#Ivan Gábriš je učiteľom chémie na gymnáziu. Pred niekoľkými rokmi si založil na Instagrame profil Vedecké okienko, kde sa snaží popularizovať chémiu a vysvetľovať princíp rôznych experimentov. Dnes má už viac ako 42-tisíc sledovateľov.
Okrem toho však ponúka chemické predstavenia pre školy, nahráva vedecké podcasty, organizuje aj tábory pre deti. Dokonca pripravil pre svojich fanúšikov aj knihu s rovnomenným názvom jeho profilu, kde nájdeš 100 odpovedí, ktoré ti pomôžu lepšie pochopiť svet okolo nás. Možno poznáš aj krabičky Vedecké okienko, vďaka ktorým si môžeš vyskúšať bezpečné pokusy v pohodlí domova.
V akom veku si sa začal viac zaujímať o chémiu a čím si ťa získala? Mimochodom, prečo práve fyzika a chémia, zo začiatku si nechcel byť učiteľom, ale programátorom.
Popravde, ani neviem, pretože každý si myslí, že som sa už detstva začal hrať s chemickými setmi. Záujem o chémiu však prišiel asi až na vysokej škole.

V prípade chémie išlo o tvoje prvotné rozhodnutie?
Nie, mojou prvou možnosťou bola bioinformatika, na ktorej som však dlho nevydržal. Tu ma začala viac baviť biológia a chémia, preto som po jednom roku prešiel na tieto dva odbory.
Máš pocit, že ťa v chémii na základnej a strednej škole dostatočne pripravili na vysokú školu?
Keď mám povedať pravdu, tak mám pocit, že ani nie. Navštevoval som osemročné gymnázium, takže na základnej škole som ju nemal, až na gymnáziu. Išlo prevažne o teoretickú chémiu, časť z nej som využil na prijímačkách na vysokú, ale v praxi som ju veľmi nevedel použiť.
Čo ťa viedlo k profesii učiteľa chémie?
Sníval som, že jedného dňa budem vedcom, čo som si vyskúšal už popri štúdiu. Zistil som však, že byť celý deň zatvorený v laboratóriu a niečo merať nie je veľmi pre mňa. Potreboval som kontakt s ľuďmi, preto druhou voľbou bolo učiteľstvo chémie. Jednoznačne ma na chémii najviac bavia experimenty.
Učitelia sú už roky podhodnotení, pre žiadnu z doterajších vlád nebolo školstvo prioritou. Ak by si mal tú moc, čo by si v slovenskom školstve zmenil?
Zmenil by som prístup k výuke, viac by som študentom dovolil bádať a objavovať. Za pomoci experimentov by mali prísť na to, ako niektoré látky fungujú. Na základe toho by mali sformulovať nejaké hypotézy a až potom by si s nimi učiteľ mal prejsť danú teóriu.
Snažíš sa to praktizovať na svojich hodinách?
Áno. Nie vždy moji študenti dostanú presne definovaný postup a na základe hypotézy musia prísť na očakávaný výsledok a overiť si všetky cesty. Rovnako ani vo vede nie je vždy daná cesta a cieľ nie je jednoznačný. Výskumníci často narazia na nejaké problémy, čo dávam pocítiť aj mojim študentom. Učím ich, že nie vždy sa všetko musí podariť, a preto musia porozmýšľať nad tým, čo spravili zle, aby im to vyšlo.
Stalo sa aj tebe, že si niektorý experiment točil na viackrát?
Samozrejme. Všetky experimenty, ktoré robím pred študentmi, si musím minimálne dvakrát vyskúšať, aby som vedel, že sú konzistentné a budú mať taký výsledok, aký očakávam. Je úplne prirodzené, ak pokus nevyjde. Preto musí učiteľ filtrovať medzi experimentmi vhodnými do výuky a tými, ktoré sú len efektné.
Odkiaľ čerpáš nápady na experimenty?
Väčšinou z internetu. Môj feed na sociálnych sieťach je tak plný chémie a pokusov. Ja však netočím len to, čo už niekto druhý uverejnil. Každý jeden pokus sa snažím inovovať, zlepšiť a vysvetliť tak, aby mal aj výpovednú hodnotu a nešlo iba o efekt.
Profil Vedecké okienko si založil pred štyrmi rokmi. Ak by si mal porovnať informatívne príspevky v začiatkoch a teraz, v čom vidíš najväčšie rozdiely?
Moje prvé príspevky iba vysvetľovali konkrétne chemické reakcie formou obrázku. Najväčší zlom nastal vtedy, keď som začal točiť videá. Z určitého momentu som zmenil formát a videá tvoria momentálne 90 percent môjho obsahu.
Na začiatku boli tieto reelska príliš neprofesionálne – zobral som telefón a točil som všetko, čo ma zaujímalo. Teraz sa videám snažím dať aj strih, aby sa obraz netriasol a podobne. Myslím na to, že experimenty netočím pre seba, ale pre divákov.
Aké máš zatiaľ ohlasy od sledovateľov, stretol si sa aj s negatívnou kritikou?
