25 TOP slovenských vynálezcov: Padák, helikoptéra, žlté taxíky aj lietajúce auto – máme byť na čo hrdí!

vynálezcovia Slovensko

Slovensko je krajinou nadaných priekopníkov (Zdroj: Freepik/freepik)

#Vynálezy sú súčasťou ľudských životov od nepamäti. Ľuďom stále niečo chýbalo, a preto neustále vymýšľali nové a nové veci. To sa deje v podstate aj teraz – takmer každý deň príde niekto s niečím novým, o čom sa tvojim predkom ani len nesnívalo.

Vedel si ale o tom, že za niektorými prelomovými vynálezmi v histórii stoja Slováci? Slovensko je krajinou nadaných priekopníkov. Niektorí na našom území žili, iní sa tu len narodili, no ľudstvu za svojho života odovzdali kus dobrej práce!

Jozef Karol Hell – čerpadlo so stlačeným vzduchom (1736)

Rodák z Banskej Štiavnice prispel k rozvoju tamojšieho remesla a baníctva. Spoločne so Samuelom Mikovínim vytvorili systém vodných nádrží, ktoré mali zásobovať banské stroje energiou. Prelomom pri tomto vynáleze bolo využívanie stlačeného vzduchu. Okrem prvých prototypov čerpadiel skonštruoval aj zariadenia na čistenie vzduchu v bani, ale takisto vymyslel spôsob, akým do banských priestorov nahnať robotníkom kyslík.

Ján Andrej Segner – Segnerovo koleso (1750)

Zostrojením svojho jedinečného vynálezu – Segnerovho kolesa – sa stal jedným z najvýznamnejších fyzikov 18. storočia vôbec! Táto vecička funguje na princípe efektu prúdu vody, ktorá vyteká do valcovej nádoby. Nádoba má na dne veľa horizontálnych ramien, ktoré sú usporiadané jedným smerom. Ako voda preteká, tak otáča celú nádobu späť v opačnom smere.

Ján Fridrich Petzval – písací stroj (1824)

Tento vynálezca dosiahol s prihliadnutím na storočie veľký prelom. V roku 1824 vytvoril prototyp písacieho stroja, takzvaného „polygraphu“, ktorý sa zachoval aj so všetkými nákresmi. Petzval mal spomínaný rok plný nápadov.  Okrem iného sa v tom istom čase podieľal aj na zdokonalení strunových hodín.

Písací stroj tiež vymyslel Slovák (Zdroj: Freepik/wirestock)

Ľudovít Greiner – Greinerov výškomer (1837)

Pán Greiner bol milovníkom lesov. Svedčí o tom aj jeho povolanie – bol lesným hospodárom Jelšavských lesov. S láskou sa staral o stromy a drevo, čo ho priviedlo aj k nápadu, ktorý neskôr skonštruoval. Zostrojil výškomer, ktorým mohol merať výšku stromov a ktorý dostal jeho meno.

Nebolo by na tom nič svetoborné, ale vieš o tom, že ako prvý dokázal (práve pomocou svojho vynálezu) určiť najvyšší vrch Tatier? Pomocou prístroja nameral výšku Gerlachovského štítu na 2641 metrov nad morom, čo je len malá odchýlka od neskoršieho presnejšieho merania. To je na takú dávnu minulosť celkom úspech, nie?

Jozef Maximilián Petzval – moderná optika (1840)

Hoci bol matematik a fyzik, s obľubou sa radšej venoval jemnej mechanike a brúseniu skla, v čom bol tiež extrémne nadaný. Práve vďaka jeho koníčku stál pri skonštruovaní moderného fotografického objektívu. Navrhol hneď dva typy – jeden slúžil na portréty, druhý na fotenie krajiny. Týmto prevratom umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla, čo znamenalo, že expozícia trvala menej ako minútu. Na vtedajšiu dobu, keď expozícia trvala pokojne aj pol hodinu, to bolo považované za zázrak.  

Optika sa nachádza aj v dnešných fotoaparátoch (Zdroj: Freepik/freepik)

Karol Leška – astronomický prístroj (1845)

Vesmír a astronómia fascinovali ľudí od počiatkov existencie. Astronomické témy boli srdcu blízke aj Karolovi Leškovi, ktorý sa preslávil jedným astro projektom. Skonštruoval astronomický prístoj, ktorý bol zvláštnou miniatúrou vesmíru. Táto vecička dokonca obsahovala kalendár a hodiny. Osud prístroja je neznámy, pretože autor ho venoval Národnému múzeu v Budapešti, no to tento veľkolepý dar odmietlo. 

