí spomalí, upokojí a prinesie kvalitný kultúrny zážitok. Tento a budúci prelomový rok na tom začínam pracovať.
Spolupracovala si s množstvom zaujímavých interpretov. Ktorú kooperáciu si ceníš najviac, prípadne s kým by si chcela v budúcnosti spolupracovať?
Pri mojich eventových kapelách som sa najviac vyspievala. Pri Mafii Corner som zasa nadobudla najviac skúseností okolo tvorby audia a videa. Nedá mi nespomenúť spoluprácu s Cico Band a Rene Rendym. Hviezdy mi nepriali a akosi sa v ten deň všetko kazilo.
Rendy to so svojou popularitou mohol zabaliť a odísť, ale milo ma prekvapil a pomohol mi hľadať riešenia, aby sme mali klip natočený. A musím spomenúť aj to, že s Kalim síce nemáme spoločnú pesničku, ale nedávno bol u mňa na návšteve a je to extrémne ľudský, príjemný a normálny človek. Možno spolu raz aj vymyslíme niečo hudobné, ale zatiaľ to nesilím.
Keby som si mohla vybrať spoluprácu s kýmkoľvek, zo slovenských projektov by to bol asi No Name, z českých Ewa Farna a zo zahraničných moja celoživotne najobľúbenejšia Shania Twain.
Ktorí speváci ťa hudobne inšpirujú?
Najviac ma inšpirujú speváci, za ktorými nie sú kauzy a problémy, ale správajú sa zodpovedne, lebo si uvedomujú, ako môžu ovplyvňovať ľudí. Spomínaná Shania Twain jednoznačne patrí medzi nich a zbožňujem aj jej tvorbu, odporúčam dokument Not just a girl.
Ďalšou mojou obľúbenkyňou je Céline Dion so svetovou kariérou a neľahkým, ale nádherným rodinným životom, taktiež odporúčam životopisný film Céline. Mám rada aj Jessie J a Sama Rydera, lebo majú fantastické hlasy, a rada si vypočujem napríklad aj Lenku Filipovú, Lucku Bílu, Ewu Farnu, Beátu Dubasovú a zo svetových Shakiru, Bruna Marsa, Coldplay, Miley Cyrus, The Weeknda či Lady Gagu.
Čo považuješ pri tvorbe hudby za najdôležitejšie?
Kedysi prevládal element zábavy, dnes je to autenticita. Nie vždy má človek chuť zabávať sa. Niekedy si chce oddýchnuť, zamyslieť sa, či len tak byť sám so sebou a v pokoji počúvať.
Tvoj život poznačila aj zákerná choroba. Čo ti pomohlo ostať silnou v ťažkých chvíľach? Bola to hudba?
Prioritne to bola moja vnútorná sila. Povzbudzoval ma aj priateľ Tomáš a moja rodina. Úprimne, od hudby som si v tom období skôr oddýchla. Kým mi potvrdili návrat rakoviny, prežívala som veľmi hektické a stresujúce obdobie, bolo toho na mňa očividne veľmi veľa, takže počas liečby som preferovala ticho a pokojný režim.
Zmenila ťa táto skúsenosť nejako v živote? Posilnilo ťa to?
Myslím si, že vďaka rakovine som celá úplne zmenená. Cítim sa pokojne a naučila ma oveľa rýchlejšie selektovať toxicitu a vysporiadať sa s nepríjemnosťami, ktoré občas postretnú každého z nás, no na ktorých vo finále až tak nezáleží. V skratke, veľa veci som prestala prežívať…
Tvoja tvorba je veľmi špecifická. Myslíš si, že by viac ľudí malo počúvať takéto piesne?
Nemám pre ľudí odporúčanie. Každý nech počúva to, čo sa mu páči. Aj moja tvorba, ako každá iná, má fanúšikov aj hejterov. Nemám problém ráno pri káve počúvať Mozarta a poobede si pustiť Venga Boys. Všetko vždy závisí od nálady v danej chvíli.
Ako si už spomenula, pochádzaš z východu. Aký máš vzťah k tomuto regiónu? Vraciaš sa sem rada?
Do Humenného sa vraciam veľmi rada, mám tam celú rodinu. Taktiež na východe veľmi rada koncertujem, ľudia sa tam vedia odviazať, tu na západe si koncert vychutnávajú skôr statickejšie, čo je tiež fajn, lebo na západe sa mi zatiaľ ani raz nestalo, aby mi niekto buchnutím do mikrofónu rozťal pery (smiech).
Spievala som už asi v každom meste a aj v mnohých dedinách. Každý kút Slovenska je v niečom krásny, iný, špecifický a na východniaroch ma najviac baví práve tá ich odviazanosť.
Okrem spevu sa venuješ aj tancu. Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň? Ako po práci oddychuješ?
Tancu sa aktuálne nevenujem, vybrala som si spevácku sólo kariéru, ktorá si vyžaduje veľa času okolo tvorby a marketingu. Našťastie sa mi podarilo vyskladať si tím fantastických ľudí, takže v tom nie som sama a ak potrebujem oddych, ťahajú za mňa a naopak. Svoj voľný čas rada trávim s mojím priateľom Tomášom a mačičkou Lejdy pri filmoch, knihách a podcastoch alebo v dobrej reštaurácii.
Existuje niečo, na čo si vo svojej kariére či živote najviac hrdá?
Najviac hrdá som na to, kým dnes som. Určite nie som dokonalá, mám chyby ako každý, ale jedno čo na sebe najviac obdivujem je to, že keď spadnem, vždy sa postavím a idem ďalej. Niekedy sa až zamýšľam nad tým, kde sa vo mne berie toľko sily a odvahy, každopádne to na sebe milujem!
Aké máš plány do budúcna? Čo môžeme v rámci tvorby od teba očakávať?
Aktuálne prežívam vianočnú náladu (smiech) a pripravujem prvýkrát v živote aj vianočnú tvorbu. Je to celkom vtipné, keď nám paradoxne na okno klopú letné lúče. Ale takto to je pri každej kampani, letné sa pripravujú v zime a zimné v lete.
Čiže počúvam vianočné pesničky, inšpirujem sa a tvorím. A popri tom pracujeme aj na ďalšom albume, ktorý vyjde budúci rok.
Chcela by si ešte niečo dodať na záver?
Veľmi pekne ďakujem za oslovenie a pozdravujem všetkých čitateľov Hashtag.sk
Zdieľať na