#Vášnivý cestovateľ, ktorý sa rozhodol objavovať Áziu na dvoch kolesách. Taký je Anton, ktorý žije v Thajsku. To si ho získalo najmä svojou rozmanitosťou, pohostinnosťou a bezpečnosťou. Táto krajina je podľa neho miestom, kde sa cítite ako doma, kde ľudia veria na karmu a kde môžete nechať bez obáv odomknuté dvere. Okrem Thajska ho očarilo aj Gruzínsko so svojimi majestátnymi horami a srdečnými ľuďmi. V horskom mestečku Mestia zažil dobrodružstvá, na ktoré nikdy nezabudne. V rozhovore nám Anton prezradí, prečo si vybral Áziu, aké zážitky ho najviac ovplyvnili, a ktoré miesta odporúča všetkým milovníkom dobrodružstva.
Prečo si si vybral práve Áziu? Ako dlho tu žiješ?
Momentálne žijem v thajskom meste Chiang Mai. Keď prišla pandémia, musel som pracovať z domu. Mentalita Slovákov či Čechov mi nevyhovovala, pretože kým som sa ja obmedzoval, ostatní nedodržiavali pandemické opatrenia. Preto som si povedal, že najlepšie sa ochránim, keď odídem do Portugalska a neskôr na Kanárske ostrovy. Odvtedy cestujem, hoci som po tom nikdy netúžil. Zo začiatku som prešiel európske krajiny a keď pandémia trochu povolila, odišiel som do južnej Ázie, konkrétne do Thajska.
Ktoré najkrajšie miesto si na svojich cestách videl a čo sa ti na ňom najviac zapáčilo?
Najviac sa mi zapáčilo Thajsko, juhovýchodná Ázia je mojou obľúbenou destináciou. Turistom by som odporučil, aby sa sem vybrali aspoň na mesiac, pretože na týždeň či dva sa vám neoplatí kupovať drahé letenky. Na jeden mesiac si nájdete dlhodobejšie ubytovanie, ktoré vás vyjde lacnejšie.
V Thajsku môžete navštíviť veľa krásnych miest, v každom z nich sú iné pamiatky, iné zvyky či rozdielna mentalita obyvateľov. Milujem hory, preto rozhodne odporúčam Chiang Mai či Mae Hong Son na severe Thajska, ktoré sú nádherné a ako stvorené na jazdu motorkou. Pokiaľ preferujete pláže, určite príďte na Krabi.
Sú tieto pláže čisté?
Aj keď ide o pieskové pláže, Thajčania sa o ne dobre starajú. Na ostrove Phuket na severe je more úplne čisté, keďže sem prúdi voda priamo z oceánu. Na juhu, kam skoro vôbec nechodia cudzinci, sú na plážach porozhadzované odpadky a more je špinavé. Bol som prekvapený, pretože miestni najviac nadávajú na cudzincov, pričom sami nie sú čistotní.
Ktoré krajiny si prešiel na motorke?
Prešiel som úplne celé Thajsko aj celý Laos. Okrem toho som zašiel aj do Malajzie, kde ma zastavili na hraniciach a oznámili mi, že ak mám thajskú motorku, potrebujem thajský vodičský preukaz, nestačil ten medzinárodný. Preto som sa tam nedostal. Nedostanem sa ani do Mjanmarska, keďže má zavreté hranice, z Laosu sa zasa nedostanem do Číny.
Čo ťa najviac zaujalo na Thajsku a Laose?
Rozmanitosť obyvateľov. Prešiel som aj neturistické miesta. Ovládam východné nárečie thajčiny, čo je dosť podobné laoštine. Vďaka tomu som sa tu ako tak dohovoril. V každej časti žijú úplne iní ľudia. Na juhu majú zlé skúsenosti s turistami, takže sú nevrlí. Naopak, na východe zas nikdy nevideli žiadneho turistu, preto sú milí a usmievaví, snažia sa pomôcť úplne so všetkým. Milujem ľudské príbehy, preto sa s obyvateľmi veľmi rád rozprávam.
