#Hovorí sa, koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. Aj ty si určite počul o tom, že niektoré cudzie jazyky sa dajú naučiť jednoduchšie, niektoré ťažšie. Ak však ovládaš niektorý z nasledujúcich jazykov, môžeš si smelo pripísať body za výnimočné jazykové schopnosti. Naučiť sa tieto reči totiž pre bežného človeka nie je vôbec jednoduché.
10. Poľština
Zdá sa ti, že poľština je mimoriadne ľahký jazyk a u našich severných susedov sa bez problémov dohovoríš? Ver však, že pre väčšinu sveta ide o jeden z najťažších jazykov, s akými sa ľudia môžu stretnúť. Učenie komplikujú písmená abecedy, ktoré sa využívajú v písanej komunikácii. Poľsky hovoria menšiny vo všetkých okolitých štátoch a práve so Slovákmi a Čechmi si Poliaci stále rozumejú najlepšie. Celosvetovo však robí ľuďom problém mäkčenie slov, ktorého je v poľštine neúrekom. Rodených hovoriacich je približne 50 miliónov ľudí.
9. Islandčina
Jazyk Islandu, ktorým hovorí asi 330-tisíc ľudí, obsahuje tiež niekoľko hlások, ktoré ti môžu skomplikovať učenie. Tento jazyk patrí medzi severogermánske a jeho najbližším príbuzným je faerčina, hoci pravdepodobne by sa tu dohovorili aj niektorí Nóri. Zaujímavosťou tohto jazyka je, že nemá takmer žiadne dialekty. Vďaka tomu, že islandčina sa rozvíja len na jednom ostrove, jazyk sa takmer nemení.
A zatiaľ čo my si nevieme predstaviť, ako by sme prečítali niekoľko stoviek rokov starý text, Islanďania s tým problém nemajú. Za tie roky sa ich jazyk príliš nezmenil, no radi prekladajú aj medzinárodné slová používané v podobnej forme na celom svete.
8. Navaština
Týmto jazykom hovorí vyše 170-tisíc ľudí jedného z indiánskych kmeňov v USA. Navahovia používajú jazyk príbuzný apačským jazykom a výslovnosťou aj gramatikou dáva zabrať. Zaujímavosťou je, že práve navaštinou sa údajne inšpirovali tvorcovia hry The Sims. Tvorenie slov je pomerne náročné. Ako sa uvádza v príklade na Wikipédii, ak by si chcel povedať „zdvíham veci“, potrápilo by ťa „t’áadoo le’é nídiishnííł“. V tomto jazyku nie je opakovanie hlások niekoľkokrát po sebe ničím výnimočným.
7. Baskičtina
Tento izolovaný jazyk nikam nepatrí a dodnes budí nielen záujem nadšencov jazyka, ale tiež milovníkov záhad. Pôvod jazyka Baskov totiž nikto nepozná a vyvinul sa samostatne. Dnes ním hovorí asi milión ľudí najmä zo Španielska a Francúzska. V Baskicku má tiež štatút oficiálneho jazyka a v tomto regióne sa ním dohovoríš bežne. Údajne existuje až 216 časovaní a 50-tisíc slovesných tvarov. Zrazu vyzerá slovenčina náramne logická, však?
6. Fínčina
Prvý z ugrofínskych jazykov, s ktorými sa v tomto rebríčku stretneme, je Fínčina. Hovorí ním okolo 5,5 milióna ľudí. Aj napriek tomu, že kedysi bola vo Fínsku úradným jazykom švédčina, dnešní Švédi si s Fínmi nerozumejú. A to aj napriek tomu, že Švédi a Nóri sa dohovoria podobne ako Slováci a Česi. Ak sa chceš naučiť hovoriť spisovnou fínčinou, úspech ti to nemusí zaručiť. Medzi tým, čo je na papieri, a tým, ako reálne hovorovo rozprávajú Fíni, býva veľký rozdiel. Veľa slov sa totiž, napodiv, skracuje.
5. Kórejčina
Hoci ňou hovorí okolo 78 miliónov ľudí a stala sa mimoriadne populárna najmä vďaka rôznym kórejským spevákom a hudobným skupinám, kórejčina je izolovaným jazykom a ani jej pôvod nie je jasný. Má však podobné prvky ako japončina, mangolčina či dokonca turečtina. Napriek tomu, že Kórejský polostrov je rozdelený na dve časti, týmto jazykom sa hovorí v oboch republikách. Učenie tohto jazyka sťažuje napríklad aj rozdielne písmo, ktoré je pre Európanov úplne neznáme. Kórejci poznajú typy písma ako hangul či hanča, ale často používajú aj prepis do latinky.
