#Len nedávno počet ľudí na našej planéte prekročil 8 miliárd. Za posledných približne 100 rokov ide o populačnú explóziu, ktorá so sebou prináša mnoho výziev a varovaní. Jednou z nich je aj schopnosť nakŕmiť svet dostupnými zdrojmi.
Odhaduje sa, že počet ľudí na našej planéte ešte pár rokov porastie. Približne do roku 2050 bude nevyhnutných ešte viac rozličných surovín, ktoré je možné pestovať na viacerých miestach na svete a ktoré budú odolávať drsným klimatickým zmenám. Produkcia potravín bude musieť stúpnuť o 60 %, pri predpokladanej populácii 9,3 miliardy ľudí. To rozhodne nie sú prehliadateľné čísla.
Stará známa pšenica je novou nádejou
Vedci dúfajú, že odpoveď na zložitú otázku potravinovej sebestačnosti sa pravdepodobne nachádza v historických zbierkach prírodovedného a historického múzea v Londýne. Vlastný herbár múzea obsahuje okolo 8000 exemplárov rastlín patriacich do skupiny Triticeae, ktorá zahŕňa pšenicu, jačmeň, raž a im príbuzné divé plodiny.
V zbierke tiež možno nájsť pšenicu starú viac ako 300 rokov, ktorá bola zozbieraná ešte na prvej ceste kapitán Cooka do Austrálie. Prečo je to vôbec dôležité? V prvom rade preto, že niekoľko sto rokov staré odrody pšenice boli samozrejme pestované pred poľnohospodárskymi a technologickými revolúciami. Vďaka tomu pôvodné druhy neboli pri raste poznačené umelými hnojivami alebo nečelili aktuálnym klimatickým výzvam.
Pšenica je v globálnom meradle jednou z najpopulárnejších surovín na svete. Je súčasťou slaných pečivových výrobkov, koláčov, cestovín, cereálií, jednoducho dá sa konzumovať od raňajok po večeru. Aktuálne pestované a vyšľachtené odrody pšenice sú si veľmi podobné, čím zanikla nielen ich genetická diverzita, ale aj schopnosť prispôsobovať sa novým podmienkam a čeliť rozličným škodcom.
Výskum sa pri odrodách pšenice zameriava na odolnosť voči chorobám a voči stresu, na schopnosť dosiahnuť zvýšený výnos, ale aj na zvýšenie účinnosti používania vhodných hnojív. Pšenicu často postihuje globálna choroba, tzv. žltá hrdza, ktorú je ťažko kontrolovať a reagovať na ňu. V rámci múzejnej zbierky existujú staršie odrody, ktoré sú rezistentné voči tejto komplikácii ovplyvňujúcej výnosy.
Aj to je dôvod, prečo vedci upierajú zrak na staré odrody pšenice, ktoré obsahujú odlišné gény. S ich poznaním a využitím by mohli vyvinúť nové odolnejšie a udržateľnejšie druhy. Plánujú využiť genetické informácie aj od rastlín príbuzných pšenici a krížením vytvoriť potrebné gény. Sekvenáciou genómov tisícov vzoriek chcú sledovať zmeny a neskôr rozhodnúť o najsilnejších a najschopnejších druhoch.
Problémy moderných odrôd pšenice
Súčasne pestovaná pšenica je naprogramovaná na čo najvyšší výnos. To sa môže javiť ako správne rozhodnutie pri rastúcom čísle počtu ľudí žijúcich na Zemi. Obrovským nedostatkom však je, že nedokáže rásť v teplejšom a suchšom podnebí, ktoré spôsobuje problémy už takmer na celom svete. Už zvýšenie globálnej teploty o 1 ºC zníži množstvo vyprodukovanej pšenice na celom svete o 6,4 %.
Takisto výroba a používanie syntetických hnojív je energeticky aj ekonomicky náročné a zanecháva za sebou obrovskú uhlíkovú stopu. Bez ich použitia sa však výnosy dramaticky znižujú. Škodcovia a choroby znižujú predpokladaný ročný výnos až o 1/5.
Podľa štúdie NASA skleníkové plyny zodpovedajú za zníženie výnosov viacerých plodín, naopak potenciálne by výnosy mohli rásť práve pri pšenici. Vyššie hladiny oxidu uhličitého v atmosfére majú pozitívny vplyv na fotosyntézu a zadržiavanie vody, čím zvyšujú výnosy na úkor výživných hodnôt.
Pšenica, ktorá sa pestuje dnes, sa nevyhnutne bude musieť zmeniť v blízkej budúcnosti. Okrem zvýšenia výnosov a jej odolnosti, bude potrebné novým odrodám zvýšiť aj nutričnú hodnotu, najmä čo sa týka obsahu minerálov a vlákniny.
V súvislosti s problémami pšenice, sa nedá nespomenúť aktuálna kríza s obilím spôsobená vojnou na Ukrajine. Táto krajina je popredným producentom a prebiehajúci vojenský konflikt ohrozil globálnu ponuku obilia, čo len pridalo ďalšie starosti.
Digitalizácia uľahčí prístup k údajom
Dnes je digitalizácia údajov pomerne bežná a viaceré inštitúcie pracujú na tom, aby aj niekoľko stáročí staré informácie boli voľne dostupné prakticky pre každého a mohli byť ďalej spracované. Digitalizácia v tomto konkrétnom prípade predstavuje fotografovanie herbárových exemplárov a zaznamenávanie údajov. To súvisí aj s precíznym a chronologickým ukladaním údajov a výsledkov všetkých skúmaní a vedeckých postupov.
Rozsiahla zbierka herbára v múzeu v Londýne je doslova pokladom obsahujúcim množstvo informácií. Ich hodnota je aj po rokoch nevyčísliteľná a veľakrát od nej záleží naša budúcnosť. Dokonca malé detaily na vzorkách ako lézie chorôb môžu pomôcť objaviť gény odolné voči chorobám a dokonca sa môže analyzovať aj zostatková pôda na koreňoch.
Spoločným cieľom vedcov je aj pomocou digitalizácie dosiahnuť potravinovú sebestačnosť pre všetky krajiny sveta a pokryť potrebu nasýtenia rastúcej globálnej populácie. Možno sa to tak na prvý pohľad nejaví, ale táto práca nebola nikdy naliehavejšia ako teraz. Ľudstvo ohrozuje množstvo problémov a klimatické zmeny a s nimi spojený hlad si vyberajú svoju daň.
Situácia na Slovensku
Pestovanie obilnín je základným pilierom rastlinnej výroby v našej krajine. Tou najdôležitejšou obilninou je práve pšenica, ktorá sa pestuje v jarnej a ozimnej forme. Pokiaľ ide o najviac produktívnu oblasť, je to Nitriansky kraj, kde sa v ostatných rokoch urodila viac ako 1/3 celkovej slovenskej produkcie.
Slovensko je v produkcii obilnín sebestačné približne až na 150 %, ale približne polovica úrody sa vyváža do zahraničia. Za posledné roky sa výmera plôch určených na pestovanie pšenice zvýšila o tisíce hektárov, čo je hlavným dôvodom pre rastúci trend. Problémom ostáva nízka miera spracovania obilnín do finálnych výrobkov, napriek tomu v pestovaní obilnín a najmä pšenice sme vysoko prebytkový.
Buď s nami aj na Instagrame a dozvieš sa o každom novom článku ako prvý!
Zdieľať na
Zdieľaní