Jedinečné časozberné snímky NASA: Fascinujúce video zobrazuje 133 dní života povrchu Slnka do jednej hodiny

Hviezda Slnko vo vesmíre - povrch Slnka

Slnko je najbližšia hviezda k Zemi a neustále je predmetom výskumu (Zdroj: Unsplash/Braňo)

#Kúzlo časozberných videí spočíva v tom, že sa snažia zachytiť dlhý priebeh konkrétnej udalosti do malého časového úseku. A keď ide o zábery zobrazujúce vesmírne divadlo, pre bežného smrteľníka je to strhujúci dôkaz existencie niečoho, čo si ani nevie predstaviť. Podobné video opäť zverejnila NASA. Tentokrát ukazuje chaotický povrch Slnka.

Nepredstaviteľné údaje, ktoré vedú k cenným objavom

Goddardovo centrum pre vesmírne lety (Goddard Space Flight Center – GSFC) je hlavným výskumným centrom NASA. Práve toto centrum je zodpovedné za video zobrazujúce hviezdu najbližšiu k Zemi, teda Slnko. Konkrétne snímky zachytili počas misie kozmickej lode Solar Dynamics Observatory (SDO), ktorá bola vypustená do vesmíru ešte v roku 2010. Jej primárna úloha mala trvať päť rokov, ale NASA tvrdí, že bude funkčná ešte do roku 2030.

Časozberné video mapuje povrch Slnka v období od 12. augusta do 22. decembra 2022. Snímky boli zachytené s odstupom 108 sekúnd v extrémnej ultrafialovej vlnovej dĺžke v 4Kx4K rozlíšení. Pre laikov sú to nepredstaviteľné informácie, ale 133 – dňový časozber je nasnímaný pri vlnovej dĺžke 17,1 nanometrov. Slnko sa otáča každých 27 dní a neustále tak vytvára meniaci sa pohľad na svoj povrch.

Vo videu vidno, ako sa nad povrchom Slnka pozdĺž magnetických siločiar klenú veľké slučky plazmy. Niekedy sa plazma znovu pripojí a inokedy sa vymrští do vesmíru, čím vzniká nebezpečné vesmírne počasie.

Každý deň SDO zachytí približne 70 tisíc obrázkov s veľkosťou 1,5 TB (terabyte) údajov. Ide o mimoriadne množstvo údajov, ktoré sa dajú opísať ako jedno z najbohatších a najväčších úložísk údajov o Slnku, ktoré má ľudstvo k dispozícii.

Na Slnku sa toho deje nepredstaviteľne veľa

K sledovaným údajom patrí meranie vnútra Slnka, magnetického poľa a horúcej plazmy v slnečnej koróne. Zameriava sa aj na ožiarenosť, ktorá vytvára iónosféry Zeme a iných planét. Zároveň prispeje k poznaniu, ako je magnetické pole Slnka generované, štruktúrované a premieňané na prudké slnečné udalosti. Tie môžu poškodiť satelity, energetickú sieť alebo infraštruktúru a znemožniť ďalší výskum.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Jupiter má najviac mesiacov: Nový „majster Slnečnej sústavy“ porazil Saturn a vedie vo vesmírnej súťaži!

Na Slnku sa toho deja veľa a jeho činnosť ovplyvňuje Zem a všetko, čo na nej žije. Na jednej strane poskytuje stály zdroj spoľahlivej energie, na druhej strane, má znepokojujúci a takmer zlomyseľný vzhľad.


Buď s nami aj na Instagrame a dozvieš sa o každom novom článku ako prvý!

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame