#Na adresu súčasných mladých raperov sa často ozývajú kritické hlasy, ktoré im vyčítajú, že v ich tvorbe absentuje rozprávačstvo. Situácia ale vôbec nevyzerá tak bledo, ako ju zvyknú prezentovať. Aj zástupcovia novej generácie majú oň záujem.
Dôkazom toho je napríklad J. Cole, ktorý sa dokonca jedným zo svojich príbehov dotýka takých citlivých tém, akými sú neplánované rodičovstvo a umelé prerušenie tehotenstva. V emóciami nabitej skladbe Lost Ones zachytáva rozhovor mladého páru po tom, čo sa dozvie, že čaká dieťa. Zaujímavá je nielen svojím naliehavým obsahom, ale aj formou. Raper, ktorého upísal Jay-Z ako prvého interpreta pod svoje hudobné vydavateľstvo Roc Nation, v nej vystupuje najskôr z pozície chlapca plného obáv z budúcnosti, potom jeho tehotnej priateľky, ktorá mu ostro vyčíta, že nechce prevziať zodpovednosť za rodinu, a nakoniec nestranného pozorovateľa, čím ponúka tri rôzne pohľady na jednu a tú istú vec.
Nadšenie pre storytelling nechýba ani Kendrickovi Lamarovi. Ako skvelý rozprávač sa predviedol už na svojom debutovom albume Section.80. V skladbe Keisha’s Song (Her Pain) opisuje tragický príbeh mladej prostitútky Keishe, ktorá zomrela na ulici. Raper potvrdil, že je založený na skutočnej osobe. Podľa jeho slov ho napísal bezprostredne po tom, čo raz videl vo svojom rodnom meste Compton isté sedemnásťročné dievča, ako sa ponúkalo mužom za peniaze. K téme sa neskôr vrátil na albume Good Kid, M.A.A.D City vo viac ako 12-minútovej skladbe Sing About Me, I’m Dying of Thirst, v ktorej ho konfrontuje mladšia sestra nebohej Keishe a kritizuje ho za to, že verejne prepieral jej život.
Mladú rozprávačskú krv predstavuje aj Vic Mensa. Na svojom debutovom albume The Autobiography sa dotýka mnohých osobných tém. Opisuje dospievanie v South Side, časti Chicaga neslávne známej kvôli gangom, každodenným násilnostiam a vysokému počtu vrážd. Spomína na svoju prvú skúsenosť s rasizmom a policajnou brutalitou, hovorí o drogách a zbraniach, ktoré boli všade okolo, aj o takmer smrteľnom páde z mosta po zásahu elektrickým prúdom, keď sa snažil dostať na festival Lollapalooza. V skladbe Heaven on Earth zachádza ešte ďalej, pretože poslucháčov vpúšťa do svojej najintímnejšej zóny. Dovoľuje im byť súčasťou korešpondencie medzi ním a jeho nebohým priateľom Killa Camom, ktorého zastrelili pri lúpeži.
Raper sa mu vo svojom liste zdôveruje, ako ním otriasla jeho smrť. Ten mu onedlho odpovedá a teší sa z jeho úspechov. S úsmevom dodáva, že to na druhom svete nie je až také zlé. Vraj už aj fajčil s Kurtom Cobainom. Keď sa zdá, že tie najsilnejšie momenty zazneli, do diania nečakane vstupuje tretia osoba, ktorou je samotný vrah. Vracia sa k osudnému incidentu, aby vysvetlil, ako sa odohral a čo mu predchádzalo. Pozoruhodný, možno až prekvapivý, je spôsob, akým ho Vic Mensa vykresľuje. Nie ako chladnokrvného kata, ale ako človeka s výčitkami, ktorý ľutuje svoj čin. Odosobnený sa snaží ľudsky pochopiť jeho konanie. Necíti k nemu hnev ani nenávisť. Nešťastie vníma v širšom kontexte enormeného násilia v uliciach a zúfalých životných situácií, na ktoré zhodou okolností tentokrát doplatila jemu blízka osoba.
Zdieľať na