#Prejsť celé Turecko až po hranice so Sýriou, aby zopakoval skoro tisíc rokov starú cestu križiakov na konci 11. storočia. Na to sa podujal historik Pavol Croft. Jeho príhody z ciest určite poznáte, tentoraz sme ho vyspovedali, ako také archeologické výpravy vyzerajú, koľko stoja a čo všetko vyžaduje príprava?
Pavol nám zároveň porozprával aj príbeh veľmi kontroverznej postavy – prvého kráľa Jeruzalema Balduina, o ktorom natočil aj zaujímavý dokument.
Ako si dostal nápad prejsť cez Turecko po stopách križiakov? A namiesto veľkých pamiatok si skúmal tŕnistú púšť či malé mestečká, ako je Tarsus, o ktorých skoro nikto nevie?
To, že chcem prejsť cez celé Turecko po stopách prvej križiackej výpravy, som si vymyslel ešte v Gruzínsku. Pôvodne sme chceli ísť na koňoch, aj sme sa s Irinou na to pripravovali. Ja som už mal skúsenosti s koňmi, ako šermiarska skupina sme mali dokonca tri kone a cvičili ich na rytiersky turnaj. Irina však sedela v sedle len ako dieťa pri návšteve petrohradskej ZOO. Ale išlo jej to dobre.
Nakoniec bola logistika pre nás príliš náročná, takže na prvýkrát sme sa rozhodli, že predsa pôjdeme autom. Nápad sme však úplne nezavrhli a snáď sa nám podarí zrealizovať pri natáčaní ďalších filmov (smiech).
Tú tŕnistú púšť a malý Tarsus v močiaroch som strašne chcel vidieť práve kvôli tomu, aby som lepšie precítil to, o čom som len čítal v knihách. Musím povedať, že tieto pustatiny mi dali veľmi objemnú predstavu o tom, čo museli križiaci zažívať.
Prečo si sa zameral práve na Balduina? Jeho postavu pozná v našich končinách zrejme málokto. Čím je výnimočný?
Zo všetkých rytierov na prvej križiackej výprave bol práve Balduin najkontroverznejšou postavou. Na jednej strane mala jeho motivácia tak trochu obchodný rozmer. Jemu nešlo o oslobodenie kresťanov spod nadvlády Moslimov, ale mal jasnú predstavu dobyť si v tejto oblasti územia. Vo Francúzsku nemal nárok na nič, lebo vtedy všetky majetky dedil prvorodený syn a Balduin mal dvoch starších bratov.
Na druhej strane sa prejavil ako dobrý vladár s názormi, ktoré boli na tú dobu veľmi pokrokové. Zaujímavé boli aj veci, čo sa mu následne udiali po ceste, napríklad veľmi zvláštny obrad, ktorý mu usporiadali Arméni v Edesse… Tí, čo už videli dokument, pochopia (úsmev). To sa nikomu nestalo, len Balduinovi.
V neposlednom rade sa práve Balduin stal prvým latinským kráľom Jeruzalema. Dá sa povedať, že zo všetkých rytierov sa Balduinovi nielenže splnili všetky sny, ale realita mu darovala oveľa viac, než si vôbec mohol predstaviť.
Ako vyzerá príprava na takúto cestu? Čo všetko si zbalíš a akú „študijnú“ prípravu predtým absolvuješ?
Aj keď som o prvej križiackej výprave písal diplomovú prácu a už som mal veľmi dobrú predstavu, príprava materiálov mi trvala niekoľko mesiacov. Prečítal som niekoľko kníh a nespočetné množstvo vedeckých prác, aby som pochopil, aký chcem zostaviť príbeh. A potom som to nesmierne veľakrát prepisoval, aby to bolo nielen informatívne, ale aj pútavé.
S tým, čo zbaliť, bol najmenší problém, lebo v tom čase som doslova žil na cestách a všetok môj majetok sa zmestil do 20-kilového batohu. Takže som si zbalil všetko, čo som vlastnil. Na takú cestu je však najdôležitejšie mať externé batérie pre telefón. Keď v Turecku vyjdete z Istanbulu smer do vnútrozemia, už sa po anglicky nedohovoríte. Ale všetci používajú prekladač na Google. Takže potrebujete mať miestnu SIM kartu s internetom a nabitý telefón kvôli mapám a prekladaču.
