Historik Pavol je už 2 roky na cestách a stále sa sťahuje: V Grécku na mňa zavolali políciu za pokus odfotiť figúrku
Kambodža má v jeho srdci špeciálne miesto. (Zdroj: Archív Pavla Crofta)
#Z historických období má najradšej stredovek, k srdcu mu prirástla Kambodža a na archeológii ho najviac fascinuje to, ako dokáže prerozprávať príbeh zrodený pred tisíckami rokov. Pavol Croft je scestovaným historikom, ktorý svojimi príspevkami na sociálnych sieťach ukazuje, že dejiny ľudstva vôbec nie sú nudné. V rozhovore prezradil, na čo si bude navždy zo svojich ciest pamätať, prečo má občas strach pri práci s archeologickými vykopávkami a tiež aj to, ako sa vďaka zlatým stránkam dostal do šermiarskeho klubu.
Povedz nám o sebe na úvod niečo zaujímavé…
Pravdepodobne som jediný slovenský historik – TikToker.
Už viac než 2 roky pomaly cestujem po svete, respektíve sa veľmi často sťahujem.
V Grécku na mňa zavolali turistickú políciu za pokus odfotiť figúrku minotaura v areáli Knóssoského paláca.
Hral som Svätopluka v slovenskom dokumentárnom filme a archeológa v gruzínskom dokumente.
Zo všetkých pokrývok hlavy mi najviac pristane normanská helma.
Vedel si od mala, že chceš byť historikom? Aký moment ťa utvrdil v tom, že to je to, čo túžiš robiť celý život?
Áno, od mala. Mal som ilustrovanú knihu o rytieroch a stredovekom vojenstve, z nej začal môj záujem o históriu. Prelomový bod nastal, keď som si prečítal kapitolu o bitke pri Crécy z knihy Quo Vadis od Hansa Hufa.
Ktoré historické obdobie ti najviac učarovalo? Nechcel by si sa občas preniesť v čase do minulosti?
Jednoznačne stredovek, na toto obdobie som sa špecializoval počas štúdia, aj po ňom. Myslím, že cestovať v čase a overiť správnosť svojich vedomostí a domnienok je snom každého historika. Chcel by som nazrieť, ako fungovalo slovanské hradisko Bojná, nahliadnuť do starovekého Ríma, aj stretnúť na krížovej výprave Bohemunda z Tarentu.
Čo je podľa teba na archeológii najfascinujúcejšie?
Fascinuje ma schopnosť archeológov odhaliť a prerozprávať príbeh, ktorý sa odohral pred stovkami, tisíckami či dokonca aj desaťtisíckami rokov. Napríklad, keď podľa nálezu detského zuba a kostí hyen v jaskyni odhalia tragický príbeh únosu neandertálskeho dieťaťa, alebo pomocou experimentálnej archeológie privedú späť na stôl stredoveký chlieb, koláč či pivo.
Vo videách na sociálnych sieťach popularizuješ rôzne témy z oblasti histórie a archeológie, ako vznikol tento nápad? Myslíš, že majú mladí ľudia v dnešnej dobe väčší záujem o históriu?
S TikTokom som začal v podstate z nudy počas lockdownu. Prekvapilo ma, koľko ľudí si moje videá pozrelo a koľko bolo pozitívnych reakcií. Či je v dnešnej dobe väčší záujem posúdiť neviem, ale podľa mňa sa na Slovensku a v Čechách veľa mladých ľudí zaujíma o históriu.
Stala sa ti už nejaká nehoda pri práci s archeologickými nálezmi?
Našťastie sa nestala, ale dosť som sa bál, že natrafím na kosť a nechtiac ju poškriabem lopatkou. Na jednej strane som túžil nájsť nejakú fosíliu, na druhej som sa modlil, nech na nič dôležité nenatrafím.
Kedysi si sa venoval aj reenactingu – historickej rekonštrukcii, ako si sa k tomu dostal? Čo musí človek splniť, aby sa stal reenactorom? Čo všetko táto činnosť obnáša?
Áno, začal som ešte v dobe, keď nebol Google, a tak som vyhľadával šermiarske skupiny v zlatých stránkach a volal z pevnej linky. V dnešnej dobe stačí mať záujem o históriu, internet, vyhľadať skupinu vo svojom okolí a prihlásiť sa na ich nábor. Tie sa spravidla robia na začiatku školského roka v septembri – októbri.
Reenactment je veľmi rôznorodá činnosť. Cez rok sa skupiny primárne venujú tréningom historického šermu, niektoré združenia nacvičujú program pre festivalovú sezónu. Šijú sa dobové odevy, vyrába sa nábytok, opravujú sa zbrane, zbroje, a podobne. V lete sa skupiny zúčastňujú historických festivalov, kde predvádzajú návštevníkom dobový život, umenie a kultúru, účinkujú v dobývaní hradov, v bitkách a turnajoch.