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
KVÍZ zo sveta športu: Vyznáš sa do pravidiel hokeja či golfu?

Jozef Pozdech – prístroj na pretáčanie vína (1857)

Aj tento pán má toho na konte pomerne dosť. Jeho prvým moderným vynálezom bol prístroj na pretáčanie vína, ktorý ocenili vzácnym vyznamenaním na priemyselnej výstave vo vtedajšej Pešti. Po troch rokoch získal patent na oválne kováčske mechy, no jeho najväčším úspechom je vynález železnej zvonovej stolice, na ktorú kedysi vešali zvony v kostolných vežiach. Pozdechova zvonica prerazila aj do ďalších miest, medzi inými napríklad do Viedne či Debrecína.

Štefan Anián Jedlík – dynamo (1873)

Opäť ďalší matematik a fyzik, ktorý majstroval a vymýšľal vynálezy. Jedlík skonštruoval malý pohyblivý elektromagnet, ktorý začal využívať ako učebnú pomôcku na svojich hodinách. Neskôr v roku 1873 bol ocenený na výstave Vienna EXPO. Dnes ho považujeme za prvého vynálezcu dynama, hoci oficiálne ním je titulovaný Werner Siemens. Medzi ďalšie Jedlíkove vychytávky patrí napríklad aj prístroj na výrobu sódovky.

Dynamo uzrelo svetlo sveta už v 19. storočí (Zdroj: Freepik/wirestock_creators)

Ján Bahýľ – helikoptéra (1906)

Ján Bahýľ býva označovaný ako najproduktívnejší vynálezca svojej epochy. Zostrojil napríklad prvý prototyp helikoptéry, ktorá mala využívať ľudský pohon. Tento jeho nápad sa mu nepodarilo patentovať, pretože stavbu modelu nedokázal dokončiť načas. Jeho nápadu sa ujali iní a na Bahýľa sa v tejto súvislosti zabudlo. Mal však mnohé iné skvelé nápady – zostrojil vrtuľník s benzínovým pohonom, parný tank, balón poháňaný vzdušnou turbínou alebo prvý automobil so spaľovacím motorom na Slovensku.

Prvá helikoptéra mala mať ľudský pohon (Zdroj: Freepik/roman_babakin)

Jozef Murgaš – rádiový prenos (1904)

Počúvaš ešte občas klasické rádio? Potom by si mal vedieť, že za prvotnou myšlienkou rádiového prenosu stojí slávny slovenský rodák, ktorý sa ešte počas života odsťahoval za veľkú mláku. Ako prvý dokázal vysielať rádiový prenos hovoreného slova, čím sa stal priekopníkom bezdrôtovej telegrafie, a vynálezcom rádia. V roku 1905 založil vo Philadelphii spoločnosť Universal Aether Telegraph Co, prostredníctvom ktorej zužitkoval svoj výmysel, tzv. bezdrôtový prenos správ.

Rádio je dielom Jozefa Murgaša (Zdroj: Freepik/jcomp)

Samuel Petrikovich – samočinné zapájanie a odpájanie železničných vozňov (1909)

Rodák z Turca bol hlavne architektom a archeológom. Preslávil sa najmä projektovaním a stavbou kostolov, no popri tom sa venoval aj archeologickým vykopávkam a vlastným vynálezom. Do sveta sa mu podarilo prebojovať patent na samočinné zapájanie a odpájanie železničných vozňov. Počas prvej svetovej vojny mal okrem iného aj plány na energetické využitie slovenských riek, ktoré mu však až tak nevyšli.

Štefan Banič – padák (1913)

Popud k vynálezu padáka prišiel náhodou – Banič stal sa svedkom tragickej leteckej udalosti. Uvažoval preto nad spôsobom, ako dostať posádku a pasažierov z lietadla v prípade núdze bezpečne na zem. Zostrojil teleskopickú konštrukciu pripomínajúcu dáždnik, ktorá bola potiahnutá špeciálnym tkanivom. Upevňovala sa na hrudi a pod ramenami pilota.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Herný newsfilter: PlayStation s podporou streamovania v 4K a chamtivé Take-Two

Svoj vynález predviedol verejnosti v roku 1914, kde s padákom skočil z 15 metrovej budovy. Jeho patent sa do sveta rozšíril najmä vďaka dvom svetovým vojnám, kde bol veľmi užitočný.