Si známy tým, že svoje cesty podnikáš so svojou manželkou Irinou, predstav nám ju trošku. Ako ti pomáha pri takýchto výpravách?
Áno, cestujem spolu s mojou manželkou Irinou a bez nej by veru nič z toho nebolo. Irina sa venuje strategickému marketingu a osobnému brandingu. Konzultuje archeológov, historikov a iných vedcov, múzeá, vzdelávacie a vedecké inštitúcie. Naše cesty boli spojené aj s jej prácou, keďže mala dohodnuté stretnutia s gruzínskymi a tureckými vedcami a múzeami, ktorým pomáhala s ich prezentáciou a propagáciou.
Pri natáčaní Balduina sa Irina ujala úlohy kameramanky, potom videá strihala, editovala a animovala všetky mapy a ilustrácie. Je veľmi dôležitou súčasťou nielen môjho osobného života, ale aj práce. Má na starosti všetko to, čo nevidí kamera.
Čo je z tvojho pohľadu na takomto roadtripe najnáročnejšie?
Konkrétne v Turecku to boli niektoré úseky cesty. Niekedy sa stalo, že navigácia zahlásila „a teraz 300 km rovno“. A bolo to 300 km absolútne priamej a prázdnej cesty cez kamenistú step. Musím povedať, že to bolo dosť psycho.
Zaujímalo by nás tiež, koľko ťa stojí takéto bádateľské dobrodružstvo a ako ho financuješ?
Zatiaľ som to celé financoval z vlastného vrecka, keďže som vôbec nevedel, či sa mi ten film podarí natočiť. Takže som sa nechcel zaviazať a nesplniť to. Ale ináč na to existujú granty.
Ďalšie dokumentárne filmy mi bude strihať kamarát Jakub Ovesný, s ním sme sa dohodli, že pre ďalšie videá už požiadame o grant. Vďaka tomu budem mať nielen uhradené náklady, ale kvalita obrazu sa posunie nahor, keďže to bude nakrútené nie amatérsky na iPhone, ale na profesionálnu kameru v rukách odborníka.
A stojí to menej, než to vyzerá (smiech). Turecko je oveľa lacnejšie než Slovensko. Keď som sa po troch rokoch v zahraničí vrátil, tak som chytal infarkt z našich cien. Celú kalkuláciu si už nepamätám, ale trebárs prenájom auta aj s poistením vyšlo okolo 17 eur na deň, benzín stál pod euro za liter, 5-hviezdičkový hotel v Gaziantepe s raňajkami stál 30 eur na noc, za 5 eur máte na juhu Turecka stôl plný ako na oslavu pre celú rodinu.
Koľko ti trvala cesta? Bolo to náročné, alebo to zvládne každý?
Mal som to spojené s návštevou Tróje a ďalších archeologických vykopávok, ako je Gobekli Tepe, Karahan Tepe a Catal Huyuk. A ako som spomínal, mali sme aj stretnutia v múzeách kvôli Irininej práci, takže celá cesta zobrala dva týždne. Ináč by sa to dalo spraviť rýchlejšie.
Myslím si, že to zvládne každý, cesty v Turecku sú kvalitné a ľudia sú milí, len potrebujete samotný prekladač. Ale pokiaľ máte obmedzený čas a nezaujíma vás tŕnistá púšť pod horami Taurus, ale mestá, ako je Edessa, tak odporúčam ísť na juh lietadlom a až tam si zobrať auto. Ušetríte nielen čas, ale aj peniaze, lebo v Turecku sú veľmi lacné vnútroštátne letenky.
Bádateľa historika si možno viacerí romanticky predstavujú ako Indianu Jonesa. Ako v skutočnosti takáto práca vyzerá?
V skutočnosti je to tak 80 % sedenia za počítačom a len 20 % dobrodružstiev. Dokonca aj to štúdium archívov nie je taká romantická záležitosť, lebo to pozerám v naskenovanej podobe online. Ale nesťažujem sa, ináč by som k týmto veciam vôbec nemusel mať prístup. Len to nie je také romantické, že sedíte v starej knižnici a s lupou študujete stredoveké manuskripty (smiech).
