Mozgové implantáty v medicíne: Pacientovi v pseudokóme umožnili opäť komunikovať!

neuróny v mozgu

Mozgové implantáty môžu pomôcť pacientom v pseudokóme (Zdroj: Freepik/ksandrphoto)

#Technológie dnes napredujú míľovými krokmi, a to aj v medicíne. Najnovšie bolo možné pacientovi v pseudokóme vrátiť hlas. Pseudokóma je stav, pri ktorom pacienti nemôžu chodiť ani rozprávať, sú stále veľmi pri vedomí, sú schopní vidieť, počuť, ochutnávať, čuchať, myslieť a cítiť.

Bez schopnosti pohybovať ústami alebo jazykom je však komunikácia značne obmedzená. Ak sa oči môžu stále pohybovať, pacienti môžu niekedy žmurkať alebo „ukazovať“ svojimi zreničkami, aby si rozumeli, ale v niektorých pokročilých prípadoch je aj táto základná forma komunikácie mimo dosahu.

Do pseudokómy sa dostal za rok

Muž v tomto prípade bol jedným z takýchto pacientov. Počas niekoľkých mesiacov po diagnostikovaní tohto stavu už stratil schopnosť chodiť a rozprávať. O rok neskôr bol pacient umiestnený na ventilátore, ktorý mu pomohol dýchať. Rok na to stratil schopnosť upierať zrak.


Počul si už o doomscrollingu? Túto aktivitu robíme každý deň, môže však poškodzovať mozog


Extrémna izolácia nakoniec viedla pacienta a jeho rodinu k súhlasu so špičkovým experimentom. Predtým, ako pacient stratil schopnosť hýbať očami, súhlasil s chirurgickým zákrokom, pri ktorom mu lekári implantoval dva mikročipy do časti mozgu, ktorá riadi pohyb svalov.

Zariadenia sa využívali už v minulosti

Podobné zariadenia už v minulosti poskytli pacientom s rýchlo sa rozvíjajúcim stavom amyotrofická laterálna skleróza (ALS) prostriedky na odosielanie jednoduchých správ s extrémne obmedzenými pohybmi, ale vedci tvrdia, že závažnosť mužovho stavu predstavuje významný pokrok pre túto technológiu.

„Pokiaľ je nám známe, naša štúdia je prvou štúdiou, ktorá dosiahla komunikáciu s niekým, kto nemá žiadne dobrovoľné hnutie, a preto je BCI teraz jediným prostriedkom komunikácie,“ hovorí neurológ Jonas Zimmermann z Wyss Center vo Švajčiarsku.

Čipy snímajú aktivitu v mozgu

Každý čip v mozgu bol vybavený 64 ihlovitými elektródami, ktoré mohli zachytiť jeho vedomé pokusy pohnúť sa. Táto mozgová aktivita bola potom odoslaná do počítača, ktorý preložil impulzy na signál „áno“ alebo „nie“. Toto je vôbec prvýkrát, čo pacient s ALS bez schopnosti čo i len pohnúť očami dokázal urobiť niečo podobné.


Čip v tele nie je len strašiakom konšpirátorov: Čo je biohacking, máme sa ho báť?


Presnosť technológie stále nie je dokonalá. Pacient mohol signalizovať iba „áno“ alebo „nie“ s presnosťou asi 80 percent. Niektoré dni dokázal generovať iba slová, nie vety. Táto technika trvala mesiace tréningu, ale keď sa pacient naučil, ako ovládať frekvenciu spúšťania svojich mozgových signálov, bol schopný reagovať na pravopisný program a vyberať konkrétne písmená, ktoré program nahlas vyslovil, aby vytvoril slová a dokonca aj vety.

Vrátenie hlasu pacientom s pokročilým ALS späť by mohlo byť obrovským medicínskym prielomom a veľkou úľavou pre jednotlivcov a ich rodiny. Spolu s pokročilou technológiou sa však vynárajú aj etické a legislatívne otázky. Je preto najmä na našej spoločnosti, ako sa k tomuto procesu postaví.


Buď s nami aj na Instagrame a dozvieš sa o každom novom článku ako prvý!

Zdroj: hashtag.sk, sciencealert.com
Odporúčame