Za vývojom padáka je tragická udalosť (Zdroj: Freepik/wirestock)

Aurel Stodola – turbíny, protézy, tepelné čerpadlo (1915)

Stodola sa považuje za najvýznamnejšieho slovenského vedca a vynálezcu. Na svedomí má vznik parnej a spaľovacej turbíny, tepelného čerpadla (jeho čerpadlo z roku 1929 dodnes vykuruje radničnú budovu v Ženeve) či pohyblivú protézu ruky v spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom (neskôr zostrojil aj pohyblivé protézy nôh a chodidiel). Svojho času dokonca inšpiroval a učil Alberta Einsteina!

Autor turbíny navrhol aj prvé protézy (Zdroj: Freepik/pch.vector)

Bohuslav Križko – rotačné tlakové čerpadlo, rotačný pieskový motor (1915)

Za svojho života sa venoval mnohým inžinierskym činnostiam. Objavil kopec vynálezov, ktoré si dal úspešne patentovať. Niektoré z nich poznáme dodnes – rotačné tlakové čerpadlo, rotačný pieskový motor, ohnisko s kaskádovým roštom a frézy. Podieľal sa aj na výrobe kyseliny sírovej a sírovodíka suchou destiláciou z dreva, či syntetického benzínu z uhlia. Vcelku šikovný pán, nie?

John Daniel Hertz – žlté taxíky (1923)

Ďalší Slovák, ktorého rodina bola nútená imigrovať do USA vplyvom ekonomickej krízy. V roku 1915, keď mal len 36 rokov, založil spoločnosť Yellow Cab Company v Chicagu. Zámerom bolo ponúkať taxi služby pre všetkých za prijateľné ceny. Netrvalo dlho a jeho žlté taxíky sa rozšírili naprieč celými Spojenými štátmi americkými.

Za jazdu v americkom taxíku môžeš tiež vďačiť Slovákovi (Zdroj: Freepik/pixel-shot.com)

Jozef Mareták – spaľovacie motory (1930)

Zaoberal sa alternatívami, ktoré mali pomôcť vylepšiť konštrukcie leteckých motorov s cieľom znížiť spotreby pohonných látok. Vytvoril teda mechaniku, ktorá zvýšila výkon vtedajších motorov. Nové spaľovacie motory obsahovali špeciálnu zmes, ktorú Mareták sám vyvinul. Tá sa mala následne po explózii používať ako zariadenie na narkózu. Nepriaznivá ekonomická situácia vtedajšieho sveta mu však realizáciu týchto vychytávok znemožnila.

Auto so spaľovacím motorom (Zdroj: Freepik/standret)

Ján Dopjera – gitara Dobro (1932)

Hoci sa tento slovenský rodák v 15 rokoch presťahoval do Los Angeles, Slovensko si môže pripísať kredity za jeho šikovnosť. Venoval sa výrobe a oprave hudobných nástrojov, špecializoval sa na strunové. Raz obdržal objednávku na špeciálnu gitaru so zosilneným zvukom. Skonštruoval tak celokovový nástroj, ktorý mal tri rezonančné otvory. Toto dielo si dal, prirodzene, patentovať, a na základe tohto patentu vznikla verzia, ktorú môžeš poznať ako gitara Dobro.

Gitara Dobro je celokovový nástroj so zosilneným zvukom (Zdroj: Freepik/Racool_studio)

Ján Farkaš – nealkoholický nápoj Vinea (1948)

Kto by niekedy v živote neochutnal legendárnu Vineu? Vieš ale, komu za ňu môžeme ďakovať? Stojí za ňou istý Ján Farkaš, ktorý vynašiel tento jedinečný nápoj. Vznikol úplnou náhodou – zo zvyškov hroznového muštu pri výrobe vína už v roku 1948. Názov Vinea (v preklade znamená po latinsky vinohrad) sa ustálil u nás a aj u našich českých bratov. V 80. rokoch minulého storočia s ňou expandoval do USA a Kanady.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Herný newsfilter: Microsoft vyzliekol Xbox donaha

Michal Škrabák – stroj pre chemický a potravinársky priemysel (1952)

Už po maturite vedel, že jeho srdcovkou budú technické vedy. Absolvoval štúdium v odbore strojného inžinierstva, čo mu pomohlo v jeho ďalšej kariére. Po škole pracoval v podnikoch strojársko-papierového priemyslu, kde sa podieľal na budovaní strojov pre spracovanie celulózy. Neskôr samostatne vyvinul stroj na výrobu hrubších viacvrstvových vláknitých materiálov, hyperboloidné čerpadlo, vysokotlakový reaktor a mnoho iného.