Ako sa žije v Gruzínsku? Pocítil si niekedy pri sťahovaní sa do inej krajiny culture shock?
Žijem v hlavnom meste Tbilisi, a tak nepociťujem veľký kultúrny rozdiel v porovnaní so Slovenskom. Avšak, keď idem na archeologické vykopávky a prechádzam cez vzdialené dediny, začína tam pravá exotika.
Ako hovoria moji kamaráti gruzínski archeológovia – je to živé etnografické múzeum. Dodržujú sa tam archaické zvyky. Napríklad zdobia červenými stužkami brány, kde majú dievča na vydaj, ktoré ani zďaleka nemá dvadsať, a na pytačky môže prísť ktokoľvek. Alebo používajú kolísky, do ktorých sa bábätko priviaže a namiesto plienky je tam zvláštna drevená trubička pripomínajúca fajku.
Ako už bolo spomenuté, veľa cestuješ. Ktorá krajina ťa najviac chytila za srdce? Dostal si sa aj na miesta, kam sa nedostane bežný smrteľník?
Tam, kde som bol, sa môže dostať každý, teda, keď pominie pandemická situácia a obnovia sa spoje. Všade mi bolo dobre a nechcelo sa mi odchádzať. Možno najviac ma chytila za srdce Kambodža. Okrem toho, že by som dokázal donekonečna chodiť do starobylých komplexov archeologického parku Angkor, stretol som tam úžasných ľudí.
Úplnou náhodou som v uličkách Siem Reap natrafil na slovenskú reštauráciu hotel Danube, ktorú prevádzkovali top baby Sandra a Denisa. Každý večer sme sa tam stretávali s veselou československou spoločnosťou. Spoznal som tam bratov Paľa a Fedora, ktorí utiekli z Československa a po potulkách svetom sa Pavol usadil v Kambodži a Fedor v Kanade. Bola s nimi veľká sranda. Každý večer na pivku sa mladší sedemdesiatnik Fedor pokúšal dostať o desiatej do postele a starší osemdesiatnik Paľo sa mu posmieval a ťahal nás na diskotéku.
Máš z ciest nejaký zážitok, na ktorý nikdy nezabudneš?
Nikdy nezabudnem na 9. marec 2020. Sedel som v autobuse v Phnom Pehn, ktorý mal ísť do Vietnamu. Do autobusu vošla slečna s papierom v rukách a začala kontrolovať pasy. Poprosila o vystúpenie pasažierov predo mnou, potom vedľa, až prišiel rad aj na mňa. Nikto nechápal, prečo nás vysadili. V lámanej angličtine zamestnanci autobusovej stanice vysvetľovali, že Európanov do Vietnamu nepustia. Papierik, ktorý mala slečna v rukách, bola biedna fotokópia s nadpisom vo vietnamčine „Toto je zoznam európskych krajín“ a s rozmazanou pečiatkou v tvare červenej hviezdy.
Potom nastal na stanici chaos. Mladá Nemka plakala, utešovali ju rodičia. Dvojica Britov v rohu nervózne fajčila cigarety. Francúz telefonoval na ambasádu a kričal „merde“ do telefónu. Potom na ambasády začali volať všetci. Tam ale nič nevedeli. Vietnamskí súdruhovia nás totiž nepustili týždeň pred tým, než oficiálne uzatvorili hranice kvôli COVID-19. Po 4 hodinách na stanici bolo jasné, že sa z Kambodže nedostanem. A tak som zobral spiatočný autobus a vrátil sa do Siem Reap. Takto pre mňa začala pandémia a neplánovaný polrok v Kambodži.
Na čom momentálne teraz pracuješ? Ktoré krajiny by ste ešte rád navštívili? Vidíš sa v Gruzínsku napríklad aj o desať rokov?
Momentálne sa snažím usporiadať chaos z projektov, ktoré mám rozpracované. V poslednej dobe som navštívil niekoľko vykopávok neandertálskych jaskýň a chcem k tomu spraviť články a videá.
Mám zoznam zaujímavých otázok na TikToku, hlavne o stredoveku, Vikingoch a Slovanoch, musím natočiť odpovede, ale najprv ich skrátiť. Ako historik rád rozprávam dlho, a tak mi veľa času zaberie skrátenie napísaných textov tak, aby sa zmestili do 3-minútového formátu. Samozrejme, ako ďalšie mám naplánované výlety po Gruzínsku a výlety na vykopávky, tentokrát z obdobia stredoveku.
Skôr nie, desať rokov je veľmi dlhá doba. Ak sa situácia vo svete nezmení, už o pár mesiacov Gruzínsko opustím a vyberiem sa za ďalšími dobrodružstvami.
Zdieľať na