#Kapelu Berlin Manson si možno už zaregistroval aj ty. Minulý rok patrili k tým najčastejšie spomínaným menám na domácej scéne. Medializovaný bol predovšetkým incident, ku ktorému došlo počas ich koncertu v Skalici. Obaja členovia boli napadnutí výtržníkmi za to, že mali na pódiu vyvesenú vlajku na podporu LGBT ľuďom. Hudobne sa im darilo už predtým, nedávno si dokonca odniesli aj jednu z cien Radio_head Awards, konkrétne v kategórii Objav roka. Na konte majú zatiaľ jedno EP, ktoré rozhodne stojí za vypočutie.
Žiadna retro recesia
Pri vypočutí ich starších nahrávok ti zrejme napadne, že Berlin Manson vznikli z recesie a bez väčších ambícií. Fakt je ale ten, že projekt bol údajne už od začiatku plánovaný ako vážny, ako to uvádzajú aj na svojom oficiálnom účte na Facebooku. Ich doteraz najambicióznejšou nahrávkou je EP Život končí keď máš trinásť, ktorú si môžeš vypočuť aj na Spotify. Akú hudbu ti jeden z objavov minulého roku ponúka?
Z piatich piesní, ktoré nájdeš na spomínanej nahrávke, vycítiš žánre ako post-punk, synthpunk a ktoviečo ešte. Práve výrazná porcia (retro) elektroniky v kombinácii s občasnými nástrojmi ako gitara či basa, charakterizuje nahrávku. Pokiaľ ti spomenuté žánre nič nehovoria, nevadí. To, že hudba z minulosti nepatrí len minulosti, ba práve naopak, určite už vieš aj ty. Je celkom možné, že aj hudba, ktorú si sám ideš, je tu s nami už desaťročia.
No a práve Berlin Manson patria ku kapelám, ktorých tvorba na hudobnú históriu jasne odkazuje, no zároveň znie moderne. Tak, ako to poznáme u zahraničných kapiel už zopár rokov.
Do tanca, aj na kývanie hlavou
Život sa končí keď máš trinásť neznie veľmi pozitívne, a teraz nemáme namysli len názov EP-čka. Hudba dvojice Berlin Manson zrejme ani nemá za cieľ ti dodať nádej do budúcnosti, motivovať ťa napríklad k lepšiemu prospechu a podobne. Ak však tvoje premýšľanie nad vecami nekončí s vypracovaním domácej úlohy, v ich tvorbe určite nájdeš podnety hodné zamyslenia.
Známu pieseň Netancujem, kývem hlavou si môžeš vysvetliť ako neveselé zhodnotenie toho, čo sa u nás deje, a tiež toho, ako sa ku tomu všetkému staviame. Pri piesni Klony ti zase asi napadne, či umelá inteligencia časom nezačne (alebo už aj nezačala) preberať zodpovednosť za naše činy, respektíve či mi sami jej tú zodpovednosť dobrovoľne neprenecháme. Možno je to však celé úplne inak. To, čo si z ich hudby a textov odnesieš ty, je aj tak len na tebe.
Zdieľať na