Michaela si splnila sen a začala písať knihy: Nápad na prvý príbeh mi vnukol sexi kolega, doteraz o tom nevie

Michaela Zamari

Michaela Zamari vydáva novú knihu (Zdroj: súkromný archív)

#Snom mnohých ľudí je napísať svoju vlastnú knihu. Rovnako to bolo aj v prípade Michaely Zamari, ktorá si ho splnila. Jej popularita rastie a knihy s jej menom na obale nájdeme v každom dobrom kníhkupectve. Napísala napríklad Rozhodnutie, sériu Šéf môjho šéfa a Šéfom môjmu šéfovi či Osud nevyjednáva.

Aktuálne jej vyšla novinka s názvom Krízový plán. Michaela o sebe hovorí ako o obyčajnej žene, ktorá sa pred 30-timi rokmi narodila v Bratislave a aj keď zbožňuje cestovanie, vždy sa do nášho hlavného mesta rada vracia.


KVÍZ: Miluješ knihy? Predveď, ako sa orientuješ vo svete literatúry, plný počet dá len skutočný knihomoľ


Ty si známa ako Michaela Zamari. Tvoje pravé priezvisko je ale Zábojníková. Prečo si sa rozhodla pre pseudonym?

Od začiatku som premýšľala trochu dopredu a pseudonym som zvolila z praktických dôvodov. Je univerzálnejší a pútavejší, čo by som pri preklade mojej tvorby zužitkovala aj v zahraničí. Meno predáva. Zároveň som si chcela zachovať istú formu anonymity, pretože už vtedy som plánovala písať aj príbehy opierajúc sa o skutočné udalosti.

Žiaľ, je náročné udržať si tajomno a zároveň skrývať tvár, pretože práve tá je nevyhnutnou súčasťou marketingu. Na týchto mojich plánoch sa teraz už iba usmievam. Svoje trapasy spojené s mojím pseudonymom spomínam aj v knihe Zákulisie samovydávania.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Michaela Zamari (@michaelazamari),

Nemáš pocit, že dnes sa o niečo viac cení tá autentickosť, ak sa ľudia už neschovávajú za rôzne nicky a pseudonymá, ale ukážu práve svoju vlastnú tvár?

Niečo na tom bude, tvár teda neskrývam, len svoju umeleckú časť duše zahaľujem pod moje autorské alterego. Na margo môjho priezviska – veľmi si ho vážim a som naň hrdá, ale keby som ho videla na obálke knihy ako bežný čitateľ, čo si budeme hovoriť, nepadla by som z neho do kolien.

Mám pocit, že na Slovensku ešte stále panuje názor, že naša domáca tvorba nestojí za veľkú pozornosť, čo sa aktívne snažím zmeniť. Preto viem, že Zamari mala väčšiu šancu uspieť na trhu medzi kopou svetových bestsellerov.


Knihy, ktoré sú napriek otrasným príbehom absolútne bestsellery: Vrahovia, pedofili, bezcitní nacisti aj hrôzostrašná epidémia


Ako si sa dopracovala k tomuto pseudonymu? Na druhej strane, veľký okruh tvojich priateľov a známych predsa vie, že píšeš knihy a tak sa to ústne dostane ďalej a ďalej.

To je práve jedna z tých vtipnejších častí, že moje okolie malo najväčší problém nespájať moje súkromné priezvisko s mojimi knihami. Preto sa moje civilné meno ani nedalo udržať v tajnosti dlhodobo. K Zamari som sa dopracovala krátkym brainstormingom, keď som hľadala niečo univerzálne, bez diakritiky, krátke a sčasti podobné môjmu reálnemu priezvisku.

Hrala som sa s hláskami a dospela k Zamari. Keď som si vyhľadala pôvod mena v latinčine, tak bolo rozhodnuté, lebo popis sa mi dokonale hodil ku mne. Alebo minimálne k tomu, kým by som chcela byť ako autorka prevažne romanticko-erotickej beletrie.

Stroj na písanie
Michaela Zamari si splnila sen (Zdroj: unsplash.com)

Stalo sa ti niekedy, že prišiel za tebou tvoj známy alebo kolega, že „No ale počuj Miška, o mne si rozhodne písať nemusela“…?

V podobnom šate áno. Stalo sa, že sa v príbehu našiel niekto, s kým daná postava absolútne nesúvisela a ani som si na neho pri písaní nespomenula. Tak som tú osobu musela vyviesť z omylu. Z toho sa mi len potvrdilo, že ľudia sa nájdu hocikde, ak chcú.

V každej knihe by sa mohol niekto nájsť, hoci som sa ním neinšpirovala. Je to preto, lebo vytváram reálne postavy, ktoré sú síce vymyslené, ale ich charakterové črty a správanie je pozliepané zo všetkého, s čím som sa za celý svoj život stretla.

Ako vznikol nápad napísať prvú knihu? Čo ti bolo predlohou?

