Domov » Všetky » Umenie » Hudba » Richard hral v orchestri s Rytmusom: Šokoval nás, hovorí v ROZHOVORE

Richard hral v orchestri s Rytmusom: Šokoval nás, hovorí v ROZHOVORE

Richard hral v orchestri s Rytmusom: Šokoval nás, hovorí v ROZHOVORE

Zdroj: archív Richard Karnok

#Na Štefana odohral raper Patrik Vrbovský alias Rytmus svoj doteraz asi najambicióznejší koncert. Počas dvoch vystúpení rapoval 26. decembra so symfonickým orchestrom. Hoci mnohí ľudia boli pred koncertom skeptickí, odozvy boli mimoriadne pozitívne. Dobrý pocit sálal aj z Richarda Karnoka, ktorý hrá na fagot v orchestri Slovenského národného divadla od svojich osemnástich, teda celých 25 rokov. Ako prebiehali prípravy a aký mal pocit zo spolupráce s Rytmusom nám prezradil v rozhovore.

Je pár dní po koncerte, aké sú vaše emócie? Z reakcií sa zdá, že to bol zážitok pre publikum, hudobníkov aj samotného Rytmusa.

To môžem potvrdiť. Málokto z nás, členov orchestra, tušil, do čoho ide a o čom tom bude. Obavy sa veľmi rýchlo rozplynuli. Na projekte participovalo mnoho popredných hudobníkov, džezových, klasických, niekoľko výborných aranžérov, takže koncert aj príprava boli na vysokej profesionálnej úrovni. Zrejme sa nájdu ľudia, ktorí budú tento projekt odsudzovať, ale iste nehovorím len za seba, keď ho zhodnotím ako niečo vydarené a mimoriadne. Emócie sú teda stále živé a v človeku zostáva dobrý pocit. Aj s túžbou zase si to v budúcnosti zopakovať…

Ako prebiehali skúšky a koľko ste ich mali s Rytmusom?

Skúšky sme mali najprv delené, teda kapela zvlášť, my, hráči na dychové nástroje zvlášť a sláčiková sekcia zvlášť. To bolo dôležité, pretože aranžmány boli veľmi náročné. Rytmika skladieb šla viac do džezu a to je pre nás, klasických hudobníkov, predsa len niečo, do čoho sa potrebujeme dostať. V tomto smere sa osvedčil dirigent Tóno Popovič, ktorý má práve oproti iným klasickým dirigentom predstavu o džezovom frázovaní. Poctivo sme si teda najprv nacvičili naše party v dychovej sekcii, neskôr bola zbiehačka celého orchestra aj s kapelou a potom aj s Patrikom a Anitou. Pre nás to znamenalo asi 20 hodín skúšania plus zvukové skúšky a generálka, z toho približne dvanásť hodín skúšok s Patrikom. Samozrejme, všetko bolo rozložené na niekoľko dní, ale desaťhodinová skúška tri dni pred koncertom nám dala riadne zabrať.

Pohľad z pódia

Zdroj: archív Richard Karnok

Pohľad z pódia

Aký bol Rytmus ako spolupracovník? Z jeho reakcií vyplýva, že mal voči orchestru rešpekt, súhlasíte?

Áno, mal rešpekt, a to ma teší. Neprišiel na skúšky ako nejaký namachrovaný frajer, ale treba povedať, že nás doslova šokoval. Viete, neraz som už spolupracoval na projektoch populárnych spevákov či speváčok v kombinácii so symfonickým orchestrom. Tieto takzvané celebrity, o ktorých sa veľa píše a hrajú ich v rádiách, však často nemajú ani rytmus, spievajú falošne a nevedia si odrátať ani štyri doby, aby so spevom nastúpili tam, kde majú. A to im nástup ukáže ešte aj dirigent. Je na zaplakanie, že práve z nich médiá vytvorili niečo viac, ako v skutočnosti sú. O tom by som mohol hovoriť dlhé hodiny a spomínať konkrétne mená, ale tento rozhovor nie je o nich. V prípade Rytmusa to bolo celkom iné. Prišiel pripravený, vedel jasne čo chce a ako na to. S pokorou reagoval na požiadavky dirigenta. Chápal, čo od neho potrebujeme my hudobníci, čo presne musí dodržať. To bol ten obrovský rozdiel medzi ním a spomenutými celebritami. Tým strhol aj nás. A viete prečo? Pretože je oproti nim muzikant s talentom. Nemusíte mať radi rap a priznám sa, že ani ja ho nepridám do svojho zoznamu obľúbených medzi Bacha, Mozarta, či džez. Ale dôležité bolo, že sme pracovali s ozajstným muzikantom a profesionálom. Rytmus nás navyše presvedčil, že nielen ako raper, ale aj spevák by prekonal mnohých mužských kolegov z pop music, pri ktorých osobne rádio ihneď prepínam na inú stanicu.