Spomenieš nám príbeh, ktorý ti utkvel v pamäti?
Jedným z príbehov, ktorý mi ostal v pamäti, je moja skúsenosť s rozprávaním sa s thajskými ženami, ktoré pracujú v sexbiznise. Na Slovensku a v Čechách nie je prostitúcia taká rozšírená ako v Thajsku, a preto ma zaujímalo, čo ich k tomu viedlo a kedy sa rozhodli začať zarábať takýmto spôsobom. Každá z nich mala svoj jedinečný príbeh, často zahŕňajúci veľmi ťažké a negatívne skúsenosti z detstva, ako napríklad týranie rodičmi alebo skoré tehotenstvo v tínedžerskom veku.
V Thajsku je bežné, že deti finančne podporujú svojich rodičov, a niektoré z týchto žien mali na starosti aj svoje vlastné deti, takže potrebovali rýchlu a finančne výnosnú prácu. Bohužiaľ, prostitúcia je v niektorých oblastiach Thajska ignorovaná a ženy, ktoré v nej pracujú, sú často vystavené zlému zaobchádzaniu.
Tvojou najobľúbenejšou krajinou je však Gruzínsko, prečo?
Najmä vďaka krásnym horám, skvelým a milým ľuďom a dobrému jedlu. Zo všetkého najviac milujem chačapuri. Gruzínci vedia perfektne po anglicky, čo v ostatných krajinách Ázie, ktoré som prešiel, nebolo zvykom. Gruzínsko odsúdilo Rusko, s ktorým nechcelo mať nič viac spoločné. Snažia dostať do EÚ, preto vyučujú angličtinu vo veľkom. Okrem toho sa mi Gruzínci snažili vždy pomôcť.
Ak by sa niekto z čitateľov chystal navštíviť Gruzínsko, čo by mal určite vidieť?
Určite Veľký Kaukaz, ktorý je prenádherný. Milujem hory a hiking. Gruzínsko som navštívil dvakrát, raz som tam bol tri mesiace, potom jeden mesiac. Určite by som sa sem chcel vrátiť. Nebývam tu len kvôli zime, ktorú nemám veľmi rád.
Jeden z dôvodov, kvôli ktorému cestujem je to, že chcem nájsť krajinu, v ktorej by som sa zabýval až do dôchodku. Zatiaľ to vyzerá tak, že to bude zrejme Thajsko.
Ak sa rozhodnete cestovať do Gruzínska, určite si zoberte so sebou turistickú výbavu a navštívte horské mestečko Mestia. Za tri dni som prešiel do obce Ušguli, kde som si požičal koňa a spal som u domácich, ktorí mi navarili dobré gruzínske jedlo. Postupne som prešiel po horách na východ krajiny. Nastúpil som do maršrutky, vďaka ktorej som pochodil mnohé mestá.
Na jednom mieste sa vždy zdržiavam minimálne mesiac, pretože dlhodobejšie ubytovanie je tu oveľa lacnejšie. Navyše, ak zostanete v jednej krajine minimálne tri mesiace, zistíte, ako sa ľudia správajú a či je dané miesto skutočne také, ako ho opisovali iní turisti. Zároveň si tu nájdete veľa kamarátov, ktorí vám povedia aj rôzne negatíva o politickom či sociálnom systéme.
Cesta na motorke je pomerne nebezpečná, zažil si nejaké nepríjemné situácie?
Jeden z dôvodov, prečo zostávam práve v Thajsku, je bezpečnosť. Cítim sa tu oveľa bezpečnejšie ako na Slovensku či celkovo v Európe. Ľudia si tu nechávajú odomknuté domy či autá. Myslím si, že je to aj vďaka budhizmu. Nikdy som sa necítil v ohrození.
V noci prejdem cez mesto a ničoho sa nemusím obávať. Napríklad v Brne som mal v noci oveľa väčší strach. Keď som bol prednedávnom na východnom Slovensku, vystúpil som z vlaku a nahrnulo sa ku mne množstvo ľudí, ktorí odo mňa niečo chceli. Necítil som sa tam vôbec príjemne. Niečo podobné sa mi v Ázii zatiaľ nestalo.
