Úspešná Slovenka rozbehla vlastný biznis: Všetko začalo jednou fotkou na Facebooku!

Michaela Ďurišová tvorí unikátne doplnky,

Michaela Ďurišová tvorí unikátne doplnky značky Magalea (Zdroj: instagram.com/michaela.durisova)

#Michaelu Ďurišovú poznajú fanúšikovia hlavne vďaka krásnym výtvorom a fotografiám, vďaka ktorým prezentuje nielen svoju prácu. Vytvára aj jedinečné umenie pod značkou Magaela. V jej repertoári tvorby nájdeme krásne kvetinové party, náušnice, brošne a mnoho ďalšieho. Pred ôsmimi rokmi našla dokonalú dieru na trhu a vďaka niekoľkoročnej tradícii je dnes špičkou vo svojom obore.

Hoci najprv prišla myšlienka venovať sa fotografii, zadovážiť si techniku potrebnú na profesionálne fotenie bolo veľmi náročné. Michaela teda v rámci psychohygieny začala tvoriť ručne šité náušnice, zápisníky a skúšala si už aj prácu s fimom a plsťou, až sa dostala ku kvetom. Prečítaj si rozhovor, v ktorom prezradila o svojej práci viac.

Aké boli začiatky oboch tvojich zameraní – fotografie a ručnej tvorby doplnkov?

Ja som si chcela najprv vytvoriť niečo pre seba, no keď som na svoj Facebook uverejnila fotku hrebienku, spustila sa vlna záujmu. Vyrobila som ďalší a ďalší, potom čelenky, sponky, náhrdelníky, kytice, party a už to išlo. V roku 2013 oficiálne vznikla značka Magaela. A už vtedy som si uvedomovala, že pre značku je potrebná kvalitná foto prezentácia. Začala som sama skúšať fotiť, ale keď vidím tie fotky teraz, nemôžem sa prestať smiať. Prvé fotky boli so zrkadlovkou požičanou od svokra. Vo fotke som si vôbec neverila, vtedy som to zverila radšej do rúk profesionálom.

Študovala si fotografickú alebo aranžérsku školu?

Ani jedno ani druhé. Vyštudovala som učiteľstvo hudobno-dramatického umenia. Po skončení výšky sme sa s manželom presťahovali do Rakúska a keďže som nemala ani vodičák, aby som dochádzala do Bratislavy, ani som nevedela jazyk, aby som sa zamestnala tu, začala som tvoriť. Po prvých úspechoch som si založila živnosť a Magaelu priamo v našej obývačke. Počas školy som brigádovala v kvetinárstve, kde som získala určité zručnosti. No a čo sa týka fotky, som samouk. Hoci som o nej premýšľala už na škole, k fotografii ma priviedla až moja kvetinová tvorba.


Peter pretvára obyčajné tenisky na originálne kúsky: Sú hitom, jedny má doma aj hviezda NHL!


Začala som fotiť svoje náušnice. Ako som spomínala, prvé fotenia neboli nič moc. Ani techniku som nemala. Najskôr požičaná zrkadlovka, potom sme kúpili len taký obyčajný základný model, ktorý nedokázal zázraky. Čo sa týka profi tvorby, najskôr som odfotila moju maminu. Len tak, nesmelo, pamätám sa, ako som fotky ani nechcela dať von. No mali veľký ohlas, čo ma posmelilo, a začala som sa fotke venovať veľmi intenzívne. Dnes už mám doma kvalitnú techniku a aj foto štúdio, webovú stránku a keby nebola korona, popri Magaele by som fotila aj zákazníčky.

Je to pre teba aktuálne full-time job?

Úplne, 24/7. Spolu s manželom sa venujeme len Magaele a fotke. Je to náš život, naše živobytie, práca, poslanie, koníček aj životný štýl.

Aktuálna pandemická situácia ovplyvnila mnohých ľudí, ktorí sa venujú umeleckej a kreatívnej činnosti. Ako je to u teba?

