#Mladík Tadeáš Kašpar po maturite zablúdil do juhovýchodnej Ázie, ktorú si zamiloval natoľko, že sa tu rozhodol zostať. V Thajsku podľa neho vládne sloboda a pohodový život, ktorý si počas voľných dní užíva na motorke plnými dúškami. Ako vyzerá jeho život v exotike, koľko si vie ako učiteľ zarobiť a čo je v inak lacnom Thajsku skutočne drahé?
Spomínaš si na prvé dojmy po prílete do Thajska?
Thajsko ma už od začiatku okúzlilo svojou nádhernou kultúrou a veľmi milými ľuďmi. Najviac ma prekvapilo, ako sú ľudia dobrosrdeční a stále sa usmievajú. Budhizmus ma zaujímal už od detstva a návšteva chrámov tento záujem iba prehĺbila.
Prečo si si pre svoje profesijné pôsobenie vybral práve túto krajinu?
Prvýkrát som do Thajska odišiel v 19 rokoch a učil iba pre zábavu. Potom som začal pracovať v Brne v Citybank a to mi vydržalo iba tri týždne. Zavolal som svojmu šéfovi v Thajsku a za týždeň už som bol na ceste späť. Začal som svoju kariéru učiteľa v 20 rokoch. Učením na niečom ako vysokej škole so študentmi, ktorí boli občas starší ako ja.
Čo všetko potrebuje človek na to, aby tu mohol vyučovať angličtinu?
Väčšine škôl stačí vysoká škola a certifikát TEFL, ale klamal by som, keby som povedal, že to je podmienka. Človek si vystačí aj bez vysokej školy. V Thajsku ide veľa o farbu pleti a ako sa človek prezentuje. Raz som bol na pohovore s 2 ďalšími učiteľmi. Jeden z Anglicka a druhý z USA. Obaja mali vysokú školu a aspoň 5 rokov skúseností. Ja som bol jediný bez vysokej školy a so 6-mesačnými skúsenosťami. Vybrali ma, pretože som bol najmladší a páčil som sa rodičom.
Aké sú thajské deti a čo ich aktuálne učíš?
Momentálne učím matematiku, zdravie a guidance pre 5. triedu na základnej škole. Už ma prestalo baviť učiť angličtinu a tak som sa ju rozhodol ponechať svojim skúsenejším kolegom z Ameriky a Anglicka. Thajské deti sú väčšinou milé a poslušné. Thajčania majú veľký rešpekt k učiteľom, ale deti sú deti a myslím si, že je to dosť podobné ako u nás.
Kde presne v Thajsku sídliš a koľko hodín týždenne odpracuješ?
V Thajsku som momentálne tretí rok a plánujem sa pohybovať rôzne po Ázii dlhú dobu. Mám za sebou aj jeden semester v Ho Chi Minhnovom meste vo Vietname. Učím momentálne na severo-východe Thajska v meste Khon Kaen. Je to také stredne veľké mesto so 130 tisíc ľuďmi. Vybral som si severo-východ, pretože je tu málo turistov a páči sa mi lokálne jedlo a kultúra. Pracujem každý deň od 8:00 do 16:00 a učím okolo 18 hodín týždenne. Nie je to zlá práca, ale budúci rok mám v pláne zmenu.
Ako veľmi je život v Thajsku drahý a dá sa tu vôbec učením zarobiť?
Moja výplata je zhruba 1100 dolárov a to je na Thajsko celkom dosť peňazí. Život tu nie je drahý a človek sa v tom postupom času naučí orientovať. Jediné, čo musím dodať, je, že pivo je zhruba 2 až 3-krát drahšie ako na Slovensku.
Aké kultúrne rozdiely medzi životom v Thajsku a v našich častiach Európy registruješ?
Thajsko je veľmi kolektívna spoločnosť a rodiny žijú dlho spolu. Mám kamarátov, ktorí pracujú, no ešte v 26 rokoch žijú doma.
V čom je život v Thajsku skvelý a v čom naopak nevyhovujúci?
Obrovská sloboda je to prvé, čo mi napadne. Tu zákony platia, ale bežne sa tu jazdí z baru na motorke. Tu sa ľudia naozaj toľko nenaháňajú za peniazmi a je tu väčšia pohoda. To je motto thajského národa „สบาย, สบาย“ alebo „Pohoda, pohoda“.
Život v úplne odlišnej krajine a kultúre môže byť aj náročný. Jeden z problémov je komunikácia. Ľudia dosť často nevedia anglicky, a tak som sa musel dokopať do thajčiny a už viem čítať aj písať. Nedávno som dorobil učebnicu prvej triedy.
Ktoré časti Thajska, ktoré si precestoval, sa ti páčili najviac a prečo?
Bol som všade možne po strednom a severnom Thajsku. Tri mesiace som žil aj v Pattayi, čo bola veľká skúsenosť. Inak veľmi sa mi páčia thajské pláže a chrámy. Staré thajské hlavné mesto Ayutthaya je skutočne nádherné. Chiang Rai sa mi tiež veľmi páčil, pretože je zaujímavo položený a má krásny chrám. S kamarátmi veľmi radi jazdíme na motorkách na výlety okolo severovýchodu, kde žijeme. Čechov ani Slovákov bohužiaľ nestretávam v mojej oblasti vôbec.
Čo by si odkázal ľuďom, ktorí by mali záujem tu žiť a pracovať?
Stopercentne to stojí za to a je to nezabudnuteľný zážitok, aj keď máte čas len trebárs rok alebo pol roka. Základné pravidlo je nebáť sa a človek dokáže čokoľvek. Je treba mať aspoň trošku dobrodružnú dušu a byť pripravený na nevedno. Je to tu úplne iný svet a to ma baví poznávať každý deň.
Na čo všetko sa majú nachystať?
Na neznámu skúsenosť a na to, že jediná cesta je ísť do toho po hlave a veľmi nepolemizovať. Ono keď človek dlho nad tým premýšľa, tak si to dokáže vyhovoriť. Ja som veľký fanúšik toho na nič nečakať a ísť. Keď som prvýkrát priletel do Vietnamu, tak bola sobota a v pondelok som už učil na strednej škole na druhej strane mesta, kam som sa musel na motorke dostať sám v pondelkovom dopravnom ruchu.
Ešte viac zaujímavých noviniek, rozhovorov, módy, kvízov, vtipov a inšpirácie? Poď k nám na Instagram!
Zdieľať na