Náš mozog sa s nami v skutočnosti celý život hrá: To, čo okolo seba vidíme vôbec nemusí byť pravdivé

detail na hnedé oči

Náš mozog nám doslova dokáže prispôsobiť realitu (Zdroj: Unsplash/Marina Vitale)

#To, čo vnímame, môže byť ovplyvnené mnohými vecami. Na prvý pohľad zvláštny nový experiment ukazuje, ako ľahko môže byť naše vnímanie manipulované našimi vlastnými očakávaniami a predpokladmi. V novej štúdii vedci objavili „novú percepčnú ilúziu“, ktorá efektívne mení poradie vnímaného časového poradia udalostí v sekvencii.

Prvé experimenty s vnímaním

V sérii experimentov výskumníci ukázali viac ako 600 účastníkom animáciu, v ktorej prebieha zdanlivo jednoduchý reťazec udalostí „ABC“ – štvorec A sa zrazí so štvorcom B, ktorý sa zase zrazí so štvorcom C. V skutočnosti však animácia premietla, skorší pohyb štvorca C, teda ešte predtým, ako sa s ním štvorec B zrazil (nazývaný aj vzorec „ACB“). Dokonca sa pohol aj o niečo skôr, ako sa štvorec B začal pohybovať od kolízie s A.

 

Máš problém zapamätať si nudné učivo? Tu sú 4 tipy, vďaka ktorým ti všetko naskáče do hlavy samé!


predchádzajúcej štúdii, ktorej autorom je vedúci výskumník Bechlivanidis, vedci zistili, že keď sa zobrazí animácia ACB, mnohí ľudia si zapamätajú reťazec udalostí ako ABC, pričom ich vnímanie časového poriadku je zrejme ovplyvnené ich očakávaniami kauzality.

„Po vykonaní niekoľkých experimentov sme si rýchlo uvedomili, že očakávanie časového smerovania (ktoré príčiny predchádzajú ich účinkom) je také silné, že aj keď zmeníme poradie, ľudia trvajú na tom, že najprv videli príčiny,“ vysvetľujú výskumníci zo štúdie.

Nové experimenty teóriu potvrdzujú

V nových experimentoch Bechlivanidis a jeho tím opäť ukázali účastníkom animáciu ACB, ale tentoraz zaznamenali odpovede účastníkov v reálnom čase a požiadali ich, aby označili momenty, kedy sa B a C začnú pohybovať, synchronizáciou ich načasovania s krátkym bleskom, ktorý sa objavil na obrazovke.


Počul si už o doomscrollingu? Túto aktivitu robíme každý deň, môže však poškodzovať mozog


Ak by bola pamäťová hypotéza správna, účastníci by indikovali načasovanie presne v reálnom čase. Napriek opakovaným vzhliadnutiam však experiment ukázal, že ľudia skutočne vnímali pohyb B skôr, ako v skutočnosti, zatiaľ čo C sa podľa nich pohybuje neskôr.

Nemôžeme veriť vlastným očiam

Jedným z vysvetlení tohto javu je, že ľudia si možno nesprávne pamätajú, čo sa stalo, keď neskôr získali vedomosť po tom, akú reťaz udalostí videli – čo vedci označili za „hypotézu pamäte“.

Aj keď tejto percepčnej ilúzii stále ešte veľmi nerozumieme, vedci tvrdia, že naša schopnosť objektívne vnímať načasovanie signálu je nahradená závermi, ktoré robíme v súvislosti s načasovaním jeho prenosu, bez ohľadu na povahu signálov. „Videl som to na vlastné oči,“ v tomto kontexte teda úplne mení svoj význam. Môžeme totiž skutočne veriť tomu, čo vidíme?


Chceš byť nonstop v obraze?

Zdroj: hashtag.sk, sciencealert.com
Odporúčame