Čo sa týka fotení, na tie pandémia veľmi doľahla. Už minulý rok som mala v hlave toľko plánov a projektov, ale pandémia ich zastavila. Nefotila som ani zákazníčky, rešpektovali sme zákaz stretávania sa. Nesmierne mi to chýba. Minule sa mi však podarilo nafotiť aspoň neterky, s ktorými sme uviedli novú kolekciu doplnkov na prijímanie. A po uvoľnení sa už pomaly znovu dostávam aj do foto tvorby.

Magaela však funguje, našťastie, ďalej. Minulý rok ľudia objednávali rovnako, ak nie viac, nakoľko sa spustilo mnoho online výziev na podporu handmade lokálnych tvorcov. Tento rok sa ešte len pomaličky rozbieha, ale sledujem, že hlavne nevesty čakajú, ako sa situácia vyvinie a často objednávajú na poslednú chvíľu.

Poďme sa bližšie venovať tvorbe doplnkov. Na tvojom profile môžeme vidieť množstvo koruniek, ozdôb do vlasov, kvetinových čeleniek a tiež party. Koľko trvá výroba jednej takejto vlasovej ozdoby?

Je to individuálne. Niektoré sú hotové do pol hodiny, na iných pracujem celé dni. Teraz som robila jednu pestrofarebnú partu pre nevestu, ktorá sa rozhodla zosobášiť po výstupe na Lomničák. Jej výroba mi zabrala štyri dni.

Pamätáš si úplne prvú ozdobu, ktorú si kedy vyrobila? Zmenil sa za tie roky postup výroby doplnkov?

Prvé som robila ručne šité náušničky, okolo drôtiku som obšívala čipky, vyšívala som. Boli v nich dlhé stuhy, korálky aj pierka. Moja prvá objednávka bola na náušnice zo žltej plsti, volali sa Obežnice okolo slnka a objednal ich môj manžel pre svoju sestru, čo som zistila až pri odosielaní balíčku (smiech). No a prvým kvetinovým doplnkom bol hrebienok. Za jeden večer som predala asi 8-9 kusov. To ma motivovalo k tejto tvorbe. Potom prišli na rad aj čelenky a vznikli moje prvé dve kolekcie – Vinobrane a Šípkový čaj. Boli ladené jesenne a zožali veľký úspech.

Určite sa toho však veľa zmenilo. Tvar prvého hrebienku bol taký hranatý, kvety boli len umelé, žiaden konzervovaný materiál. Keď porovnám svoju tvorbu kedysi a dnes, tak… no, nedá sa to porovnať (smiech). Dnes sú moje hrebienky živšie, oveľa viac profesionálne, majú rôzne tvary. Používam oveľa krajší a kvalitnejší materiál, pri tvorbe experimentujem, skúšam, stále vymýšľam niečo nové. Rovnako sa rozšírilo aj portfólio produktov.


Slovensko-francúzsky pár priniesol do našej krajiny vzácne remeslo: Ich koženú kabelku má aj pani prezidentka


Tvoríš aj doplnky na mieru pre zákazníkov. Máš radšej, keď za tebou prichádzajú s konkrétnou predstavou alebo si nechajú aj poradiť a nechajú to vo väčšej miere na teba?

Mám rada, keď vedia, čo chcú, no zároveň mi veria a nechajú, nech sa im do výrobku podpíšem. Často zákazník povie, že mi verí a nemá žiadnu predstavu, a potom to nie je podľa predstáv. Alebo mi niektorí zákazníci pošlú obrázok z internetu a chcú, aby som vyrobila niečo úplne identické bez toho, aby som tomu dala akýkoľvek svoj prínos. Ani jedno ani druhé nemám rada.

Ideálne je, keď zákazník vie, čo chce, no zároveň si nechá poradiť. Mám roky praxe a už viem, že niekedy sa tá predstava nedá úplne zrealizovať, alebo niečo nebude vyzerať dobre. Tie najkrajšie produkty vznikajú jednoznačne vtedy, keď mi zákazník nechá voľnú ruku, verí mi a do ničoho ma netlačí.

Je niečo, čo okrem koruniek a venčekov tvoríš najradšej?

