#Každý človek je jedinečný a s tým súvisí i kreativita. Niekto ju má tak obrovskú, že ju môže priam rozdávať. Niekto ju naopak potláča a nerozvíja. To druhé však nie je prípad sympatickej 29-ročnej Jany Breškovej, ktorá pochádza z Topoľčian a rozhodla sa vyrábať brošne. O tom, ako vznikol tento nápad, čo si myslí o móde alebo ako rieši pocit vyhorenia, porozprávala v našom rozhovore.
Janka, ako by si sa na úvod predstavila čitateľom?
Obyčajné dievča bez predsudkov, introvertný snílek, ktorý miluje módu s občasnými “záchvatmi“ tvorivosti. Bez veľkých očakávaní a obrovských plánov. A s chuťou niečo pekné vytvoriť, čo by bolo odlišné a potešilo ľudí.
Vieme, že vyrábaš brošne. Študovala si nejaký umelecký smer?
Keď som bola menšia, moja mamina videla vo mne umeleckú dušu. Vedela som krásne kresliť a mala som veľký cit pre detaily, tak ma prihlásila na výberové kolo, kde si ma umelecký maliar na základe obrázkov vybral. Mamina nakúpila všetko možné vybavenie. Nadovšetko ma podporovala. Pekne ma obliekla, učesala a keď sme tam prišli, vo dverách som sa otočila a povedala som jej, že tam chodiť nebudem. Dôvod? Učiteľ mal podľa mňa veľkú bradu, nepáčil sa mi a bála som sa ho. Keďže ma rodičia k ničomu nikdy nenútili, tam to skončilo a žiadny umelecký smer som ďalej neštudovala. Avšak, keď treba niečo vyzdobiť, alebo robiť iné „piplačkové“ práce, idem do toho, to ma baví.
Fíha! A ako si sa dostala k vyrábaniu brošní? Ako vznikol vôbec ten nápad?
Tomu neuveríš! Tento nápad a vlastne všetky, ktoré som doposiaľ mala sa mi v noci sníval. Zobudila som sa s takým búšením srdca a vzrušením a presne som vedela, ako čo bude vyzerať, k čomu si to oblečiem, aké to bude mať farby. Hneď som si všetko začala kresliť a zaspala som až nad ránom, lebo som sa bála, že to do rána zmizne z mojej hlavy a že to zabudnem ako väčšinu snov. Jediné, čo som nevedela, bolo, kde zoženiem materiál a ako to vyrobím. Ale kto veľmi chce, urobí preto všetko. Taký silný pocit som ešte nikdy predtým nemala v ničom, čo som chcela a robila. Vedela som, že musím do toho ísť.
Sú Slovensky otvorené možnosti skrášliť si outfit brošňou, alebo je to u nás stále iba v „plienkach“?
Slovenky sú úžasné, veľmi rýchlo absorbujú všetky módne trendy, kombinujú a skúšajú nové veci. Z vlastnej skúsenosti poviem, že na začiatku si väčšinou vyberajú konzervatívnejšie kúsky v klasickej čiernej farbe, ale vzápätí objednajú úplný opak – čo najfarebnejší. Ešte chcem povedať, že Slovenky a ženy nesmierne vedia oceniť práve to, že majú svoj originálny kúsok, pretože taká je aj moja tvorba a ja sama dávam prednosť originalite a nie pásovo vyrobeným doplnkom.
Ako by si zároveň ohodnotila módu, ktorú máme možnosť vidieť v slovenských uliciach? Nepripadajú ti tie outfity ako cez kopirák?
Presne pre toto milujem doplnky a venujem sa tomuto smeru, lebo aj keď je outfit iba „basic“ a jednoduchý, dá sa vyšperkovať a úplnou maličkosťou urobiť neprehliadnuteľným. To chcem presne dosiahnuť aj s mojimi brošničkami. Dievčatá, ktoré už odo mňa brošňu majú, mi to iba potvrdzujú odozvou. Vravia, že z nich ľudia nespúšťajú oči, ako sa ligocú. To je pre mňa najväčšia radosť a viem, že to má zmysel. Našťastie, móda je v dnešnej dobe otvorená úplne všetkému a neexistujú skoro žiadne obmedzenia, ktoré by niečo prikazovali. A to je úžasné.
