#Jupiter má teraz najviac mesiacov v Slnečnej sústave. Týmto objavom astronómov, sa stal pomyselným víťazom, keď vďaka 12 novoobjaveným mesiacom porazil doterajšieho vesmírneho mesiacového lídra a rekordmana. Tucet nových mesiacov predstavuje 15% nárast známych mesiacov planéty. Podľa Space sa vďaka týmto novým objavom, Jupiter zmocnil titulu „Planéta Slnečnej sústavy s najväčším počtom mesiacov“, ktorý prevzal od predchádzajúceho držiteľa rekordu – planéty Saturn.
Gigant Jupiter je novým „majstrom mesiaca“!
Jupiter nie je iba najväčšou a najhmotnejšou planétou v slnečnej sústave. Plynný gigant, piata planéta v poradí od Slnka nesúca pomenovanie po rímskom bohovi Jupiterovi, sa teraz môže pochváliť už aj najväčším počtom mesiacov, ktoré okolo neho obiehajú.
Po tom, čo vedci objavili ďalších 12 nových mesiacov, sa ich celkový počet zvýšil na 92. Dvanásť, doteraz neobjavených, nových mesiacov bolo nedávno pridaných do oficiálneho registra Centra pre malé planéty (MPC), ktoré prevádzkuje Smithsonian Astrophysical Observatory (SAO) pod záštitou Medzinárodnej astronomickej únie (IUA).
9 z 12 novoobjavených mesiacov je až obzvlášť vzdialených
Pre AP to uviedol americký astronóm Scott Sheppard z washingtonského vedeckého inštitútu Carnegie Institution for Science, člen výskumného tímu, ktorý stál za objavom nových mesiacov Jupitera. Podarilo sa ich spozorovať v priebehu rokov 2021 až 2022 za pomoci teleskopov na Havajských ostrovoch a v Čile. Ich obežné dráhy boli potvrdené až neskôr, na základe ďalších pozorovaní.
Novoobjavené obežnice majú veľkosť od jedného do troch kilometrov. Ide o tzv. vonkajšie mesiace obiehajúce vo veľkej vzdialenosti od samotnej planéty. Pomenované zatiaľ neboli, pretože len asi polovica z nich má veľkosť približne 1,5 kilometra, čo je minimálna hranica, pri ktorej môže dostať pomenovanie.
Všetky nové mesiace obiehajú okolo Jupitera ďaleko od jeho povrchu, pričom obežná dráha plynného obra trvá viac ako 340 pozemských dní. Z dvanástich nových mesiacov je až deväť obzvlášť vzdialených, pričom MPC odhaduje, že týchto deväť mesiacov má obežné dráhy dlhšie ako 550 dní. Zároveň všetky tieto sú považované aj za relatívne malé. Pre porovnanie, len päť zo všetkých retrográdnych mesiacov je väčších ako 8 kilometrov.
„Dúfam, že sa nám podarí urobiť snímku jedného z týchto vonkajších mesiacov, aby sme sa viac dozvedeli o jeho pôvode,“ uviedol Scott Sheppard, ktorý sa podieľal už aj na objave približne 70 mesiacov obiehajúcich okolo Jupitera, a tiež viacerých mesiacov v okolí Saturnu.
Retrográdne obežné dráhy vzdialených mesiacov vs. prográdne
Deväť obzvlášť vzdialených mesiacov má obežné dráhy retrográdne, čo znamená, že obiehajú okolo plynného obra v opačnom smere jeho rotácie. Naproti tomu vnútorné, tzv. Joviánske mesiace, majú obežné dráhy prográdne, rotujúce v rovnakom smere ako rotácia planéty. Retrográdne obežné dráhy nových mesiacov naznačujú, že obrovský gravitačný vplyv Jupitera mohol tieto mesiace zachytiť, pričom tie menšie sú tak potenciálnymi pozostatkami väčších telies, ktoré sa zrážkami rozpadli.
Ostatné z novoobjavených mesiacov sú na prográdnych obežných dráhach, čo naznačuje, že sa vytvorili okolo Jupitera. Keďže svetlo odrážané Jupiterom tieto mesiace zakrýva, prográdne mesiace bolo ťažšie rozpoznať ako vonkajšie retrográdne mesiace Jovia. „Dôvodom je, že sú bližšie k Jupiteru a rozptýlené svetlo z planéty je obrovské,“ povedal Sheppard pre Sky and Telescope.
Bude sa musieť Jupiter časom vzdať svojho nového titulu?
Na základe predchádzajúcich pozorovaní, našli astronómovia okolo Saturnu – druhej najväčšej planéty, doteraz 83 mesiacov. Podľa Sky and Telescope Jupiter má síce aktuálne potvrdených najviac mesiacov, ale Saturn, by ho mohol čoskoro dobehnúť.
Podľa pozorovaní objektov pohybujúcich sa s obomi plynnými obrami, s veľkosťou približne do 3 kilometrov, sa ich nachádza trikrát viac pri Saturne ako pri Jupiteri. „Ak by sme mohli spočítať všetky mesiace s priemerom aspoň 3 kilometre, Saturn by mal viac mesiacov ako celý zvyšok Slnečnej sústavy,“ hovorí Brett Gladman z University of British Columbia v Kanade, ktorý pomohol identifikovať nové objekty pri Saturne, ale nebol zapojený do pozorovaní mesiacov Jupitera.
Početnejšia prevaha týchto objektov môže pochádzať zo vzájomnej kolízie alebo z kolízie s kométami či asteroidmi, ktorá pred niekoľkými stovkami miliónov rokov narušila väčší mesiac. Fragmenty však ešte neboli dostatočne preskúmané, aby sa mohli považovať za mesiace. Keď budú prístroje schopné preštudovať aj tieto menšie mesiace, Jupiter sa svojho novonadobudnutého titulu možno bude musieť vzdať, opäť v prospech Saturnu.
Objaviť mesiace iných planét je náročnejšie
Predpokladá sa, že veľké množstvo malých mesiacov majú aj Urán a Neptún. Vzhľadom na veľkú vzdialenosť týchto planét od Slnka, v porovnaní s Jupiterom alebo Saturnom, je ale náročnejšie ich objaviť. Pre zaujímavosť, iné planéty Slnečnej sústavy majú výrazne menej potvrdených mesiacov – Urán 27 mesiacov, Neptún 14, Mars 2, Zem 1 a žiadny potvrdený nemá Merkúr ani Venuša.
Novoobjavené prográdne mesiace, by mohli byť vynikajúcimi cieľmi pre budúce misie, ktoré majú preletieť okolo Jupitera, vrátane misie JUICE Európskej vesmírnej agentúry, ktorá sa má spustiť v apríli, aby študovala planétu a niektoré z jej najväčších ľadových mesiacov, a tiež misie Europa Clipper od NASA, ktorá má odštartovať v októbri 2024 s cieľom preskúmať rovnomenný mesiac Clipper, ktorý by mohol skrývať oceán pod jeho zamrznutou kôrou.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na