#Kým sa pred viac ako 10-tisíc rokmi nerozvinulo poľnohospodárstvo, naši predkovia lovili zver, zbierali rôzne plodiny či chytali ryby. Asi v rokoch 9500 až 8000 pred naším letopočtom si obyvatelia Mezopotámie začali pestovať prvé plodiny. Ako však vyzeral jedálniček našich predkov v priebehu jednotlivých historických období? A boli naozaj zdravší ako my?
Nepoznali dnešné choroby, ale…
Ľudstvo v minulosti netrpelo rôznymi ochoreniami, ktoré poznáme dnes, napríklad vysokým krvným tlakom, ochoreniami krčných ciev či kardiovaskulárnymi chorobami, pretože sa živili iba tým, čo im poskytla príroda. Neexistovali modifikované a umelé potraviny, ktoré zdraviu rozhodne neprospievajú. Pravekí ľudia sa živili zväčša mäsom, avšak treba poznamenať, že zomierali oveľa skôr.
Niektorí vedci si myslia, že konzumácia mäsa bola rozhodujúca pre vývoj väčších mozgov našich predkov, k čomu došlo zhruba pred dvoma miliónmi rokov. Keďže náš priamy predok, Homo erectus, začal jesť mäso, prijímal pri každom jedle dostatok energie navyše, vďaka ktorej naštartoval mozog. Tento orgán si odkrajuje vyše 20 percent ľudskej energie, pri odpočinku toto číslo klesá na osem percent.
Slovania plodiny konzervovali
Predkovia na našom území poznali mnoho druhov plodín, pestovali proso, pšenicu, jačmeň či raž. O niečo neskôr poľnohospodári zberali aj ovos, hrach, šošovicu či bôb, ale aj rôzne druhy zeleniny – repu, kapustu, cesnak, cibuľu, mrkvu, zeler, uhorky či tekvicu.
Čo sa týka ovocia, medzi najstaršie plodiny patria najmä jablká, hrušky či hrozno. Na južnom Slovensku sme si tradične pripravovali kyslú zeleninu, uhorky či čalamádu, ktorú sme nakladali do veľkých sudov.
Samozrejme, naši predkovia jedli najmä mäso, predovšetkým bravčovinu a baraninu, ktorú nakladali do soli. Takýmto spôsobom pripravovali aj ryby. Neskôr skúšali konzervovať bryndzu a tvaroh, ovčie syry nakladali do slaných nálevov, údili či sušili. Mäsové produkty nakladali aj do masti, pričom nádoby na mäso boli väčšinou z kameňa, neskôr aj zo smaltu.
Kedy vznikli halušky?
Okrem toho potraviny aj sušili, najmä na zemi, slnku, v peci či na povale. Ovocie krájali na plátky a vešali do priestoru či ukladali na papier. Koreniny a liečivé rastliny sušili zavesené vo vzduchu. Obľúbenou pochúťkou jesene našich predkov bol slivkový lekvár, ktorý skladovali v keramických nádobách. Keďže v minulosti nepoznali chladničky, snažili sa potraviny uchovávať v zemi, v jame mali drevo s ľadom.
Na Slovensku sme do 17. storočia nepoznali zemiaky, ktoré k nám prišli z Ameriky. Tie ľudia zvykli jesť najmä s kyslou kapustou a pripravovali z nich rôzne múčne jedlá ako párance, slíže či šúľance. Možno ťa prekvapí, že bryndzové halušky sa u nás rozšírili až v 17. storočí, keď k nám prišli nielen zemiaky, ale aj Valasi z Balkánu. Tí totiž pásli ovce vo vyšších polohách.
Zubné kazy a problémy s ďasnami
Poľnohospodárstvo drasticky zmenilo náš spôsob života. Objavili sme jačmeň, pšenicu, kukuricu či ryžu, čo sa odzrkadlilo na zdraví, ale aj vyššej pôrodnosti našich predkov. Avšak, prví farmári ešte nepoznali rôznorodosť pestovaných plodín, preto väčšinou jedli jeden a ten istý druh pokrmu, väčšinou išlo o múčne jedlá. Preto mali zubné kazy či ochorenia ďasien.