Bohumil Vančo – prvý slovenský farebný film  (1953)

Už od mladosti sa venoval fotografii a filmu. Vydal dokonca knihu, ktorá riešila estetiku a techniku dobových filmov. Neskôr sa zaslúžil o začiatky slovenského filmu – prostredníctvom spoločnosti Školfilm (ktorú sám v roku 1940 založil) vznikol prvý slovenský farebný film s názvom Ždiar. Okrem toho sa venoval aj technickej stránke filmu – zaslúžil sa o niekoľko patentov, zostrojil kameru na stereoskopické snímanie a projektor na premietanie.

Aj Slovensko sa dočkalo farebného filmu (Zdroj: Freepik/freepik)

Ivan Plander – prvý slovenský analógový počítač (1958)

Podieľal sa na vývoji prvého slovenského analógového počítača, ktorý bol uvedený v Slovenskej Akadémii Vied v roku 1958. Nezvyčajné na tú dobu bolo zariadenie v tom, že riešilo aj iné úlohy, než len tie matematické. Výsledok zaznamenával pomocou krivky, ktorá snímala veličiny podľa času. Prototypy tohto vynálezu sa využívali v oblasti výpočtu mechaniky automobilov, ale aj v zdravotníctve.

Život bez počítača si nevieme predstaviť (Zdroj: Freepik/freepik)

Štefan Janovják – stroj na výrobu stavebných tvárnic (1959)

Tento zaujímavý muž má na konte vynálezy z mnohých oblastí. Preslávil sa najmä patentom pre stroj na výrobu stavebných tvárnic, ktorý bol prelomovou inováciou – išlo o kombajn, ktorý dokázal rezať tufy. Okrem iného stál aj pri zrode spoločnosti Ryba Bratislava, kde do roku 1948 pôsobil s ostatnými dvoma zakladateľmi. Neskôr pracoval ako technik v stavebníctve, pričom vyvinul mnohé nové metódy.

Miroslav Trnka – antivírové programy (1992)

Kto by nepoznal jeden z najznámejších antivírových programov, ESET? Za jeho vznikom stoja Slováci! Miroslav Trnka spoločne s Petrom Paškom v roku 1992 vyvinuli pilotnú verziu oceňovaného NOD31 antivírusového programu. Miroslav Trnka bol ocenený aj Radom Ľudovíta Štúra za jeho zásluhy a rozvoj v IT sektore na Slovensku.

(Zdroj: nextech.sk)

Pavol Alexy – bioplasty (2012)

Profesor pôsobiaci na fakulte chémie a potravinárstva STU so svojím tímom vyvinul bioplast, ktorý sa dá využívať napríklad v medicíne. Skladá sa zo škrobu a organických kyselín, vďaka čomu je aj kompostovateľný. V medicíne sa využíva najmä vo forme skrutiek, ktorými sa spevňujú komplikované zlomeniny. Tento bioplast sa v tele rozpustí, takže ho nie je nutné (na rozdiel od titánových skrutiek) vyberať z tela.

(Zdroj: Freepik/ThomasVogel)

Štefan Klein – lietajúce auto (2013)

Za jedným z najnovších slávnych vynálezov zo Slovenska, konkrétne z Nitry, stojí Štefan Klein. Vytvoril fungujúci prototyp lietajúceho auta aircar. Prototyp bol schopný jazdiť aj po zemi, ale aj lietať. Druhý návrh zmenil na transformačný model, kde narazil na technický problém pri transformácii z auta na lietadlo. Postupnými pomalými krokmi sa dopracoval k výsledku, ktorý predstavil na výstave v Číne. Ihneď po prezentácii vynálezu oň prejavili záujem čínski investori. Držme mu teda palce!

Sleduj náš Instagram

 

Zdroj: hashtag.sk, osobnosti.sk, encyklopediapoznania.sk
Odporúčame