Samozrejme, hejty sú na sociálnych sieťach prítomné všade. Nečakal som, že by som ich mohol mať aj ja. Už som mal zopár osočení či prípadných opráv. Ak sa v príspevku pomýlim, takáto kritika je oprávnená a snažím sa chybu opraviť.
Mám však aj komentáre, ktoré očividne nie sú nesprávne, len sa ľudia snažia dokázať, že som experiment spravil zle. Vtedy s týmito ľuďmi diskutujem, občas sa dostanem aj na dezinfoscénu.
Všímaš si aj takéto dezinformačné komentáre a snažíš sa ľuďom vysvetľovať, prečo uviedli nesprávne informácie?
Závisí to od komentára. Pokiaľ ide len o osočenie, tak ho úplne ignorujem. Ak však komentujúci naráža na podstatu experimentu a vyloží si ho úplne inak, tak sa ho snažím opraviť a vysvetliť mu, ako experiment v realite funguje.

Pozoruješ, že študenti majú o učivo väčší záujem, keď im ho vysvetľuješ praktickým spôsobom pomocou experimentov, ako keby si chémiu učil iba teoreticky?
Myslím si, že si učivo pamätajú oveľa lepšie. Keď prepojíš akúkoľvek tému s nejakým názorným pokusom, tak naň môžem kedykoľvek odkázať počas súvisiacej výuky. Snažím sa im vytvárať akúsi myšlienkovú mapu, takže si vedia aj starší experiment spojiť s daným učivom.
Aké máš ohlasy od študentov na tvoje vyučovacie hodiny?
Vidím, že vždy, keď robíme nejaký pokus, tak ich baví. Chémia však nemusí byť iba o experimentoch. Dôležité je vnímať, čo študentov baví a snažiť sa im ju vysvetliť ich spôsobom. Keď sme preberali tému radiácie, tak sme nešli klasickým výkladom, ale rozprávali sme sa o tom, ako bola zostrojená atómová bomba, či ako fungujú atómové elektrárne v praxi.
Študentom som zadal projekt, počas ktorého museli zostrojiť simuláciu postapokalyptického sveta. Spojil som im to so seriálom Fallout, takže presne vedeli, o čo pôjde. Ako tím museli prísť na to, ako sa čistí vzduch, čo je radiácia, ako dlho môžu zháňať potravu počas radiácie, ako si môžu vyčistiť vodu a podobne.
Tvojím najobľúbenejším experimentom je slonia zubná pasta, teda reakcia za pomoci peroxidu, droždia a saponátu, prečo?
Má najkrajší efekt, rozosmeje najviac ľudí, preto sa počas predstavenia teším na to, ako vytiahnem spod stola obrovský odmerný valec a idem na sloniu zubnú pastu. Snažím sa ho však aj inovovať, preto som vytvoril aj svietiacu sloniu zubnú pastu. Okrem toho som pridal aj farby či dokonca farbivo zo svietiacich tyčiniek.
Čo stojí za jej svietiacim efektom?
Funguje na rovnakom princípe ako svietiace náramky, ktorých svetlo aktivuješ zlomením. Aj tu je sklenená tyčinka s peroxidom vodíka a naokolo je organické farbivo, ktoré pri kontakte s peroxidom začne svietiť.
Tieto náramky svietia len na určitú dobu, aj slonia zubná pasta svieti krátko?
Áno. Celý princíp slonej zubnej pasty je založený na rozklade peroxidu vodíka. Z neho dostanem dva produkty – vodnú paru a kyslík. Oba sú plyny, preto slonia zubná pasta dlho nevydrží, plyny postupne vyprchajú. Tieto dva plyny sa snažím zachytiť do peny, preto do nich pridávam saponát či mydlo.
Na tejto reakcii spozoruješ katalyzátor, teda urýchľovač reakcie. Samotný peroxid vodíka sa rozloží na paru a kyslík, ale keď ho otvoríš, nejde z neho pena, pretože sa rozkladá veľmi pomaly. Tým, že tam dám urýchľovač reakcie, sa peroxid vodíka rozloží za veľmi krátku dobu.
Máš, naopak, vo svojej zbierke experiment, ktorý nemáš veľmi v láske?
Na predstaveniach nerád robím experimenty, ktoré nie sú vizuálne zaujímavé. So študentmi napríklad robím titráciu, kde dokazujeme koncentráciu kyseliny alebo zásady. Tento experiment nemám veľmi rád. Musím postupovať veľmi opatrne, roztok pridávame po kvapkách, pričom výsledok vytvorí len tretina jednej kvapky. Čiže ide o opatrnú a pomalú prácu, niekoľko pokusov som robil viackrát za sebou a nevyšli mi.

Na koľkokrát sa ti to teda podarilo, keď si titráciu vykonával prvýkrát?
Tam bolo nespočetné množstvo neúspešných pokusov. Preto študentom vravím, že titráciu musia opakovať minimálne desaťkrát, aby sa s kyselinou naučili čo najlepšie pracovať. Experiment tak trvá aj niekoľko hodín.
