#K vareniu a pečeniu ju viedli už rodičia, prvý dezert upiekla už ako 11-ročná. Michaela, ktorá na Instagrame vystupuje ako mykhailaeats, miluje varenie či pečenie a jej profil je plný chutných receptov, ktoré sú krásne aj napohľad. Jej najobľúbenejším dezertom je bábovka, ktorá je pre ňu synonymom pohody a komfortu.
Už odmalička ste piekli a varili. Pamätáte si na svoj úplne prvý recept?
Neviem, či išlo o moje úplne prvé samostatné pečenie, no vybavila sa mi spomienka na čokoládové muffiny s veľkými kúskami čokolády, ktoré som piekla sama asi ako jedenásť či dvanásťročná. Bola som sama doma, vytiahla maminu knižku s receptami a odtiaľ výstrižok z časopisu, kde bol tento recept.
Pamätám si, že rodičia boli s babkou a ujom na nákupoch a ja som ich chcela veľmi potešiť nejakým dezertom ku káve, pravdepodobne k zalievanej „neske“, lebo to bolo naozaj dávno a doma sme ešte nemali kávovar. Muffiny všetci vychvaľovali, ale aká bola ich skutočná kvalita a chuť, to už naozaj neviem. Ale ten pocit dobre odvedenej práce, aká som na seba bola pyšná, že som to dokázala úplne sama, bol naozaj skvelý.
Ako teda vznikla táto láska k jedlu a vareniu?
Bola som k nej vedená odmalička. Lepšie povedané, každá návšteva jednej alebo druhej babky sa odohrávala v kuchyni. Pre nás je miestom, kde sa stretávala celá rodina, kde sa riešili problémy a oslavovalo, kde prebiehali niekoľkohodinové debaty o živote.
Taktiež, obe babky aj mama sú dobré kuchárky. Rodičia sú z rodín, kde chovali zvieratá, pestovali, manuálne pracovali v záhrade alebo vo vinohrade, takže bolo pre mňa prirodzené niečo manuálne pripravovať, variť a piecť. V konečnom dôsledku mám asi každú pozitívnu rodinnú spomienku spojenú s jedlom – keď boli hody, tak sme doma riešili, aké druhy a koľko koláčov budeme piecť, čo bude na obed.
To isté sa riešilo, keď boli rodinné oslavy, Veľká noc, Vianoce, oberačky hrozna v septembri. Pamätám si, že sme sa ako malé so sesternicou a ďalšími deťmi v rodine počas oberačky hrávali v potoku pri vinohrade. Tvárili sme sa, že varíme z blata, vody a kamienkov.
Odkiaľ beriete nápady na chutné recepty?
Niektoré recepty sú v našej rodine už roky a ja som sa ich snažila predstaviť sledovateľom na Instagrame. Ako napríklad recept na „stískanice“, ako ich pripravovala moja babka z Budmeríc. Kamarátky z Bratislavy a okolia ich vôbec nepoznali, no ozvali sa mi ženy z okolitých dedín, že ich tiež doma robievajú, len pod iným názvom.
Inokedy príde inšpirácia z Pinterestu – páčia sa mi farby na tanieri alebo kombinácia chutí. Rada sledujem foodblogerov a foodblogerky zo zahraničia na Youtube, kde objavujem nové spôsoby prípravy jedál, ich kultúru, koreniny. No tiež sa inšpirujem od iných foodblogeriek zo Slovenska a Čiech, ktoré sú naozaj šikovné a v mnohých veciach ich obdivujem.
Ktorý konkrétny recept patrí medzi vaše najobľúbenejšie?
Jednoznačne hrnčeková bábovka. Je to môj najobľúbenejší dezert, najmä, ak je v nej viac čokoládovej časti ako tej vanilkovej. Keď som študovala na osemročnom gymnáziu, tak sme mali doma taký rituál – bol to skôr môj rituál a doma sa tomu prispôsobili – že sme v nedeľu o štvrtej poobede upiekli bábovku a pozerali Bridget Jones.
Milujem ten film, Britániu, angličtinu a Colina Firtha. Toto sa dialo niekoľko nedieľ do roka. Čerstvo upečená nadýchaná bábovka posypaná cukrom a ovocný čaj alebo o pár rokov neskôr káva. Tento recept na bábovku je veľmi jednoduchý a rýchly. Bábovka je pre mňa synonymum komfortu a pohody.
Raňajkové recepty vraj patria medzi vaše najobľúbenejšie…
Milujem raňajky v sobotu ráno. Ide o absolútne kúzelný čas, keď sa neponáhľam, môžem sa vyhrať so servírovaním a vychutnať si ich. A tak som si povedala, že z hľadiska Instagramu sú raňajky veľmi sympatické jedlo – dajú sa pripraviť aj na obed alebo večeru.