Objavia sa počas takejto cesty aj okamihy, keď máš chuť najradšej všetko zbaliť a odcestovať späť domov?
Zatiaľ sa mi to nestalo. Asi najmenej príjemný incident som zažil s turistickou políciou v Knossoskom paláci, ale ten mi skôr znechutil Knossos, a nie celé Grécko či cestovanie ako koncept. Vlastne, určite znechutil, lebo nikdy som nedokončil ani ten článok, ani video o tomto mieste.
Do akej miery môže byť takýto roadtrip nebezpečný?
Nebezpečné to nie je, pokiaľ si vedome nevyrábaš riziko. Treba si dávať pozor na pamiatkach, napríklad veľa ilustračných záberov som urobil na hrade Yilan Kale a ten nie je udržiavaný. Takže treba dávať pozor, kam stúpate a za čo sa chytáte, keď idete po stráni k zrúcanine. Tam sa totiž bolo treba doslova štverať hore, prístupová cesta nebola dokončená. Ak spadneš, tak ťa nemusia stihnúť zachrániť, takže si musíš dávať pozor.
To isté platí aj pri hradbách Konštantínopola. Dá sa sem vyliezť, ale nie sú zabezpečené, takže treba byť opatrný. Irina na jednom úseku dostala závrat a nešla ďalej a to je správne. Netreba to siliť, keď sa na to necítite. A zbytočne sa netreba robiť ani hrdinom, hoci sa na to cítiš.
Kedysi si rozprával zábavný príbeh o Gruzínskych cestách a vodičoch „džigitoch“. Ako sú na tom turecké cesty a Turci ako vodiči?
Po Gruzínsku je premávka v Turecku ukážková (úsmev). Dokonca aj v Istanbule, obrovskom megapolise, som sa za volantom cítil lepšie než v maličkom Tbilisi. Áno, bolo tam veľa áut, ale keď všetci dodržujú pravidlá, jazdia vo svojom pruhu a nesnažia sa robiť frajerov, tak to o chvíľu prestávate vnímať.
Samotné cesty sú dobre označené a tie novšie úseky doslova berú dych. Najviac ma ohromil nový most cez Dardanely. Toto je majstrovské dielo. A okrem toho, 2500 rokov dozadu sa niekde na tomto mieste prechádzal perzský kráľ Xerxes I., vtedy si museli postaviť pontónový most z lodí, aby mohli prekonať dardanelský kanál.
Vo vnútrozemí, a hlavne na juhu je vidieť, že cesty sú staršie. Ako som spomínal, najhoršie je, že majú veľmi dlhé absolútne rovné úseky a to je veľmi náročné na psychiku.
Stali sa ti počas tohto roadtripu aj nejaké kuriozity?
Áno, bolo ich viac (úsmev). Jedna bola práve spojená s autom. Na diaľnici pred Gaziantepom mi začalo auto hlásiť v turečtine, že niečo nie je v poriadku s kolesom. Nevedel som sa vysomáriť ani za pomoci prekladača. Za mýtom som teda odstavil a išiel za chalanmi, čo tam mali takisto odstavenú dodávku.
Po anglicky samozrejme nevedeli, tak sme sa dohovárali cez Google Translate. Zistilo sa, že mi klesá tlak v pneumatike. Navrhli, že pôjdu pomalšie a budú na nás dávať pozor, kým nedorazíme do pneuservisu. Tak aj spravili. Keď sme boli v servise a vysvetlili majstrovi, čo sa stalo, opravil mi pneumatiku. Prebehlo to tak rýchlo a šikovne, že som sa nestihol ani zorientovať, kedy chalani stihli zaplatiť moju opravu. Nechceli peniaze späť a dokonca nás s Irinou pozývali k nim na večeru, vraj, nech zrušíme hotel, že nás pozývajú ostať u ich rodiny.
Mali sme ale dohodnuté stretnutie v Gaziantepe, tak sme pozvanie museli zdvorilo odmietnuť. Ale tú ich pohostinnosť si budem pamätať celý život.