Vydržia pri takomto neúspešnom a zložitom experimente dlho ako pri krátkych reakciách, ktoré nastanú hneď?
Nemôže všetko hneď vybuchovať, preto chcem ukázať, že vedecká prax nie je len o demonštračných experimentoch, ale aj o experimentoch, ktoré sa nám zídu aj v bežnom živote. Napríklad, kyselina sa nachádza aj v Coca Cole a takouto metódou si vedia študenti zistiť koncentráciu kyseliny v tomto nápoji či jeho PH.
Už dávnejšie si pred Halloweenom vyrezal tekvicu vďaka čistej vode a karbidu vápnika. Keď si ich skombinoval, nastala reakcia, pri ktorej vznikol horľavý plyn acetylén a ten si zapálil. Tekvica sa vyrezala sama podľa predrezaných očí, nosa a úsmevu. Na koľký pokus sa ti to podarilo?
Áno bola predrezaná, aj keď som to vo videu trochu zamlčal. Nikdy v živote by sa totiž takto nevyrezala, len by vybuchla. Opäť som sa však stretol s komentármi, že to mám predrezané. Podarilo sa mi to na tretíkrát a na tekvici už bolo vidieť, že je zhorená a trochu používaná.
Tento experiment nemal vyzerať tak, ako ste videli na Instagrame. Išlo o nepodarok, ale takým spôsobom, že sa podaril. Do tekvice som dal plastový pohár s vodou, kam som hodil karbid vápnika. Ten v reakcii s vodou produkuje horľavý plyn acetylén, ktorý som potom zapálil. Tlak z výbuchu vytlačil von všetky predrezané otvory.
Stalo sa mi však, že som nechtiac zapálil aj pohár, v ktorom bola voda s karbidom. Preto som rýchlo zobral rozprašovač – múku, likopódium a zozadu som na pohár začal striekať, pretože som vedel, že keď látku voľne rozptýlim, vychrlí plameň. Nepodarilo sa mi to asi na štyrikrát.
V šou Neskoro večer si moderátorovi Petrovi Marcinovi zapálil dlaň namočenú do saponátu a propánovej zmesi. Ako je to možné?
Opäť mám k dispozícii horľavý plyn, avšak ruka, na ktorú ho aplikujem, musí byť mokrá. Voda má vysokú tepelnú kapacitu, dokáže prijať veľké množstvo energie aby sa zohriala, a preto absorbuje veľké množstvo tepla, ktoré plynie z plameňa. Preto neštípe ani nepáli. Horľavý plyn napustím do nádoby s vodou a jarou, aby sa mi vytvorila pena. Túto penu dám na ruku a zapálim.
Čiže za väčšinou šokujúcich predstavení kúzelníkov je chémia?
Áno, veľakrát sa smejem na tom, že aj moje predstavenia sú vedecko-kúzelné. Najmä keď ich prezentujem pre menšie obecenstvo, prvý stupeň základnej školy a materskej školy. Tu nemôžem vysvetľovať vedeckú podstatu na vzorcoch, preto tam prichádzam ako vedecký kúzelník. Deti by sa na mňa asi pozerali veľmi zvláštne. Už som dokonca rozmýšľal aj nad tým, či nezačnem chrliť oheň.
Myslíš si, že by niečo takéto deti viac zaujalo?
Možno časom budem experimenty obmieňať, teraz si napríklad na predstaveniach pre deti zapaľujem ruku ohňom. Môžem napríklad ruku vymeniť za plameň v ústach.

Aké máš najčastejšie ohlasy od škôl, ktoré si objednajú tvoje vedecké predstavenia?
Priamo na vystúpení je jedným z prvých feedbackov búrlivý potlesk. Najviac prejavujú emócie žiaci prvého a druhého stupňa základných škôl. Takisto dostávam správy od učiteľov, ale aj spätnú väzbu, čo by som mal zmeniť a snažím sa ju zapracovať.
Predávaš aj krabičky Vedecké okienko, vďaka ktorým si môžu aj tvoji sledovatelia vyskúšať pokusy v pohodlí domova. Podľa čoho si vyberal jednotlivé druhy experimentov do týchto krabičiek?
Snažil som sa skombinovať to, čo baví mňa, mojich študentov aj deti na predstaveniach. Zároveň muselo ísť o bezpečné experimenty, ktoré sa dajú robiť doma. Čokoľvek, čo prišlo do prieniku týchto štyroch faktorov, som dal do krabičky.
Máš už nejaké nápady na nové experimenty, ktoré pripravuješ?
Videá si pripravujem dopredu, preto čerpám z nejakej databázy, ktorú som už natočil. Môžete sa napríklad tešiť na experiment s gáliom, ktorým sa budem snažiť otvoriť plechovku bez pomoci rúk. Princípom je rozpustiť hliník.
Čo sa týka predstavení, minulý rok som obehal veľa materských, základných aj stredných škôl. Tento rok chystám úplne nové podujatie s experimentmi, ktoré som doteraz nezverejnil a nerobil.
Zdieľať na
Zdieľaní