#Pandémia škrtla väčšinu zahraničných aj domácich cestovateľských plánov a pomaly nás učí čerpať energiu aj z iných činností, ako z neustáleho brázdenia sveta. To však neznamená, že by sme mali prestať snívať. Kým skrotíme vírus a letecké spoločnosti naplno rozkrútia turbíny airbusov, prinášame ti príbehy z trochu iných krajín. Takých, ktoré možno na tvojom cestovateľskom zozname nikdy neboli. Fascinujúce, záhadné, vzdialené či ohrozené. Miesta, kam sa bežný cestovateľ nedostane a možno ani nechce dostať. Objav s nami pozoruhodné podzemné mesto Coober Pedy.
Život pod zemou a ťažba drahokamov
Mesto, kde chýbajúce striedanie svetla a tmy vyvádza biorytmus z miery. Na kilometre ďaleko neleží nič len kopce červenej zeme, ktoré z výšky pripomínajú termitisko. V nehostinnom prostredí, ktoré pôsobí ako z inej planéty, sa povaľujú zhrdzavené karosérie áut, plechy a iný železný šrot. Coober Pedy môže na prvý pohľad pôsobiť mŕtvo, pod jeho červenou zemou sa však odohráva normálny život. V hĺbke približne šesť metrov stojí kompletné mesto s obydliami, kostolmi, múzeami, barmi a hotelmi. Obyvatelia mestečka na severe Južnej Austrálie žijú tak trochu ako Flinstonovci, len s tým rozdielom, že namiesto lomu kameňov sa ich rutina krúti okolo ťažby drahokamov.
Opálová horúčka
V roku 1915 Wille Hutchison so svojím 14-ročným synom v Coober Pedy narazili na zvláštne farebný kus kameňa. Žiadnemu inému sa nepodobal, rôzne farby boli ako čriepky pospájané v lesklom kúsku minerálu. Až neskôr zistili, že ide o jeden z najžiadanejších minerálov na svete – opál.
Správa o jeho náleze sa rýchlo rozšírila a vidina bohatstva sem prilákala tisíce baníkov. Tí si kupovali menšie či väčšie pozemky a na nich sa prekopávali cez červenú zem až k opálovým žilám. Povrch púšte sa pod kovovými vrtákmi neúnavne obracal naruby a noviny týždeň čo týždeň prinášali príbehy šťastlivcov, ktorí vďaka svojim nálezom nemusia do konca života ani pohnúť prstom.
Multikultúrne obyvateľstvo pod ohnivým slnkom
Ťažba opálu však nebola jednoduchá a baníci museli znášať neľahké životné podmienky. Slnko v Coober Pedy neľútostne rozpaľuje horúci vzduch. Teploty tu bežne dosahujú 40 aj 50 °C, baníci sa preto vzdali klasického bývania a začali sa obzerať po vyhĺbených doloch a šachtách. V podzemí, kde panuje teplota okolo 23 °C, postupne vznikli rodinné domčeky, kostoly, reštaurácie, hotely aj kníhkupectvo.
Po čase však boli obdobia radosti v Coober Pedy omnoho zriedkavejšie a opálová horúčka opadla. Miesto začalo strácať svojich obyvateľov, zostali len tí najvernejší, ktorých je dnes okolo 2000. Nevyhnal ich ani živelný cyklón, ktorý v roku 1986 mesto takmer zničil. Zaujímavosťou je, že tu žije vyše 40 národností. Opálová horúčka prilákala viac Európanov ako domácich, ktorí toho o ťažbe veľa nevedeli.
Vzácna voda
Coober Peddy v jazyku austrálskych domorodcov znamená „Diery, kde žijú belosi“. Okolo 70 percent obyvateľov žije pod zemou. V miestnostiach bez okien však človek rýchlo stráca pojem o čase a aj o tom, či je ešte deň alebo noc. Domáci sa venujú ťažbe a predaju opálov, ale aj službám pre turistov, ktorých lákajú zákutia zvláštneho mesta. Mesto je energeticky sebestačné neďaleko si vybudovali veternú elektráreň, zdroj vody však chýba, aj preto je tu voda najdrahšia na celom kontinente. V dôsledku nedostatku zrážok a pieskovcovej pôdy tu nerastú takmer žiadne rastliny.
Ako ementál
Prechádzka mestom je čiastočne adrenalínový šport. Na každom kroku ležia výstražné tabule, ktoré upozorňujú na neúspešné vrty. V meste je vyše 250-tisíc vchodov do šácht a vyše 70 opálových polí. A hoci opálová horúčka opadla, mesto si aj po rokoch drží svetové prvenstvo v jeho ťažbe (v Austrálii sa nachádza 95 percent svetových zásob opálu). Asfaltové cesty sa tu dajú spočítať na prstoch jednej ruky, zvyšok tvoria prašné cesty. Svoj raj tu preto našli aj tvorcovia filmu o svete po jadrovej vojne – Mad Max 3.
Návštevníkom je ťažba opálu zakázaná, kto však túži vyskúšať si hľadanie drahokamov, môže požiadať o noodling – ručné prehrabávanie sa v zemine na miestach, kde sa ťažba už skončila. Ďalšou zábavou miestnych je aj golf, nie však na trávnatom greene, ale na zemi vyprahnutej slnkom. Aj preto sa golf často hráva až po zotmení so svetielkujúcimi loptičkami.
Tajomstvá podzemného mestečka:
• O tom, že v Coober Pedy nie je až tak veľmi čo robiť svedčí aj Slobodná republika Krokodílieho hniezda – jeden z bývalých opálových dolov, v ktorom si Litovčan Harry – bývalý lovec krokodílov, vytvoril svoju alternatívnu republiku. A poriadne sa na jej tvorbe zabavil. Z vrakov áut vytvoril obrovské kvetináče na kaktusy, vnútro obydlia zdobia plastiky, kamienky, nápisy a atmosféra ako na obrazoch Salvadora Dáliho.
• Najvzácnejší opál objavený v roku 1946 v Coober Pedy, ktorý dostal názov Oheň Austrálie, váži 998 gramov a má hodnotu 675-tisíc austrálskych dolárov. Prvýkrát ho verejnosti predstavili v roku 2017 v South Australian Museum v Adelaide.
• Coober Peddy má hasičskú aj policajnú stanicu a jednu väzenskú celu. Najbližšie skutočné väzenie leží 650 km ďalej v Port Auguste.
• Hneď vedľa Coober Pedy leží Plot Dingo. Ide o najdlhší drôtený plot na svete s dĺžkou 5614 km. Postavili ho na ochranu oviec a tiahne sa od východného pobrežia Queenslandu po útesy Nullarborskej nížiny.
Zdieľať na