Akí sú ostatní vodiči v Ázii? Zažil si niekedy nejakú nebezpečnú situáciu na ceste?
Doprava je tu diametrálne odlišná od tej slovenskej. Minulý rok som prejazdil okolo 40-tisíc kilometrov a musím povedať, že tu nie sú také striktné predpisy ako na Slovensku. Vodiči ich však tak či tak nedodržujú. Musíte sa ich naučiť rešpektovať. Jazdia tu s očakávaním, že každý vodič spraví chybu. Preto sú na cestné pochybenia oveľa viac zvyknutí ako napríklad na Slovensku.
Všetci očakávajú, že každý dodržuje pravidlá. Ak idem po hlavnej a keď niekto prichádza z vedľajšej cesty, tak ho pustím. Na Slovensku je to presne naopak – poviem si, že určite zastaví. V Thajsku mi však môžu vybehnúť na cestu napríklad splašené kravy či sliepky, veľakrát tu jazdia aj v protismere. Avšak, tu to očakávam.
Zo začiatku to bol pre mňa hrozný šok, nebol som zvyknutý, že sa jazdí po ľavej strane, keď som teda zišiel z hlavnej a vošiel som doprava, spravil som chybu. Vodiči to však akoby očakávali, vyhli sa mi a nedošlo ku kolízii. Čo ma prekvapilo, vodiči takmer vôbec netrúbia. A to ani vtedy, ak niekto spraví chybu.
Stala sa ti nejaká nehoda?
Áno, mal som vážnejšiu nehodu. V Thajsku majú U-Turn, čo znamená, že každé dva kilometre môžu prejsť z jedného pruhu rýchlostnej cesty do druhého a otočiť sa. Ak chceš obehnúť v najrýchlejšom pruhu, môžeš naraziť na auto, ktoré sa snaží otočiť.
Raz som v daždi jazdil na skútri, oproti idúce auto sa snažilo otočiť naopak a narazilo mi do boku, pričom som sa šmýkal asi 40 metrov po zemi. Po nehode som skončil s otrasom mozgu. Ale prežil som vďaka prilbe, plnému motorkárskemu vybaveniu a veste. Vtedy som si povedal, že už je čas si kúpiť novú motorku.
Veľa cestovateľov vždy spomína len na tie najkrajšie zážitky. Máš však aj nejakú negatívnu skúsenosť s danými obyvateľmi z nejakej konkrétnej krajiny?
Áno, v Južnej Kórei a v Iráne som mal zlé skúsenosti. V Iráne som týždeň býval v hoteli, deň pred mojím odchodom tam majiteľ ubytoval nejakého druhého návštevníka. Nevedel som o tom, keďže som bol na horách. Zbalil mi všetky veci a preniesol ich do inej izby bez mojej prítomnosti, čo ma veľmi prekvapilo. Všetci hovoria o Iráncoch ako o pohostinných a dobrých ľuďoch. Mal som aj priateľku z Iránu, pričom jej rodina a známi sa ku mne správali veľmi zvláštne.
Južná Kórea je pre mňa jednou z najhorších krajín sveta, čo sa týka rasizmu. Ako k cudzincovi sa ku mne správali hrozne. Sám sa snažím byť ku každému slušný, chcem sa naučiť základné frázy z konkrétnej krajiny a žiť ako lokálni obyvatelia. V Južnej Kórei som žil dva mesiace v meste neďaleko Soulu.
Prišiel som sám do reštaurácie, kde mali podmienku, že musíme prísť minimálne dvaja, aby nás obslúžili. Povedal som im, že objednám aj za dvoch, ale budem sám, napriek tomu ma neobslúžili. Alebo som cestoval vo vlaku a nikto si ku mne neprisadol. Pozerali na mňa ako na cudzinca, úplne zvrchu.