Ktorá krajina, čo sa módy týka, ťa najviac inšpiruje a prečo?
Myslím, že v každej krajine žijú ženy, ktoré sa vedia obliecť a preto ma skôr inšpirujú jednotlivo. Väčšinou sú to také, ktoré sa úplne vymykajú, idú si svoje a sú odlišné. To sa mi páči a to ma inšpiruje, tá ich kreativita. Naopak ma nedokáže osloviť to, čo majú všetci ako rovnošatu a automaticky to prestávam chcieť.
K akému outfitu sa podľa teba najviac hodí brošňa? A k akému ju nosíš ty?
Koľko ľudí, toľko nápadov. Ženy sú tak úžasné výmyselníčky a kombinátorky a dokazujú mi, že brošňa sa hodí naozaj hocikam. Ja ju nosím na hocičo, na košeľu prípadne rolák pod golier, na pončo, golier saka alebo kabáta. Je to extravagantný šperk, ktorý outfit krásne doplní a oživí. Možností je veľa.
Tvoríš na zákazku a požiadavku, alebo intuitívne s tým, že si potom brošňa nájde svojho majiteľa?
Najskôr som vytvorila brošne intuitívne, navrhla som si farby, veľkosti, tvary, keďže také, aké tvorím ja, som nikde nevidela. A vlastne preto, aby sa ženy dokázali od niečoho odraziť. Potom, keď už zbežne videli, aké brošne tvorím, vedia čo sa im zapáčilo. Vyberú si farbu, veľkosť, materiál a ja sa snažím vyhovieť požiadavkám tak, aby boli spokojné. Osobný a trpezlivý prístup je pre mňa veľmi dôležitý, sama viem ako ho oceňujem, keď si niečo kupujem. Preto pristupujem k zákazníkom tak, ako by sa páčilo mne, aby ku mne pristupovali iní. Vždy si to pripomínam. Keď mám čas, chuť a nápad, tvorím si novinky, ktoré si potom majiteľa nájdu.
Nestalo sa ti už, že si mala pocit vyhorenia a nevedela si vymyslieť nič nové?
Poviem to takto. Telo aj duša si presne vypýta čo potrebuje na základe pocitov, ktoré ľudia zvyčajne ignorujú a nepočúvajú. Takže keď príde taký deň, viem to už ráno. Nič mi nenapadá a neviem nič vymyslieť. Jednoducho to nasilu nerobím a viem, že to je zase len dočasný stav, kedy chce moje JA robiť niečo iné. Netýram sa zbytočne a nerozmýšľam prečo. Prijmem to tak, ako to je a zajtra bude inak. Vždy príde presne to, čo má k vám prísť a príde to skôr vtedy, keď je myseľ pokojná.
Čím sa riadiš, ak ti to práve nejde, nemáš na to náladu alebo chuť?
Jednoducho to nerobím. Nasilu nejde nič a vždy sa snažím robiť iba to, čo cítim. Kúpim si zmrzlinu, pozerám filmy, upratujem, idem do prírody, relaxujem, alebo čokoľvek iné, čo je potrebné.
Ako dlho ti približne trvá vyrobiť jednu brošňu?
Ako ktoré. Niektoré sú hotové za hodinu, niektoré aj za štyri. Podľa toho, či pracujem na novinke, ktorú som ešte nerobila a musím zvoliť nový postup, alebo to čo som už predtým robila – vtedy je to rýchlejšie. Robím to svojim tempom a s prestávkami. Niekedy ani neviem ako a je už večer.
Vieme, že si robila brošňu aj pre speváčku Tinu. Aký to bol pocit vedieť, že vyrábaš niečo pre takúto známu osobu?