Dychová sekcia koncertu

Zdroj: archív Richard Karnok

Dychová sekcia koncertu

Pôsobíte v Slovenskom národnom divadle, spolupráce s rapermi teda nie sú na dennom poriadku. Ako ste to brali, keď ste sa dozvedeli o tejto spolupráci?

Priznám sa, že s veľkými otáznikmi. Ako som už povedal, spolupráca s niektorými populárnymi spevákmi bola zúfalá a aj keď nesledujete populárnu hudbu, tak niekde nejaké titulky očami zbadáte. A tie o Rytmusovi často nie sú príliš lichotivé. Vypočul som si predtým dve Patrikove skladby, aby som vedel, do čoho idem a aby som si nevytváral názor podľa toho, čo povedal niekto iný. A je zrejmé, že jeho texty sú pravdivé, hoci podané slovníkom, ktorý nemusí každému vyhovovať. No ľudia, ktorí dnes Rytmusa odsudzujú, sa často v súkromí správajú doslova ako hovädá, ale navonok sa tvária ako dokonalí a bezchybní. Možno práve takým vadí, že sa v jeho textoch nájdu. Navyše, na koncerte bolo zjavné, že Patrikova tvorba neoslovuje len „bláznivých pubertiakov“, ako sa jeho poslucháčov mnohí snažia zaškatuľkovať, ale aj rôzne vekové kategórie. V mnohých prípadoch tam boli rodičia s deťmi, pozor, nie s maloletými deťmi, ale dospievajúcimi, či dospelými. Ja by som Patrikove skladby mojim maloletým dcéram a synovi nepúšťal, ale raz budú aj moje deti konfrontované so slovníkom u svojich rovesníkov v bežnom živote a určite sa stretnú aj s týmito skladbami. Je ale na mne, ako rodičovi, aby sa v tom vedeli zorientovať. Aby som sa ja s nimi rozprával, prečo niekto píše hudbu a texty práve takto a ďalší zase iným spôsobom. Inak, po koncerte ma potešilo, že keď som sledoval diskusie na sociálnych sieťach a niektorí poslucháči vďaka zážitku s orchestrom vyjadrili túžbu zájsť si na koncert vážnej hudby.

Richard s kolegom počas skúšok

Zdroj: archív Richard Karnok

Richard s kolegom počas skúšok

Údajne sa koncert už nebude opakovať, ani sa nebude vydávať jeho záznam. Je to pravda?

Myslím si, že každý, kto robí takýto koncert, si minimálne pre seba urobí nejakí profi záznam, ktorý však do éteru nepustí. Zaznamená si ho aj preto, aby sa vedel rozhodnúť, či to neskúsiť znovu. A či sa koncert nebude opakovať? Uvidíme. Myslím si, že tie skvelé odozvy Patrika a ľudí okolo neho nenechajú chladnými a budú aspoň rozmýšľať o tom, či si to nezopakovať. Ja by som vôbec nebol proti a šiel by som do toho ako orchestrálny hráč opäť.

Aký bol pre vás najsilnejší zážitok z celého projektu?
Predovšetkým ma dostala tá atmosféra. A vždy je na koncertoch najkrajšie, keď je to obojstranné, teda pre publikum aj hudobníkov. Niečo takéto, v spojení populárnej hudby a pop music, som zažil pred pár rokmi pri spolupráci na projekte Fragile Queen Symphony. Pre mňa osobne to bolo skvelé aj vďaka spolupráci so špičkovými hudobníkmi z oblasti vážnej hudby aj džezu, pričom práve títo vynikajúci džezmeni boli v minulosti kolegami môjho otca. Ten bol popredným džezovým trombonistom. Takisto orchestrálne aranžmány Luboša Šrámka, Mila Suchomela, Tóna Popoviča, Miroslava Hloucala… To bola vynikajúco odvedená práca a nie nejaký odfláknutý odpad pre „nejakého“ rapera. Všetci do toho dali svoje maximum. Od Patrika, cez aranžérov, kapelu, až po nás, radových hráčov v orchestri. Výsledok bol jedinečný.

Môže vás zaujať:
Z lenivej kuchárky je blogerka roka: ROZHOVOR s Veronikou, ktorej recepty výborne chutia aj vyzerajú
Začínala z ničoho, dnes šéfuje vlastnému biznisu: ROZHOVOR so Zuzanou, ktorý vás inšpiruje

Táňa, vďaka ktorej hrajú Slováci za hranicami: Naše kapely šancu majú, otázne je, či to chcú

Autor: #Filip