#Zaujímavé príbehy z histórie nás jednoducho vždy dokážu fascinovať a zanechať v nás úžas, čo všetko je ľudská nátura schopná vykonať. Jedným z takýchto príbehov je rozhodne životná cesta svetoznámeho ropného magnáta, Johna Davisona Rockefellera.
Prirovnanie jeho života k horskej dráhe je rozhodne veľmi slabým príkladom. V celej histórii asi nenájdeš človeka s väčšími protikladmi, ktorému budeš v jednej chvíli fandiť a v ďalšej ho budeš doslova nenávidieť. Začítaj sa do pútavého príbehu slávneho boháča.
História rozhodne nie je nuda: Presvedčí ťa o tom týchto 6 fascinujúcich faktov zo stredoveku
Obchodník po otcovi
Rockefeller žil v období medzi rokmi 1839 a 1937, bol to americký magnát a aj do dnešného dňa sa považuje za najbohatšieho človeka modernej histórie. John nepochádzal z malej rodiny, jeho rodičia Wiliam a Eliza mali dokopy šesť detí. Keďže časy boli ťažké, peniaze v rodine boli vždy nedostatkom a kvôli zamestnaniu jeho otca sa často sťahovali z miesta na miesto.
Aby jeho otec zarobil, čo najviac peňazí, pracoval ako podomový predajca. Na čom by nebolo nič zlé, keby sa taktiež nevydával za doktora, ktorý predával rôzne liečivé bylinky. Istý čas, ešte kým bol slobodný, dokonca predstieral, že je hluchý, aby si zaobstaral jedlo a nocľah zdarma. Takýmto spôsobom sa zoznámil aj s Elizou.
Keď mal John 16 rokov, poprvýkrát sa zamestnal ako asistent účtovníka v Clevelandskej firme Hewitt & Tuttle. Medzi jeho povinnosti patril prepočet výdajov na transport, či vyjednávanie z konkurenčnými firmami o cenách tovaru, preprave alebo o platoch kapitánov lodí. Hoci tento post znie veľmi dobre, v skutočnosti dostával prvé mesiace plat vo výške 16 dolárov. Postupne sa mu však podarilo vypracovať až na mzdu 58 dolárov mesačne.
Prvé kroky budúceho magnáta
Mladý Rockefeller bol nesmierne ambiciózny, vždy totiž tvrdil, že jeho snom je zarábať 100 000 dolárov mesačne (v prepočte by to dnes bolo približne 2,7 milióna) a žiť 100 rokov. Na svojom cieli tvrdo pracoval a v roku 1859 založil spoločne s Mauriceom B. Clarkom prvú firmu. Keďže John nemal odložených toľko peňazí, aby mohol do kapitálu prispieť rovnakým dielom, požičal si peniaze od otca s 10 % úrokom.
Obchod sa dvojici rozbiehal veľmi dobre a počas prvých dvoch rokov sa ich ročný zisk rovnal hodnote 500 000 dolárov. Plány im mierne narušila občianska vojna, avšak Rockefeller si dobre uvedomoval, že obchody boli v tom momente kľúčové. Keďže spolu s Mauriceom plánovali investovať do ropy, rozhodne neprichádzalo do úvahy odísť do boja ako jeho mladší súrodenci. John si miesto toho najal niekoľko vojakov, ktorí bojovali zaňho.
Keďže ceny ropy boli v tom čase šialene nízke, investovalo do nej mnoho ľudí. Aj napriek tomu, že mnoho z nich sa neudržalo a skrachovalo, pretože až 40 % „znečistenej“ ropy vylievali do riek a vôd, našlo sa aj niekoľko zbohatlíkov, ktorí sa udržali. Práve do tejto skupiny patrili aj Clarkovi bratia spolu s ďalšími spoločníkmi, ktorí si založili spoločnosť The Flats.
V roku 1865 sa Rockefellerovi podarilo odkúpiť firmu Clarkovcov. Práve tento rok sám označoval, ako začiatok svojej kariéry. Ako jeden z mála podnikateľov tej doby začal využívať všetku vyťaženú ropu, a to napríklad aj ako olej, parafínový vosk a iné vedľajšie produkty. Taktiež sa dokázal rýchlo prispôsobiť rozkolísanej ekonomike a situácii na trhu.
Clevelandský masaker
V roku 1870 Rockefeller spolu so spoločníkmi Andrewsom a Flagerom založili spoločnosť Standard Oil v Ohiu. Keďže John mal vždy veľmi striktnú pracovnú politiku, veľmi rýchlo expandoval aj do najväčšej oblasti rafinérie v Ohiu, kde sa zároveň stal najväčším dodávateľom ropy. Avšak ani v tomto období nebolo meno Rockefeller v širokej verejnostieľmi preslávené, všetko sa však zmenilo v roku 1872.