Bol to vlastne pocit ako pri ktorejkoľvek inej osobe. Keď tvorím hocijakú brošňu, tvorím ju z lásky, aby bola perfektná do detailov. To vzrušenie prichádza až potom. Vždy čakám s malou dušičkou a pokorou, aká bude odozva a čo povie človek, ktorý ju uvidí a dostane. Tento pocit je vždy rovnaký a neovplyvní ho to, pre koho brošňa je. Chcem ale povedať, že ma nesmierne teší to, že keď mi je človek duševne a mentálne o čosi bližší, ako Tinka, pretože ona je úžasná bytosť, tak je pre mňa obrovská česť, keď mi napíše, že je to nádhera, je dojatá a ďakuje. Veľmi ma to dojalo a bola aj slza, čo podotýkam sa mi stáva stále častejšie, pretože tie reakcie od ľudí sú úžasné. Najviac to milujem na celom tomto procese a to je pre mňa to najlepšie ohodnotenie.
Čo robíš, ak práve nevyrábaš brošne? Aké sú tvoje záľuby?
Úplne bežné veci. Tie najjednoduchšie veci sú pre mňa najkrajšie. Čítam knihy, pozerám filmy, alebo niečo tvorím, vymýšľam, kreslím a veľa iného. Keď je človek vnútorne spokojný, nepotrebuje nič zvláštne a extra aby sa zabavil a stále hľadal nové veci, ktoré ho uspokoja.
Plánuješ do budúcna rozšíriť svoje portfólio aj o nejaké iné produkty? Ak áno, aké?
Mám vo svojom zošite nakreslených pár úžasných vecí a uvidím, ktoré sa mi podarí zrealizovať, lebo na všetko potrebujem čas a pokoj. Prílišné plánovanie, tlačenie na pílu, špekulovanie nie je pre mňa to správne. Vyčerpáva to a potom už z toho nemám takú radosť. Nechajte sa prekvapiť…
https://www.instagram.com/p/BlVkrWzgkbL/?taken-by=jankabreska
Ako budeš tráviť leto?
Ak človek robí to, čo ho baví a napĺňa, necíti sa byť psychicky vyčerpaný nepotrebuje od toho utekať oddychovať. Takže moje leto je úplne bežné ako iné časti roka. Z časti pracovné a užijem si krásne teplé dni. Nič špeciálne nemám v pláne, uvidíme čo život a pracovné ponuky prinesú.
Máš nejaký odkaz na záver alebo niečo, na čo sme sa nespýtali a chceš to dať vedieť „svetu“?
Chcem povedať všetkým, že ak majú nejaký nápad, aby sa nedali odradiť, aby sa nebáli to skúsiť. Pretože kreativita, tvorba, je presne to, čo má každý v sebe prebúdzať a nie uspávať. Keď človek niečo tvorí a je s tým potom spokojný, vytesní zo života negatívne myslenie, eliminuje nespokojnosť sám so sebou. Nevzdať to, ak to nevyjde na “prvú“, pretože ak to napĺňa jeho dušu to je TO! Na nič iné čas nie je a mal by tomu vytvoriť vo svojom živote miesto.
Treba si vážiť a byť vďačný za to, že dostal dar v podobe nápadu a môže niečo vytvoriť. To mu už nikto nezoberie. Je to bohatstvo a keď to bude robiť úprimne a od srdca, bez nejakých úmyslov porovnávania, kopírovania, pritiahne to k vám úžasných, dobrých ľudí, ktorí vám nezištne pomôžu. Za to im zo srdca ďakujem. Určite na to nezabudnem ako bolo pomáhané mne. A keď to bude v mojich silách a bude možnosť, rada pomôžem každému, kto sa snaží, má dobrý nápad a je šikovný.
Si zvedavý, ako vyzerá dnešný Slovák a dnešná Slovenka? Porovnaj sa s nimi na tejto stránke.
Krasne😊