Tvorím rada všetko. Úplne najradšej niečo nové, niečo neopozerané. Napríklad kruhové náušničky zdobené sušenými kvetmi či korálkami, ktoré som nedávno vyrobila ako novinku, alebo hrubú čelenku, ktorá je teraz v móde. Veľmi rada sledujem najnovšie trendy a prispôsobujem si ich vlastnej kreativite. Nerada sa cyklím. Milujem výrobu kytíc, ale keď môžu byť iné, nápadité, originálne. Som vďačná aj za objednávku na bielo-ružovú kytičku z ruží, ale predsa len, to je už taký stereotyp, monotónna výroba. Ja mám rada kreativitu pri každom novom vyrobenom produkte.

Na tvojej stránke dokonca môžeme vidieť obojky pre psíkov. Ako vznikol tento nápad?

V zahraničí je to úplne bežné. Aj my s manželom máme psíka a je to doslova naše dieťa, člen domácnosti. Veľmi sa mi páči nápad vyzdobiť ho na svadbu rovnako ako sa zdobí nevesta či ženích. Zladiť ich, dať najavo, že áno, aj on ku nám patrí, my sme rodina. Prvý kvetinový obojok si však od nás vypýtala zákazníčka a ja celkovo rada počúvam ich želania a nechám sa nimi usmerniť. Preto som kvetinové obojky zaradila aj do našej stálej ponuky.

Máš nejaký kúsok, ktorý ti naozaj prirástol k srdcu? Aká bola jeho výroba?

Pamätám si na čelenku, ktorú som vyrobila pre seba s kvietkom plesnivca. Doteraz ju mám. Alebo venček, ktorý som mala na predsvadbovom fotení. To sú obľúbené kúsky, ktoré s láskou nosím celé roky, alebo ich mám aspoň odložené.

Spomínaš si na nejakú naozaj zvláštnu požiadavku, ktorú si realizovala?

Áno, bolo ich veľa. Mušľová korunka alebo dokonca podprsenka, čelenka s rohmi, čili papričkami či dokonca sme dostali požiadavku zakomponovať do čelenky ohryzok jablka. Teraz nedávno som dostala objednávku na čelenku so zajačími uškami, to bolo veľmi milé, a do tých som sa sama zamilovala. Alebo sme robili reprodukciu venčeka zo starého obrazu. Teraz mám na stole zas objednávku na historický hrebienok z konca 19. storočia. Z času na čas sa veru objavia aj veľmi špecifické želania.

Výrobky, ktoré tvoríš, sú často určené aj pre nevesty na svadby. Ako sa ti následne pozerá na fotografie, ktorými sa nevesty určite rady pochvália?

Áno, naša tvorba sa najvýraznejšie uberá práve svadobným smerom, hoci sa teraz snažím tvoriť doplnky tak, aby ich zákazníčky vnímali viac aj na bežné nosenie, alebo aby nevesta vedela doplnky využiť aj po svadbe. Nevesty sú zvyčajne spokojné, posielajú nám fotky s poďakovaním a často nám píšu, že hostia venčeky chválili, alebo že personál dával kytičku do vázy s vodou, lebo vyzerala ako živá. To sú tie najkrajšie momenty mojej tvorby.

Okrem toho si aj fotografkou a vytvorila si ikonické fotografie so svojou maminou, ktorá bola už viackrát tvojou modelkou. Ako vznikol tento nápad?

Maminu som chcela fotiť už dávno, ale stále nebol čas. Má nádherné strieborné husté vlasy, naozaj ako víla. No a rozhodla sa, že sa dá ostrihať. To bol ten čas, kedy už nebolo na čo čakať. Jeden podvečer, keď už slnko zapadalo, zobrala som maminu na pole, pár doplnkov a rýchlo sme niečo nafotili. Fotky mali veľký úspech, doteraz sa z toho nesmierne teším. Nuž a mamina sa teda nakoniec nedala ani ostrihať.


Získala titul Miss, modelingu však dala košom: Ivica Jusková si otvorila obchod, aký na Slovensku chýbal


Máš fotenie, na ktoré spomínaš najradšej?