4. Maďarčina
Dokonalý príklad náročného jazyka nemusíme chodiť ďaleko. Ani ty si nevieš zapamätať ani jednoduché maďarské frázy? Nemusíš sa obávať toho, že si jazykový antitalent. Maďarčina je len veľmi náročná na pochopenie aj učenie, podobne fínčina, s ktorou patrí do rovnakej skupiny ugrofínskych jazykov.
Maďarčinou hovorí okolo 15 miliónov ľudí. Hoci sa nám na prvý pohľad zdá, že medzi a maďarčinou a slovanskými jazykmi je priepastný rozdiel, v priebehu vekov sa ovplyvňovali viac, než by si tipoval. Možno si ani netušil, že čerešňa sa po maďarsky povie cseresznye a my sme od Maďarov prebrali slová ako bosorka, somár či írečitý.
3. Japončina
V rebríčku používanosti ide o 8. najužitočnejší jazyk na svete, keďže ním hovorí viac než 125 miliónov ľudí, predovšetkým v Japonsku. Domáci svoju reč volajú Nihongo. Zaujímavosťou je, že niektorí túto reč považujú za viacero jazykov. Je naozaj náročná napríklad aj preto, že má vlastný systém zdvorilostného oslovovania, ktorý pramení z hierarchie japonskej spoločnosti.
V tejto krajine navyše používajú tri písma – čínske znakové písmo a dve slabičné abecedy, ktoré sa volajú hiragana a katakana. Oproti iným cudzím jazykom sa tu však nestretneš s plurálom ani s členmi, kam patria napríklad anglické „the“, „a“ či „an“. Napriek tomu to nie je také jednoduché. Musíš jednak ovládať množstvo znakov, jednak dávaš pozor aj na intonáciu. Slová, ktoré znejú úplne rovnako, majú úplne iný význam. A zistíš to len na základe intonácie.
2. Arabčina
Ovládať arabčinu môže byť užitočnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Hovorí ňou okolo 300 miliónov ľudí, vrátane obyvateľov Maroka, Líbye, Egyptu, Izraelu, Iraku, Sýrie, Saudskej Arábie, Ománu či Kataru a mnohých ďalších. Navyše, pred stovkami rokov nešlo len o jazyk pre niekoľko krajín, ale o medzinárodnú reč, ktorú ovládali ľudia podobne ako latinčinu. Arabčina tak ovplyvnila mnoho svetových jazykov. Dokonca aj v slovenčine máme slová, ktoré pochádzajú z arabčiny, ako alkohol, citrón, žirafa či šafran.
Okrem jedinečného písma, ktoré by si sa pri učení arabčiny musel naučiť, sú nevýhodou aj nárečia, ktoré sa výrazne odlišujú od spisovnej arabčiny. Tú určuje Korán v modernizovanej verzii. Okrem toho existuje aj niekoľko prekvapení, ktoré štúdium tohto užitočného jazyka sťažujú – píše sa sprava doľava, teda presne naopak ako u nás. Navyše neexistujú veľké písmená a arabčina tiež využíva zvuky, aké sa nevyskytujú v žiadnom inom jazyku na svete.
1. Mandarínčina
Je to čínština, nie je to čínština? Aj ty si si možno túto otázku už kládol. Mandarínsky jazyk je častým označením pre severnú čínštinu, čínštinu všeobecne či najrozšírenejšou formu čínštiny. Hovorí ňou celá krajina na sever od rieky Jang-C-Ťiang a je rodným jazykom dvoch tretín obyvateľov. Tento jazyk sa delí na štyri skupiny podľa oblasti, v ktorej sa používa.
Práve mandarínčina, akou sa hovorí v oblasti Pekingu, je základom modernej čínštiny. Aj tu je pre mnohých kameňom úrazu nová abeceda, ale tiež to, že mandarínčina používa štyri tóny. Úroveň, stúpanie, klesanie a vysoké stúpanie. Slúži na rozlíšenie slov alebo slabík, v ktorých je sled spoluhlások a samohlások rovnaký, ale majú rozdielny význam. Ak by si sa však tento jazyk chcel naučiť, bude ti užitočný. Na celom svete ním hovorí asi 1,5 miliardy ľudí a ide o jeden z jazykov OSN.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na
Zdieľaní