Najhoršie však bolo to, že všetko mali pretechnologizované, takmer na všetko potrebuješ mobilnú aplikáciu. Aby si ju získal, musíš svoje telefónne číslo registrovať, ktoré ty ako cudzinec nedostaneš. Nemôžeš si objednať napríklad jedlo domov, taxík, nekúpiš si lístok na koncert, nedostaneš sa ku kaderníkovi.
Ako si sa tu potom prepravoval?
Prostredníctvom MHD a vlakmi. Býval som však 30 km od Soulu, posledný vlak či metro jazdí o polnoci. Raz som cestoval večerným autobusom a zaspal som. Zobudil som sa asi 7,5 km od môjho ubytovania o jednej ráno. Chcel som nastúpiť do taxíka, ale nezobral ma. Stalo sa mi to asi so štyrmi taxíkmi a keďže som nemal aplikáciu pre taxíky, vodiči ma nezobrali a musel som ísť pešo.
Najhoršie to bolo vtedy, keď som dostal koronavírus a bol som v karanténe. Nemohol som si objednať ani jedlo, ani si nakúpiť. Donáškové služby mi nezodvihli z nekórejského čísla, ktoré nie je registrované na občiansky preukaz. Nakoniec som musel niekomu zaplatiť, aby mi objednal jedlo.
Doteraz však oficiálne pracuješ pre slovenskú firmu, čomu sa venuješ?
Som programátor, môjmu zamestnávateľovi je jedno, odkiaľ pracujem, pokiaľ dosahujem požadované výsledky. Pracujem každý deň v európskom pracovnom čase, teda počas leta najmä vtedy, keď je v Ázii popoludnie – od druhej poobedia do desiatej večera. V zimnom čase na Slovensku od tretej do jedenástej. Pre mňa je to ideálne, pretože keď sa chcem niekam presúvať, vstanem ráno skôr.
Ak by si mal Thajsko porovnať so Slovenskom, v čom vidíš najväčšie rozdiely?
V bezpečnosti a v rozmanitosti obyvateľov. Thajčania veľmi veria na karmu, preto sa snažia druhým neubližovať. Veria v to, že keď niekomu napríklad niečo ukradnú, stane sa im čosi omnoho horšie. Preto často nerobia zlé veci. Ľudia sú tu milí a usmievaví, na druhej strane až príliš. Vyriešiť tu nejaký problém je veľmi náročné, pretože všetci sa usmievajú, ale ani po niekoľkých hodinách sa nedostanete k riešeniu.
Nedokážem sa však stále integrovať do lokálnej kultúry, niektoré veci stále nechápem. Napríklad, niektorí rodičia prestanú pracovať v štyridsiatke a očakávajú od detí, že ich budú živiť. Vôbec tomu nerozumiem. Moja mama má viac ako 60 a stále pracuje, v Ázii rodičia zdierajú svoje deti, ktoré majú ešte navyše nízky plat a chcú si založiť rodinu či kúpiť dom.
Na tomto kontinente sú tiež veľmi bežné viacgeneračné domy, preto mladí ľudia nikdy nevlastnia svoj dom, býva tam totiž viac rodinných príslušníkov. Takto to vyzerá na východe. Na juhu sú ľudia skôr uzavretí, na severe je zas veľa kmeňov, z ktorých každý jeden vychováva deti úplne inak.
Aký je tvoj cestovateľský cieľ či nesplnený sen, ktorý by si chcel ešte dosiahnuť?
Určite návšteva Južnej Ameriky, avšak bojím sa o svoju bezpečnosť. Precestoval som veľa krajín, napríklad som bol aj na Kanárskych ostrovoch. Tu som stretol veľa Ekvádorčanov či Venezuelčanov, ktorí ma vystrašili tým, či sa nebojím, že ma niekto len tak zabije. V Ekvádore by sa to vraj stalo.
Bol som z toho prekvapený. Ani nemusíš nič spraviť a prídeš o život len preto, že sa niekomu nepáčiš. Takýchto príbehov som počul veľa, niečo podobné sa hovorí aj o Juhoafrickej republike. Avšak, rád by som navštívil aj Bali či Filipíny.
Zdieľať na
Zdieľaní