Na všetky naše fotenia s maminou, lebo s ňou sa mi fotí najlepšie. Urobí, čo od nej žiadam, urobí to prirodzene, atmosféra je pritom veľmi uvoľnená, veľa sa smejeme, rozprávame. Úplne najradšej spomínam na naše prvé fotenie, vďaka ktorému som vlastne začala fotiť na takej lepšej úrovni. Bol teplý letný podvečer, zobrala som nejaké šaty, doplnky, fotili sme vo vysokej tráve, kde do nás dobiedzal hmyz, no napriek tomu to bolo super.

K mojim obľúbeným patrí aj projekt Slovanské bohyne, ktorý bol mojím posledným pred pandémiou. Bol to projekt, na ktorom sa podieľalo asi 20 ľudí, na mieru sa robili doplnky, kostýmy, vizáž. Za fotkami boli príbehy a charaktery slovanských bohýň, ktoré som si týždne predtým študovala. Fotili sme na ranči pri Zvolene, súčasťou projektu boli aj zvieratá, čo bolo veľmi vtipné, lebo kôň sa bál vlka, vlk dravcov, no skrátka, všetky zvieratá sa navzájom báli, takže sme museli organizovať nielen modelky, ale aj týchto zvieracích modelov (smiech).

Tvoje klientky na fotkách často vyzerajú ako kvetinové víly z iného sveta. Ako dlho trvá samotné fotenie?

Je to individuálne, v priemere okolo hodiny a pol s tým, že v tomto čase je zahrnuté aj hľadanie správneho svetla, uhlu záberu, a podobne. No mojím cieľom je radšej menej, ale kvalitne. To sa týka jednak počtu fotení aj počtu samotných výsledných fotografií. Samozrejme, najviac času zaberie príprava – vizáž, výber šiat, doplnkov. A tiež postproces – výber fotografií, ich úprava, konzultácia s klientom. Takže samotné fotenie je tá najrýchlejšia a najzábavnejšia časť.

Kde naberáš inšpiráciu na nové koncepty fotografií?

Najmä v sebe. Moje fotky sú príbehmi, o ktorých by som chcela rozprávať. Sú mojou osobnou výpoveďou. Samozrejme, sledujem aj dianie okolo seba, módu či otázky životného prostredia. Začiatkom roku 2020 som začala spracovávať tému bohýň, bolo to v čase, keď som hľadala cestu sama k sebe a k sebaláske, preto som mala potrebu fotiť veľmi žensky, vášnivo.

Bola to túžba po vlastnej zmene. A veľmi veľa inšpirácie nachádzam vo výtvarnom umení a v dizajne, fascinujú ma staré obrazy. Je to inšpirácia ku konceptom mojich fotiek. Rovnako ako hudba, knihy, film… všetko, čo má pre mňa osobnú výpovednú hodnotu.

Máš ešte nejaký nesplnený sen, ktorý by sa týkal tvojej tvorby?

Určite áno, ja snívam neustále. Čo sa týka Magaely, mám víziu samostatnej fungujúcej firmy s ľuďmi, pre ktorých je táto práca poslaním, životným štýlom, rovnako ako pre mňa. A čo sa týka fotky, chcela by som fotiť na profesionálnej úrovni. Začať vystavovať fotky aj celosvetovo, organizovať projekty s hlbšími témami a väčšími tímami. No uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Ale ak sa to nepodarí, uskromním sa aj s autoportrétmi (smiech).

Čo by si poradila alebo odkázala mladým, začínajúcim umelcom, fotografom?

Skúšať, skúšať, skúšať a neustále skúšať. Dôležité je aj vnímať svetlo. Rovnako sa netreba príliš zaoberať postprodukciou, ale zamerať sa skôr na koncept, mať dobre svetlo, kompozíciu, vizuálne prostriedky, nech tam funguje reč znakov pre diváka. A hlavne nech robia to, čo ich skutočne baví a nenechajú sa tlačiť do niečoho, čo nechcú.

Dôležité je aj vedieť sa ohodnotiť. Nejsť pod cenu len aby išlo o masovú tvorbu. Je tu veľká konkurencia, a preto je nesmierne dôležité robiť veci srdcom. Trpezlivo vyčkávať na správnu chvíľu. Menej je niekedy viac.

Zdroj: hashtag.sk
Odporúčame