Opečeným chlebíkom s chutnou oblohou viete pohostiť návštevu, potešiť partnera alebo partnerku, zabaliť si ho do práce alebo ochutnať nové kombinácie chutí. Navyše je to pre sociálne siete veľmi sympatický koncept – krátke video, farebné, ASMR a mnoho sledovateľov si ho môže vyskúšať takmer okamžite, keďže nejde o komplikované recepty.
Mali najvyššiu sledovanosť, počet uložení a odoziev, tak som spravila aj sériu bielkovinových raňajok, ktoré sa vyznačovali vyšším obsahom bielkovín než moje bežné raňajkové recepty. Tiež sa publiku páčili, čo mi robí veľkú radosť. Aj z toho dôvodu sú raňajkové videá moje najobľúbenejšie.
Existuje recept, ktorý ste pripravili iba raz?
Napadol mi recept na miso maslový toast, kde bola pointou miso pasta zmiešaná s medom a maslom. Nápad to bol skvelý, no toast sám osebe svojou chuťou extra nenadchol. V tom čase bola fenoménom miso pasta, môj blog mal pár týždňov a ja som skočila na trend. Myslím si, že tento recept si zaslúži poďakovanie a dlhý odpočinok.
Stalo sa už, že nejaký recept nevyšiel?
Samozrejme, veľakrát. Dezert som točila niekoľko hodín, vyzeral nádherne a pri prvom rozkrojení sa prepadol, lebo bol nedopečený. Niekedy som namiesto cukru pridala 300 gramov soli, inokedy sa mi muffinové cesto v košíčkoch prevrátilo na spodok rúry a vydymilo celú kuchyňu. Tých neúspešných pokusov bolo mnoho.
Niekedy to skončilo slzami z absolútneho zúfalstva a niekedy mal ten najnevydarenejší recept najviac pozretí a pozitívnych spätných reakcií. Napríklad, sladké uzle z kysnutého cesta, ktoré mali byť nanajvýš esteticky vyzerajúce sa ani náhodou nepodobali na uzle. Z rúry vyšli ako XXL buchty divného tvaru, no boli nadýchané a jemnučké, takže sa dostali na Instagram a blog. Nakoniec ich vyskúšalo upiecť desiatky žien a páčili sa im – o žiadnych mužoch, ktorí by ich vyskúšali, neviem (úsmev).
Je ťažké jedlo, ktoré zdieľate na Instagrame, nastajlovať? Čo je na vizuálnej tvorbe receptu najťažšie?
Pre mňa osobne je to o kontrastoch a výrazných farbách, ktoré v prvé sekundy zaujmú. Aby jedlo položené na doske nesplývalo s pozadím, aby nože neboli tupé a surovinu nerozpleštili namiesto toho, aby ju ladne a jedným ťahom rozrezali.
Snažím sa, aby taniere a príbory boli aspoň na 99 percent čisté a bez odtlačkov, ktoré voľným okom nie sú vidieť, no pod svetlom a kamerou sa objaví každý škrabanec. Najmä u mňa, keďže všetko točím zblízka. Tiež je dôležité, kam na zábere suroviny položím, musím myslieť na orez – kde na Instagrame pri reelskach sú ikonky, teda slepé miesta.
No a napokon treba jedlo niečím poliať alebo ozdobiť ako bodku na záver. Ale na to všetko som prišla časom, po niekoľkých hodinách točenia a strihania. Veľmi mi pomohli začiatky, keď som ešte hotové jedlá a dezerty fotila – naučila som sa, že torta vyzerá pri krájaní na videu najlepšie pri izbovej teplote, niekedy som čokoládovú ganáž fénovala, aby sa roztopila, viac leskla a bola na fotke alebo videu krajšia. Vtedy som naozaj využívala všetky dostupné semináre a ebooky od amerických foodblogeriek.
Podľa blogu varíte a pečiete v daždivom počasí či pri francúzskom filme. Stalo sa teda varenie vaším relaxom?
Varenie a pečenie, ktoré neprebieha pred kamerou, je jednoznačne mojou oddychovou činnosťou. Pravdupovediac som si nikdy nepredstavovala, že moje dni budú o varení a pečení a že tieto činnosti budú nejakou súčasťou mojej „kariérnej stránky“. Nemám vyštudované gastro, nikdy som v gastro odvetví nepracovala, iba som mala vzťah k vareniu.