Juh Turecka vo vnútrozemí nepatrí medzi populárne lokality pre Slovákov. Stojí za to ísť sa tam pozrieť?
Určite. Pokiaľ nemáte veľa času sa rozvážať po celom regióne, tak vrelo odporúčam pozrieť si Edessu, teraz sa volá Sanliurfa. Bola to aj finálna destinácia mojej cesty, práve tam sa splnil sen Balduina. Samotné mesto je ako z orientálnej rozprávky. Ubytujete sa v malom butikovom hoteli s dvorom a fontánkou, odtiaľ vyjdete do úzkych uličiek, ktoré vás zavedú k obrovskému parku.
Cez deň sa ukryjete pred horúčavou v jednom z najlepších múzeí, aké som vidiel. Zoberiete si audioguide a konečne vám začne dávať zmysel pravek (smiech). Uvidíte rekonštrukcie monumentálnych stavieb Gobekli Tepe a dôkladne ich preštudujete.
Večer sa vrátite do mesta, poprechádzate sa po vysvietenom parku pod obrovským edesským hradom, dáte si urfa kebab a ako dezert najsladšie ovocie, aké si len viete predstaviť. Na vlastné oči uvidíte aj obrovské ryby v kanáloch parku, ktoré ste videli v dokumente o Balduinovi. Večer zakončíte prechádzkou po antickom necropolis v podobe jaskýň, ktoré sú tiež pekne osvetlené.
A na ďalší deň vyrazíte na vykopávky Gobekli Tepe, čo je najstarší kamenný chrám na svete. O tom tiež bude dokumentárny film.
Postava samotného Balduina prešla v tvojom dokumente osobnostným prerodom. Aký bol jeho ďalší osud?
Balduin sa už k hlavnému voju nepripojil a do Jeruzalema prišiel až po jeho dobytí v zime 1099, keď tu oslávil Vianoce so svojím bratom Godefroiom. Po smrti Godefroia v roku 1100 sa Balduin vyhlásil za kráľa Jeruzalema. Následne dobyl dôležité prístavy v Levante Arsuf, Caesareu, Bejrúte a Sidóne. Odrazil veľkú egyptskú armádu a tým zabezpečil južné hranice kráľovstva.
Balduin sa teraz musel postarať o to, aby mal nasledovníka svojej krvi. Z druhého manželstva s arménskou princeznou Ardou nevzišiel nasledovník, a tak ju zapudil. Balduinovi odporučili najbohatšiu nevestu v Stredomorí, a to sicílsko-normanskú Adelu Del Vasco, vdovu po sicílskom grófovi Rogerovi I.
Svadba sa uskutočnila v Akkone a nevestino veno zaplatilo kráľovské dlhy. Ale ani toto manželstvo sa nedočkalo úplného naplnenia. Zapudená Adela sa vrátila na Sicíliu, pričom toto fiasko značne ovplyvnilo vzťahy týchto dvoch kráľovstiev.
V roku 1118 kráľ Balduin viedol úspešnú výpravu proti Egyptu a dostal sa až k Nílu. Tam však ťažko ochorel a späť do Jeruzalema už nedošiel, skonal v pohraničnom mestečku El-Aris. Toho roku ho pochovali v bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme. Balduin počas celej svojej vlády nad Jeruzalemom bojoval proti nepriateľom, ktorí ho chceli pripraviť o kráľovstvo. Neboli to len Turci či Egypťania, mnohokrát musel zakročiť aj proti kresťanským nepriateľom, obzvlášť Tankredovi, o ktorom môžete počuť dokumente. Tankred sa s kráľom neuzmieril do konca svojej smrti.
Ako každá takáto výprava osobnostne posunie teba?
Ťažko sa to definuje, ale po každej výprave mám pocit, že som iný človek. Neviem to popísať slovami, ale myslím si, že každý, čo už podobnú výpravu absolvoval, pozná ten pocit. A ak ste to ešte nikdy nevyskúšali, vrelo odporúčam. Môže to byť fyzicky náročnejšie, ale ten pocit naplnenia stojí za to.
Zdieľať na