Prvú knihu Šéf môjho šéfa, ktorú som dopísala a následne sa mi ju podarilo vydať cez vydavateľstvo, som napísala veľmi spontánne. Môže za to jedna jediná myšlienka a kolega, ktorý o tom doteraz nevie a ani sa to nikdy nedozvie. Môj debut je z prostredia firmy, ale s tým sexi fešákom, s ktorým sa stretne hlavná postava, som nikdy nepracovala. V podstate by sa dalo povedať, že to má na svedomí pohľad na mužské plné pery, ktorý mi vnukol nápad na môj debut.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Michaela Zamari (@michaelazamari),

Ty si na trh vstúpila v roku 2017. Do dnešného dňa si vydala 6 kníh a na ceste je tvoj ďalší počin Krízový plán. To je pomerne veľa kníh za tak krátky čas, najmä ak si zoberieme, že niektoré knihy sa píšu roky. Nebojíš sa, že by kvalita išla na úkor kvantity?

Ak by sa to odrazilo na kvalite mojej tvorby, verím, že čitatelia a kritici by mi to radi dali pocítiť. Inak spomeniem môj obľúbený argument, ktorým sa snažím nerobiť z toho niečo negatívne – že aj náš kráľ kriminálok Dominik Dán vydáva dve knihy ročne a čitatelia sú nadšení.

Nemôžem ešte povedať, že by sa to stalo pravidlom a že každý rok budem vydávať dve knihy (aj keď tento rok som v podstate vydala tri – aj druhé vydanie môjho debutu Šéf môjho šéfa, pretože som odkúpila práva, opravila nedokonalosti v texte a dotlačila knihu, o ktorú je stále záujem), no môžem sľúbiť, že mi neprestane záležať na kvalite a budem na sebe naďalej pracovať.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Michaela Zamari (@michaelazamari),

Kde čerpáš inšpiráciu na svoje príbehy? Ako prekonávaš dni, kedy sa ti nechce?

Už to asi vyznie ako klišé, ale odvšadiaľ. Mám neustále otvorené oči a nastražené uši, aj preto sa hovorí, že spisovatelia nikdy nespia. Niekedy to môže byť jedna veta, obraz, alebo dokonca pocit, ktorý odštartuje celú plejádu nápadov a inšpirácie. Je to prekliatie aj dar v jednom.


Francúzska návrhárka vytvára šaty, ktoré vyzerajú ako knihy, rozkvitnutá záhrada či husle: Umenie alebo gýč?


Čo bolo najťažšie na vydaní svojej prvej knihy?

Najťažšie bolo vytrvať a nevzdať to. Trvalo to rok, čo môže byť pre jedného dlho, pre druhého krátko. Mala som šťastie aj smolu na také zážitky, že som sa vďaka tomu odhodlala vydať si svoju druhú knihu sama a odvtedy som so samovydávaním neskončila.

Skúsenosti s vydaním mojej prvej knihy som dokonca prepožičala hlavnej postave mojej tretej knihy – Posledný džentlmen a o samovydávaní som napísala krátku knižku s príznačným názvom Zákulisie samovydávania (alebo ako si vydať knihu), ktorá vyšla koncom februára. Pár ľudí si už vďaka nej splnilo sen a rieši vydanie vlastnej knihy, na čo som veľmi hrdá.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Michaela Zamari (@michaelazamari),

Neuvažovala si nad tým, že by si vydávala pod nejakým známym vydavateľstvom, ktoré združuje ženské romány?

Uvažovala, keď som ešte nevedela, že vydavateľstvo nepotrebujem. Aspoň nie na domácom trhu. Teraz nechcem vyznieť namyslene, vydavateľstvá majú svoje opodstatnenie, ale nemajú čas na individuálny prístup k autorovmu dielu a začína byť čoraz náročnejšie naraziť na taký vydavateľský dom, ktorý by stál za to, aby som mu zverila svoj rukopis.

Vydávať si knihy na vlastné náklady stojí veľa financií a ešte viac času, ale mne to vyhovuje, pretože si môžem svoje sny plniť dôstojne a byť si strojcom vlastného šťastia. Daň je síce veľká zodpovednosť, ale odmenou je ešte väčšia sloboda.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Michaela Zamari (@michaelazamari),

Nielen na Slovensku, ale aj vo svete je množstvo ľudí, ktorí snívajú o tom, že raz napíšu a vydajú svoju vlastnú knihu. Aké máš pre nich odporúčania? Na čo všetko sa musia pripraviť?

Dala by sa o tom napísať kniha, ale ak by som to mala zhrnúť – ak to myslia vážne, potrebujú obrovskú dávku vytrvalosti, sebazaprenia a snahy. Talent je skvelý odrazový mostík, ale nie je to raketa smerujúca k úspechu. Ide o zlomok toho celého, čo písanie kníh zahŕňa.

Autor na sebe musí neustále pracovať. Nie je to jedna jazda, ale celoživotný proces, ktorý nikdy nekončí. Preto si treba veľmi dobre rozmyslieť, či chcem napísať knihu, lebo je to „trendy“, alebo preto, že ak ten príbeh nenapíšem, z tých postáv v hlave sa zbláznim.

Zdroj: Hashtag.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť