#Od salamandier, cez korytnačky, až po morské živočíchy. Príroda na Zemi je rozmanitá a nie každému je súdené žiť na tejto planéte „len“ storočie ako v prípade ľudí. Náš rebríček 15 najdlhšie žijúcich živočíchov zahŕňa tie, ktoré vedia žiť viac ako 100 rokov. Niektoré sú tu už veľmi, veľmi dlho. Do rebríčka sa tesne nedostali africké slony, kakadu, sivé veľryby či sladkovodné krokodíly.
15. Salamander jaskynný
Priemerná dĺžka života: približne 100 rokov
Salamandre sú všeobecne jednými z najdlhšie žijúcich suchozemských živočíchov na našej planéte. Vedci to pripisujú ich pomalému metabolizmu. Trvá približne 15 rokov, kým dospejú do štádia párenia a vajíčka kladú len každých 12 rokov.
Pohybujú sa veľmi výnimočne a potravu si hľadajú len v prípade, že sú hladné (nerobia si zásoby). Sú rozšírené najmä v Chorvátsku a, ako ich názov napovedá, žijú v jaskyniach s teplotou vzduchu do 15 °C.
14. Americký homár
Priemerná dĺžka života: približne 100 rokov
Homáre americké žijú dlho najmä vďaka tomu, že sa zdržiavajú v chladných vodách. Žijú v Atlantickom oceáne, konkrétne pri východnom pobreží Spojených štátov a Kanady a práve chlad spomaľuje ich metabolizmus, vďaka čomu starnú len veľmi pomaly.
Majú rôzne sfarbenie, napríklad modré, červené či dvojfarebné. Najvzácnejší je biely homár s pravdepodobnosťou výskytu zhruba 1 zo 100 miliónov. Dorastajú do dĺžky 60 centimetrov a dosahujú váhu 20 kilogramov. Nie sú ohrozené a pre niektorých sú drahou pochúťkou.
13. Kosatka
Priemerná dĺžka života: približne 100 rokov
Kosatky sú nádherné a inteligentné zvieratá. Obývajú väčšinu svetových oceánov a vidieť ich môžeš od rovníka prakticky po oba póly. Živia sa rybami, tučniakmi, tuleňmi a inými morskými cicavcami. Ich najväčšími predátormi sú ľudia.
Odhaduje sa, že hneď po človeku sú kosatky druhým najrozšírenejším cicavcom na svete. Žijú v skupinách. Sú známe dvíhaním tela nad vodnú hladinu. Vedci sa domnievajú, že dokážu pozorovať okolie aj mimo vody, no zatiaľ to nevedia potvrdiť.
12. Tuatara (hatéria)
Priemerná dĺžka života: viac ako 100 rokov
Tuatara je jašter veľmi podobný chameleónovi. Dá sa povedať, že na Zemi sú odjakživa, pretože sa evolúcia datuje ešte do obdobia triasu. Za svoju dlhovekosť vďačia génom na ochranu pred starnutím, ktorých majú viac ako ktorýkoľvek iný stavovec.
Vyskytujú sa predovšetkým na Novom Zélande a dorastajú do dĺžky približne jedného metra. Sú známe tým, že vedia sledovať okolie očami nezávisle od seba. Dospejú medzi 15 až 20 rokmi života, čo je najdlhšie obdobie spomedzi všetkých plazov.
11. Korytnačka slonia (galapágska)
Priemerná dĺžka života: viac ako 100 rokov
Zatiaľ čo drvivá väčšina zvierat (vrátane ľudí) rastie len do svojej dospelosti, korytnačky rastú prakticky do polovice svojho života, teda aj viac ako 50 rokov. Najdlhšie žijúca galapágska korytnačka v zajatí sa dožila 175 rokov, no ich priemerný vek je predsa len o niečo nižší.
Rastie do dĺžky viac ako jedného metra a vážiť môže aj 200 kilogramov. Je ohrozeným druhom a nedávno bol ich oficiálny počet na Zemi zaznamenaný na menej ako tisíc. Žijú na Galapágoch, čo je súostrovie sopečného pôvodu.
10. Skalník drsnooký
Priemerná dĺžka života: viac ako 100 rokov
Táto nie veľmi prívetivo vyzerajúca ryba pláva v hĺbke približne 200 až 600 metrov pod hladinou mora. Je teda nepravdepodobné, že by si sa s ňou niekedy stretol tvárou v tvár. Vyskytujú sa najčastejšie v Tichom oceáne a svoj život trávia najmä v morských jaskyniach a štrbinách.
Najstaršia, akú kedy ľudstvo našlo, mala síce 205 rokov, no priemerne sa dožívajú o niečo kratšie. Aj keď to z fotiek tak nemusí vyzerať, dorastá do dĺžky jedného metra. Pomenovanie drsnooký dostala podľa ostňov, ktoré sa nachádzajú na jej spodnom viečku.
9. Morský ježko
Priemerná dĺžka života: viac ako 200 rokov
Morský ježkovia sú veľmi pozoruhodné tvory. Nielenže majú zaujímavé sfarbenie, no žijú viac ako 200 rokov bez akýchkoľvek známok starnutia. Vedci dokážu ich vek vypočítať rádiokarbónovým datovaním pomocou uhlíka.
Je oveľa pravdepodobnejšie, že ich zožerie predátor, ako že zostarnú a zomrú prirodzene. Žijú na brehoch morí a ich povrch je tvorený ostňami. Daj si preto pozor (najmä v Chorvátsku), či sa nenachádzajú v tvojej blízkosti.
8. Veľryba grónska
Priemerná dĺžka života: viac ako 200 rokov
Tento druh veľrýb obýva moria v okolí Arktídy, teda severného pólu. Majú na sebe obrovskú masu tuku, aby v chladných vodách prežili, a to na niektorých miestach tela až do 50 centimetrov. V súčasnosti sú veľryby ohrozenými druhmi kvôli ich neprimeranému loveniu.
Ich populácia sa od 90. rokov 20. storočia začína konečne zvyšovať. Odhaduje sa, že by ich mohlo žiť približne 10-tisíc. Dorastajú do závratnej dĺžky 20 metrov a vážiť môžu až 80 ton.
7. Sladkovodná perlorodka
Priemerná dĺžka života: približne 280 rokov
Sladkovodné perlorodky sú vlastne mušle a nájdeš ich v riekach a potokoch Severnej Ameriky a Európy (dokonca aj na Slovensku). Nakoľko sú sladkovodné, v moriach by si ich hľadal márne. Natrafiť na ne však kvôli ich nízkej populácii nie je vôbec jednoduché.
Majú veľmi pomalý metabolizmus, ktorý predlžuje ich život na takmer 300 rokov v priemere. Perlorodka je malý mäkkýš s dĺžkou približne 10 centimetrov a žije vcelku nudný život. Keď sú mladé, sú sfarbené do hneda, postupne však tmavnú do čierna.
6. Riftia hlbinná (Riftia pachyptila)
Priemerná dĺžka života: viac ako 300 rokov
Rifitia je morský červ, ktorý žije hlbinách chladných morí. Možno budeš názov tohto tvora poznať skôr z anglického Tubeworm. Nie je však podobná suchozemským červom, jej telo je totiž dutá trubica a živí sa prevažne baktériami.
Ich dĺžka môže časom presiahnuť jeden meter. Nemá žiadnu tráviacu sústavu, spomínané baktérie prijíma do tela vďaka špecializovanému orgánu tropozómu. Dôvodom ich dlhovekosti je najmä fakt, že majú len veľmi málo predátorov.
5. Žralok grónsky
Priemerná dĺžka života: až do 500 rokov
Tento tvor, ktorému sa hovorí aj ospalec, je 5-metrový predátor žijúci v severných moriach okolo Grónska a Škandinávie. Živý sa rôznymi druhmi rýb. Vďaka dĺžke života v priemere takmer 500 rokov ide o najdlhšie žijúce stavovce na Zemi.
Žralok grónsky nie je ohrozeným druhom, za čo vďačí aj faktu, že žije pomerne hlboko v mori. Rastie však veľmi pomaly, približne jeden centimeter ročne. Teoreticky môže počas svojho života presiahnuť aj päť metrov.
4. Mušle Quahog
Priemerná dĺžka života: viac ako 500 rokov
Mušle Quahog, ktorým sa hovorí aj tvrdé mušle, žijú na východnom brehu severoamerického kontinentu. Ľudia ich však dokážu pestovať aj v umelo vytvorených podmienkach a presne tieto sa vo veľkom dostávajú na trh.
Quahog má okrúhlu schránku, zvyčajne čiernej farby. Napriek svojej dlhovekosti je mušľa pomerne malá – dorastá len do dĺžky približne päť centimetrov. Jej príjem potravy závisí od podmienok, v ktorých sa nachádza. Ak je bližšie severnému pólu, kŕmi sa častejšie.
3. Košovka
Priemerná dĺžka života: viac ako 10-tisíc rokov
Aj keď názov Glass Sponge môže znieť hocijako, tieto živočíchy nie sú zo skla. Ľudia si ich často mýlia s rastlinami a právom – nemajú oči, ústa ani žalúdok. Napriek tomu ide o živočíchy, ktoré v moriach dýchajú a potravu absorbujú z okysličenej vody.
Vylučovaciu sústavu majú pomerne zaujímavú a odpad z tela dostanú von trubicami dlhými 1,5 metra. Žijú v teplejších moriach, napríklad v Indickom oceáne. Jej okolie aj trubica sú domovom ďalších menších živočíchov a rýb.
2. Hydra
Priemerná dĺžka života: teoreticky nesmrteľné
O Hydre si možno nikdy nepočul. Sú to malú bezstavovce s veľmi mäkučkým telom podobným medúzam. Sú tvorené kmeňovými bunkami, ktoré im dovoľujú neustále rásť, čo z nich robí teoreticky nesmrteľné jedince.
Ak by Hydra nemala predátorov, alebo by žila v izolovaných podmienkach, vedela by žiť nekonečne dlho. Je taká malá, že fotka, ktorú vidíš nižšie, je vytvorená vďaka mikroskopu.
1.Nesmrteľná medúza (Turritopsis dohrinii)
Priemerná dĺžka života: teoreticky nesmrteľné
Aj medúzy majú medzi sebou člena, ktorý žije nekonečne dlho. Takzvané nesmrteľné medúzy majú len štyri milimetre a žijú prevažne v Stredozemnom mori. Sú však potravou pre iné ryby, a preto niektoré z nich nežujú tak dlho, ako by mohli.
Podobne ako Hydry, ak by aj tento druh medúzy nemal predátora alebo žil izolovane, nezomrel by. Môže za to fakt, že sa v dospelosti vie premeniť na mladšieho jedinca a znova dospievať. Tento cyklus vie opakovať, dokedy len chce.
Zdieľať na
Zdieľaní