Keď farmári začali domestikovať zvieratá, dobytok, ovce a kozy sa stali zdrojom mlieka a mäsa, ale aj parazitov a nových infekčných chorôb. Farmári teda zvykli trpieť nedostatkom železa a vývojovým oneskorením, preto boli nižšieho vzrastu.
Zvýšila sa tolerancia laktózy
Strava farmárov nebola až taká zdravá ako strava lovcov a zberačov. Ľudia žijúci v okolí Arktídy, najmä Inuiti a ďalšie skupiny, tradične získavali až 99 percent kalórií z mäsa tuleňov, narvalov a rýb. Pokiaľ mali lovci nedostatok mäsa, ovocia alebo medu, jedli rôzne rastlinné potraviny, najmä hľuzy, orechy, gaštany či maniok. Naše zuby, čeľusť a tvár sa však evolučným vývojom zmenšili. Dokonca aj naša DNA sa od vynálezu poľnohospodárstva zmenila, napríklad sa zvýšila tolerancia laktózy.
Všetci trávime materské mlieko ako dojčatá, ale kým sa pred 10-tisíc rokmi nezačal domestikovať dobytok, deti po dojčení nemuseli tráviť mlieko. V dôsledku toho prestali vytvárať enzým laktázu, ktorý štiepi laktózu na jednoduché cukry.
Keď ľudia začali chovať dobytok, tak sa medzi pastiermi dobytka v Európe, na Strednom východe a v Afrike vyvinula tolerancia laktózy samovoľne. Avšak, v oblastiach Číny, Thajska, juhozápadnej Ameriky či západnej Afriky sa tolerancia na laktózu nerozvinula.
Spracované potraviny
Farmári nepoužívali pesticídy či geneticky modifikované semená, nepasterizovali mlieko. Na konzervovanie potravín používali skôr prirodzené fermentačné procesy ako chemikálie. Naši predkovia nejedli priemyselne spracované tuky, väčšinou pochádzali z potravín ako olivy, avokádo, kokos, živočíšny tuk, maslo či vaječné žĺtky.
Až za posledných 100 rokov, čo je veľmi malý čas vo vývojom procese ľudstva, priemyselné procesy dramaticky zmenili naše potraviny. Priemyselná revolúcia priniesla konzervovanie, pesticídy a nadmerné spracovanie obilia a cukru.
Vznik nových chorôb
Takisto máme vďaka evolučnému vývoju schopnosť získavať cukry z potravín s obsahom škrobu. V závislosti od genetickej dedičnosti existujú obrovské rozdiely v potravinách, z ktorých máme nejaké prospešné živiny. Štúdie naznačujú, že domorodci majú rôzne zdravotné problémy, ak sa snažia prispôsobiť nášmu dnešnému životu a jedia stravu, na ktorú neboli zvyknutí.
Až do 50. rokov 20. storočia sme prakticky nepoznali cukrovku, po konzumácii stravy s vysokým obsahom cukrov sa jej výskyt prudko zvýšil. Sibírski kočovníci, ako sú trebárs pastieri sobov Evenkovia žijúci v Číne a Mongolsku či Jakuti v Jakutsku a Ďalekom východe, jedli stravu s vysokým obsahom mäsa.
Až do pádu Sovietskeho zväzu, keď sa mnohí usadili v mestách, však nemali takmer žiadne srdcové choroby. Dnes má asi polovica Jakutov žijúcich v dedinách nadváhu a trpí vysokým krvným tlakom.
Hoci ľudia jedli červené mäso už pred dvoma miliónmi rokov, jeho nadmerná konzumácia zvyšuje riziko výskytu aterosklerózy a rakoviny, vinníkom nie sú len nasýtené tuky alebo cholesterol. Naše črevné baktérie trávia živinu v mäse nazývanú L-karnitín. Trávenie tejto živiny podporilo upchávanie tepien. Ľudský imunitný systém útočí na cukor v červenom mäse, ktorý sa nazýva Neu5Gc, čo spôsobuje zápal, ktorý je u mladých ľudí nízky, ale v konečnom dôsledku môže spôsobiť rakovinu.
Zdieľať na