#Lucia Debnárová je trinásťnásobnou majsterkou sveta v armwrestlingu, čiže v pretláčaní rukou. Rovnaký počet zlatých medailí má aj z majstrovstiev Európy. Nedávno si v moldavskom Kišiňove vybojovala v ľavačke do 60 kg trinástu zlatú medailu. V rozhovore nám Lucia prezradila, čo považuje za najväčšiu skúšku a či má vôbec ešte obavy zo súperiek.
Čo je najťažšie pri armwrestlingu?
Armwrestling je veľmi náročný šport, hoci sa to nezdá. Je to kombinácia sily, techniky a taktiky. A ani to vám nemusí stačiť, ak vám dobre nefunguje hlava a psychika pri zápasoch. Musíte tiež dobre odhadnúť súpera – aká technika naňho platí, nájsť jeho slabiny, čo sa veľmi ťažko deje, lebo väčšina zápasov trvá len niekoľko sekúnd.
Dobrý armwrestler musí byť fyzicky silný. Ako rozvíjaš túto svoju stránku?
Jedine každodennými tréningami. Tie mám rozdelené podľa obdobia prípravy a podľa toho, na akú súťaž sa chystám. Samozrejme, kľúčová je aj regenerácia, lebo svaly sa zotavia do 72 hodín, ale šľachy a úpony potrebujú oveľa viac času. Tu treba byť obozretný, lebo často dochádza k pretrénovaniu a namiesto toho, aby pretekár silnel, sa deje presný opak. Stagnuje.
Čo by mal mať okrem sily ešte dobrý súťažiaci v pretláčaní rukou?
Ako som už spomínala, dobrý armwrestler musí byť silovo, technicky aj takticky vyspelý „borec“ s dobre naladenou a hlavne nezlomnou psychikou.
Ako často trénuješ a ako vyzerá príprava na súťaže?
Trénujem niekoľkokrát týždenne v závislosti od toho, na akú súťaž sa chystám. My armwrestleri trénujeme väčšinou na špeciálnych kladkách, pohyby vykonávame v krátkych rozsahoch, taktiež do tréningu zaraďujem sparing jedenkrát do týždňa, kde cvičím techniku, postavenie za stolom. Okrem toho sa snažím simulovať rôzne situácie, ktoré môžu nastať na pretekoch.
V máji si sa stala majsterkou Európy v pretláčaní rukou po 13. krát. Čo to pre teba znamená?
Je to pre mňa oveľa výnimočnejšie, keďže som vyhrala doma. Bol to krásny pocit stáť na najvyššom stupni víťazov práve doma a v Bratislave.
Považuješ trinásty titul za svoj najväčší úspech?
Z nedávnych majstrovstiev sveta, ktoré sa konali v Kišiňove v Moldavsku, som si odniesla ďalší titul majsterky sveta, takže som zaokrúhlila tento rok peknou trinástkou. Z úst jednej slovenskej pretekárky som počula, že načo sa fixovať na počty medailí. Nie je to o počte medailí, je to o láske, o veľkej drine a o vytrvalosti.
Gratulujeme k tomuto úspechu! Čo bolo najnáročnejšie na tejto súťaži?
Tieto posledné majstrovstvá sveta boli naozaj ťažké. Mám pocit, že armwrestling sa tak veľmi rýchlo rozrastá, že si nedovolím vynechať čo i len jedny dôležité preteky. Napreduje, či už zo strany konkurencie, ale aj z organizačnej stránky či na rozhodcovskom poli. Pravidlá sú stále rovnaké, avšak každý rozhodca má svoj štýl rozhodovania.
Aké boli súperky? Je niečo, čím ťa prekvapili?
Konkurencia rastie naozaj každým rokom. Staršie pretekárky striedajú oveľa mladšie, ktoré sú „pažravejšie“ po výhre. Niekedy mám pocit, že na mňa poľujú. Ale tak to má byť, zdravá konkurencia je to, čo aj mňa posúva vpred.
Si skutočnou kráľovnou tohto športu, existuje vôbec nejaká konkurencia, z ktorej máš obavy?
Treba pripomenúť, že v športe som takmer 20 rokov, takže dochádza k výmene generácií a aj teraz na posledných majstrovstvách sveta som bola vo finále s 24-ročnou švédskou pretekárkou.
Takže, konkurencia stále rastie, ale ja z nej obavy nemám. Samozrejme, rešpektujem každú pretekárku ale armwrestling milujem nielen kvôli víťazstvám a zlatým medailám. Je to istý štýl života a pretekanie mi stále prináša radosť.
Aké najčastejšie chyby si počas majstrovstiev urobila?
Pri väčšine zápasov, ktoré som prehrala, zlyhala technika. Z jednej strany je to dobré, pretože ma nezradila moja hrubá sila, na druhej strane to fakt pretekára naštve, keďže bol tak blízko, a predsa nevyhral. Niekedy výhra závisí na milimetri.
Mala si zranenie na pravej ruke, ako ťa to ovplyvnilo v súťažiach?
Pravú ruku som mala veľmi zranenú. Samozrejme, ovplyvnilo to takmer každú jednu súťaž, a preto som sa v poslednej dobe sústredila na cvičenie armwrestlingu ľavou rukou. Momentálne ma však pravačka nebolí, aj keď niekedy ju pri armwreslingu cítim silnejšiu ako ľavú ruku.
Akým spôsobom si sa o ruku starala, aby si bola v top forme?
O ruky sa nejak špeciálne nestarám, skôr im doprajem dostatočný oddych po tréningoch.
Prevádzkuješ aj vlastný klub na rozvoj armwrestlingu, je oň vo všeobecnosti na Slovensku záujem?
Armwrestling je na vzostupe, a to najmä zásluhou sociálnych sietí a všeobecne internetu. Dnes nie je problém nájsť si tréningy na videách. Keď som začínala ja, nič také neexistovalo, často sme sa učili na vlastných chybách.
Máš ešte nejaké nesplnené ciele, ktoré sa týkajú športu?
V armwrestlingu som vyhrala všetko, čo sa vyhrať dalo. Mojím veľkým cieľom do budúcna je však rozvíjať v tomto športe našu mládež.
Na čo sa najbližšie pripravuješ?
Sezóna 2024 pre mňa majstrovstvami sveta skončila. Teraz ma čaká oddych a postupne si naplánujem turnaje na ďalšiu sezónu v roku 2025.
K armwrestlingu ťa priviedol otec, predpokladám, že je na teba veľmi hrdý… Čo hovorí na tvoje úspechy?
Otec je rovnako úspešný, na majstrovstvách Európy, ktoré sa konali v máji v Bratislave, vyhral zlatú a striebornú medailu. Myslím si, že je hrdý. Avšak, práve on ma naučil veľkej pokore, ktorá je tak veľmi dôležitá. Lebo keď ju nemáte, v živote sa s ňou skôr či neskôr raz stretnete.
Zdieľať na
Zdieľaní