Celý Instagram a foodblog vznikli po skončení vysokej školy. V tom čase som vyhorela, potrebovala som pár mesiacov oddychovať a hneď v januári prišla korona. Nevedela som si nájsť prácu, keďže pracovný trh sa na chvíľu uzavrel. Síce som mala pár pracovných skúseností v marketingu popri štúdiu, ale potrebovala som viac.
Sociálne siete ma vždy bavili, a tak som si povedala, že pandémia bude skvelý čas na to, aby som zistila, ako online priestor funguje. Kúpila som si ebook od jednej britskej marketingovej manažérky, ktorá pracovala pre svetové značky. V ebooku vysvetľovala celý online marketing od základov aj s praktickými tipmi. Tak som si povedala, že nadobudnem prax takto – založím si food profil na Instagrame a blog.
Naučila som sa, ako spojazdniť web, ako fungujú sociálne siete, tvorba videí a podobne. Víkendy som trávila spoznávaním vín zo supermarketu, varením „zahraničných jedál“ a pozeraním filmov z danej krajiny na Netflixe. Bolo to také moje low-cost koronové cestovanie. Odporúčam! Preto som na blogu písala, že pečiem a varím pri francúzskych filmoch – inak sa vtedy nedalo.
Rada skúšate nové kuchyne, ktorú ste si najviac zamilovali?
Pravdupovediac som ich až toľko nevyskúšala. Zatiaľ som si v každej našla to svoje, neviem vybrať jednoznačného víťaza. No rada by som ochutnala jollof ryžu, či už z Ghany alebo Nigérie, fufu, jamajské jedlá vyzerajú fantasticky a takisto perzské a afganské.
Je niečo, čo by ste, naopak, nikdy nezjedli?
Ako prvé mi napadli videá zo street foodu v nejakej časti Indie, kde sa všetko pripravuje veľmi nehygienicky v špine a prachu. Preto sú tam aj časté otravy jedlom. Tak to by som nikdy nezjedla.
Každé jedno video na sociálnych sieťach vyzerá veľmi chutne. Koľko času vám zaberie editovanie?
Ďakujem, veľmi si to vážim. Je to veľmi individuálne. Samotný edit takého 30-sekundového videa trvá približne od jednej do troch hodín. Podľa toho, aký komplikovaný je recept, koľko záberov som natočila, keďže všetko musím nahodiť do programu, vybrať tie najlepšie zábery a potom strihám.
Niektoré zábery mám natočené aj desaťkrát a potom hľadám ten najlepší pohyb rukou, najčistejšie rezy pri krájaní a podobne. Následne povyťahujem zvuky a snažím sa stiahnuť zvuk na záberoch, kde v pozadí šteká môj pes alebo vŕtajú susedia (smiech). Ďalej prichádza editovanie obrazu a posledné úpravy.
Na Instagrame máte takmer 20-tisíc followerrov, chodia vám aj ponuky na spolupráce?
Áno. Musím povedať, že mám veľké šťastie na firmy, s ktorými spolupracujem. Komunikujem s veľmi milými ľuďmi, ktorí si moje pracovné výstupy vážia a chápu, že za jedným odovzdaným videom sú hodiny práce. Najskôr som začínala na barterových spoluprácach, no postupne prichádzajú platené spolupráce za ktoré som neskutočne vďačná.
Som rada, že si niekto moje úsilie všimol, že sa mu páči moja práca, rešpektuje ju a chce moje videá použiť na odprezentovanie značky, produktov a služieb. Taktiež som rada, že moje sledovateľky a sledovatelia na tieto spolupráce reagujú pozitívne. Dáva mi to priestor na tvorbu a môžem tráviť viac času v kuchyni.
Aké máte plány do budúcnosti?
Rada by som sa foodblogovaniu venovala na plný úväzok. Baví ma tvoriť, byť kreatívnou, manuálne pracovať. Nie je to stereotypná práca – jeden deň varím, pečiem, stojím hodiny pod umelým svetlom, upratujem kuchyňu a na ďalší deň sedím hodiny za počítačom a editujem od rána do večera.
Tiež by som chcela profil rozšíriť o tipy na reštaurácie a kaviarne, pridať viac športového contentu a jednoducho rozvíjať záujmy. Na Instagrame mám vybudovanú naozaj skvelú a milú komunitu žien, kde si veľa píšeme, či už o dianí v politike, kozmetike, jedle, filmoch a seriáloch, no našla som si tam veľa priateľstiev – či už medzi sledovateľkami alebo mojimi „kolegyňami“ z tohto odvetvia. Dúfam, že tento foodbloging bude raz mojou full time prácou.
Zdieľať na
Zdieľaní