Keďže prevládal obrovský boom rafinérii, banky na tento druh podnikania neposkytovali vysoké pôžičky. Standard Oil preto musela dva roky počkať, kým začala „útočiť“ na ostatné pobočky. V tomto období mala spoločnosť zmluvy s dodávateľmi z New Yorku, takže operácie boli zjednodušené a zisky sa zvyšovali.
Keďže firma prosperovala, mnoho investorov a bánk do nej investovalo svoje peniaze, čím sa zvýšil jej profit. Rockefeller si preto zaumienil dosiahnuť úplnú kapituláciu konkurenčných firiem, ktoré sa v nachádzali v Clevelande. Na dosiahnutie tohto cieľa bol vytvorený plán, ktorý bol založený na dvoch stratégiách.
Prvý plán spočíval v napadnutí ropných magnátov v Pensylvánii so zmenou dopravy na kombinovanú, a to pomocou železničných tratí. Práve tento krok extrémne znížil cenu transportu a získal tak jedinečnú výhodu v boji s konkurenciou. Následne, keď všetkým firmám znížil zisky, počet klientov, dopravu a všetko ostatné, ponúkol im výhodné ponuky na odkúpenie. Pomaly tak začal vznikať monopol firmy Standard Oil. Ak sa aj našla spoločnosť, ktorá ponuku odmietla, narastajúca sila monopolu ju jednoducho rozdrvila.
Tvrdá ruka
Ako už bolo spomínané, Rockefeller mal veľmi prísnu pracovnú politiku. Aj napriek tomu, že jeho spoločnosť s ropou prosperovala, jeho zamestnanci nemali veľa práv. John neuznával pojem „minimálna mzda“ a celá spoločnosť sa riadila heslom, ktoré hovorilo, že každý zamestnanec dostane len toľko, koľko si zaslúži.
Ak by bol tento systém skutočne férový, možno by sa ľuďom ani nežilo tak zle. Avšak problém sa skutočne prejavil v Ludlowských baniach, kde pracujúci chlapi žili so svojimi rodinami a nielenže zarábali málo, nedostávali ani skutočné peniaze, len akúsi fiktívnu menu, ktorou sa dalo platiť len v objekte baní, ktoré vlastnil Rockefeller Junior.
Keď baníkom došla trpezlivosť a vyhlásili štrajk, začalo sa skutočné peklo. Rockefeller Junior si zaplatil vojakov, ktorí mali prinútiť zamestnancov vrátiť sa späť do baní. Tí ich vyhnali zo skromných príbytkov a nútili pracovníkov bývať v stanoch, ktoré vojaci po nasťahovaní robotníkov vystrieľali a podpálili. Pri tomto masakri zomreli ako muži, tak aj dve ženy a jedenásť deti.
Rozpad známej spoločnosti
V roku 1900 sa dcéra jedného z večných nepriateľov Rockefellera, Ida Tarbell, rozhodla publikovať v novinách McGlure´s magazine článok o jeho podozrivých praktikách, pri vytváraní pracovných podmienok pre zamestnancov. Kľúčovým svedkom bol Henry Rogers, ktorý vo firme Standard Oil pracoval 25 rokov.
Rogers sa dopočul o sérii článkov, ktoré Ida pripravovala, a tak oslovil svojho priateľa, Marka Twaina, či by mu s ňou nemohol sprostredkovať rozhovor. Práve tento článok bol podnetom pre žalobu, ktorá bola podaná na Standard Oil v roku 1911. Súd vtedy rozhodol, že monopol sa musí rozpadnúť, a tak sa silná ropná spoločnosť rozdelila na niekoľko malých firiem.
Ukázal však druhú tvár
Aj keď sa to nezdá, Rockefeller vytváral v tomto svete aj veľa dobra. Keď sa americký monopol rozpadol, začal sa venovať filantropii. Daroval viac než pol bilióna dolárov školám, vzdelávaniu, univerzitám a podpore vedy a výskumu. Vďaka jeho pomoci sa napríklad vyvinula vakcína na žltú zimnicu a znížil sa výskyt parazitárnych ochorení.
John Rockefeller bol skutočným filantropom. Aj napriek svojim vypočítavým stratégiám a taktikám, ktoré použil v boji s konkurenciou, vždy nosil vo vreckách cukríky, ktoré rozdával deťom. Keďže jeho matka bola veľmi veriaca žena, Rockefeller daroval 10 percent ziskov kostolu vo svojej štvrti, pričom toto gesto robil od svojej prvej výplaty.
Zdieľať na