#Komentárové sekcie na slovenskom internete sú často nevyčerpateľnou studňou zvláštnosti, absurdnosti, závisti a bohužiaľ aj nižšej inteligencie. Osobitnú kategóriu predstavujú určite aj raperi, ktorí sú častokrát pod svojimi novými výtvormi častovaní rôznymi urážkami a výčitkami. 

Častokrát sa úprimne zamýšľam nad tým, čo vedie človeka napísať komentár interpretovi, ktorý ho v podstate podľa jeho vlastných slov ani nezaujíma, no má potrebu vyjadriť svoj poväčšine negatívny názor na jeho osobu a jeho tvorbu. Iste, žijeme v slobodnej dobe a každý má právo na kritiku rovnako, ako na pochvalu. Je však potrebné rozlišovať konštruktívnu kritiku a obyčajný hejt, ktorý ma za cieľ len uraziť.

Okrem klasických nadávok sa v komentároch azda najčastejšie objavuje názor, že daný interpret je úspešný len preto, že ho počúvajú deti. Iné to nie je ani na našich sociálnych sieťach, kde experti často používajú rétoriku, v ktorej údajne nemá súčasný rap nič spoločné s tým „pôvodným“. No, to je pravda. Po technickej, lyrickej a zvukovej stránke nemá. A je to absolútne v poriadku. Vývoj.

Ešte predtým, než sa dostanem k podstate samotného komentáru, rád by som čitateľom objasnil jednu vec. Rap je nástroj, prostredníctvom ktorého interpreti vyjadrujú svoje myšlienky, pocity, zážitky a podobne. Je tvorený pre laikov, nie pre hudobných kritikov. Rap má ľudí zabávať, poskytnúť uvoľnenie, možno aj východisko z ťažkej životnej situácie. Akým spôsobom to bude, je už na každom interpretovi a absolútne nikto nemá právo diktovať, ako by to malo byť. Prečo sa teda idú niektorí tváriť, že nové tracky nie sú kvalitné len preto, že sa nerapuje na ulici do boombapu?

No a teraz si poďme spoločne pospomínať. Aká rapová skladba bola prvá, ktorú sme počuli? V akom veku sme sa k rapu dostali? Ak môžem hovoriť za seba, prvé rapové tracky ktoré som registroval, boli od formácii Druhá Strana a Kontrafakt. Mal som sotva 11 rokov. Čo sa týka zahraničia, tak to bol 50 Cent a Eminem. Svoje prvé koncerty som navštívil ako približne 16 ročný a viem, že podobne to mala väčšina mojich známych. Tak teda schválne, koľko rokov si mal ty?

Koncerty som prestal s nejakou pravidelnosťou navštevovať niekedy po 22-23 narodeninách. Práve v intervale medzi 16-22 narodeninami som si kupoval aj merch, ktorý bol ponúkaný interpretmi. Čo tým chcem povedať je to, že každý väčší interpret má najsilnejšiu základňu fanúšikov práve v tomto veku. Keď sa pozrieme na koncerty a kupnú silu, je to opäť táto skupina. Úprimne, budú 30-roční ľudia skákať pod stageom a robiť moshpit? To asi ťažko…

To však neznamená, že daný interpret nemá starších fanúšikov.. určite ich má, ale na koncertoch a v komentárových sekciách ich zrejme tak často nenájdeme (výnimkou je asi naozaj len Kali). Preto je úplne absurdné tvrdiť, že rap počúvajú a podporujú len deti. Teda, čo to je vlastne za argument? Samozrejme, že gro aktívnych supporterov sú mladí ľudia, ale ani pred 15-timi či 20-timi rokmi to nebolo inak… Táto skutočnosť sa vôbec nezmenila a nikdy sa ani nezmení, je to úplne logické.

Interpreti dobre vedia, že ak si nepodchytia mladších fanúšikov, nemôžu byť úspešní. Ako som písal vyššie, práve mladí ľudia ťahajú živé vystúpenia, tvoria hlavnú kupnú silu a tým aj najväčší support, no je to úplne v poriadku. Prečo sa ideme tváriť, že to v poriadku nie je a že za našich mladých čias to bolo inak?

Najčastejšie sa tieto komentáre objavujú pri tých najúspešnejších interpretoch, momentálne mi na rozum prišli hlavne Pil C, Separ alebo napríklad Majk Spirit. Úprimne, keď sa aspoň priemerne inteligentný človek zamyslí, naozaj títo interpreti cielia na „malé deti?“ Ako? Čím konkrétne? No pri pohľade na ich tvorbu a texty ja tento pocit vôbec nemám a príde mi to ako obyčajný nezmysel.

Vox populi, vox dei. V konečnom dôsledku rozhodujú práve ľudia a ak za niekým idú státisíce, nebude to náhodou, nebudú to „len deti“ a nebude to ani šťastie. O kvalite/nekvalite, resp. úspechu/neúspechu našťastie nerozhoduje tých pár internetových odborníkov, nerozhodujeme o tom ani my redaktori, ale slobodná masa ľudí. A ak sa za niekým rozhodli ísť, nikto nemá právo to spochybňovať a ani zhadzovať.

Je mi jasné, že týmto článkom sa pohľad zaseknutých jedincov nijakým spôsobom nezmení, no chcel by som apelovať aspoň na tých inteligentnejších. Poďme sa o rape baviť konštruktívne, vyjadrujme svoje názory akéhokoľvek charakteru konštruktívne a hodnoťme hudbu ako celok konštruktívne. Buďme radi za rozmanitosť, za slobodu výberu a za kvalitu.