#Ľudský mozog je naprogramovaný tak, aby sme chceli stále viac. A to aj napriek tomu, že nás to nerobí práve šťastnými. Tvrdí to nová štúdia.
Či už ide o oblečenie alebo najnovšie technológie, zdá sa, že ľudia chcú stále viac materiálnych vecí, a to aj napriek tomu, že im neprinášajú šťastie. V rámci novej štúdie sa na tento jav vedci pozreli bližšie. Možné to bolo vďaka počítačovým modelom, ktoré reprezentovali ľudský mozog a spôsob myslenia.
Náš mozog sa s nami v skutočnosti celý život hrá: To, čo okolo seba vidíme vôbec nemusí byť pravdivé
Môže za to porovnávanie, ale aj túžba po šťastí
Podľa ich zistení človek chce viac vtedy, keď si zvykne na svoj aktuálny životný štandard a porovnáva ho so životnými štandardmi iných. Štúdiu viedli výskumníci z katedry psychológie na univerzite v meste Princeton v New Jersey.
„Od starodávnych náboženských textov až po modernú literatúru, je naša história plná príbehov o snahe získať večné šťastie,“ uvádza sa v štúdii. „Šťastie je síce najvytúženejšou ľudskou emóciou, no dosiahnuť ho je paradoxne pre mnohých ľudí z dlhodobého hľadiska nereálne. Naše výsledky pomáhajú pochopiť to, prečo sme tak náchylní uviaznuť v cykle nekončiacich túžob a prianí, a môžu tiež priniesť viac svetla na depresiu, materializmus, či nadmernej spotreby.“
Podľa expertov stoja za tým, že stále chceme ďalšie a ďalšie materiálne veci, dva psychologické javy. Prvým je to, že ľudské šťastie je ovplyvnené dvoma skutočnosťami. Jednou je fakt, že sa priveľmi sústredíme na rozdiel medzi tým, čo práve máme a čo by sme mať chceli. Druhou je, že to, čo nás dokáže spraviť šťastnými, záleží na našich predošlých očakávaniach, ktoré sa ale môžu meniť. Keď nás teda niečo mimoriadne poteší, veci v budúcnosti budeme porovnávať práve s týmto zážitkom.
„Náš výskum bol inšpirovaný zisteniami o ľudskom šťastí, hlavne o našom sklone chcieť stále viac. Chceli sme nájsť vysvetlenie pre toto správanie,“ uviedol hlavný autor štúdie Rachit Dubey pre DailyMail.
Počítačové simulácie ako náhrada za ľudský mozog
V rámci experimentov vedecký tím vytvoril počítačové simulácie, ktoré predstavovali ľudský mozog a boli schopné sa učiť pomocou metódy „reinforcement learning“. Ide o metódu, ktorá sa využíva v rámci umelej inteligencie a simuluje učenie sa zo skúseností. Simulácia sa dokáže „naučiť“, aké akcie vedú k pozitívnej odmene a aké k negatívnemu následku.
Počas štúdie dostali niektoré zo simulácii mozgov len akúsi základnú odmenu a niektoré dostali aj niečo navyše. Simulácie boli naprogramované tak, že svoje akcie zakladali na prvotných očakávaniach a porovnaní odmien medzi sebou.
Vedci prišli na to, že skupina, ktorá dostávala väčšie odmeny, bola menej šťastná, no dokázala sa učiť rýchlejšie a vo všetkých vykonaných testoch prekonala skupinu, ktorá dostávala len jednoduché odmeny. To naznačuje, že čím viac našim konaním získame, tým menší pocit šťastia to prinesie.
„Naše počítačové simulácie naznačujú, že to má aj isté výhody – ak nikdy nie sme spokojní, núti nás to k neustálemu zlepšovaniu sa. Má to aj svoju negatívnu stránku – stále podceňujeme to, čo už máme, a v extrémnych prípadoch to môže viesť k nadmernej spotrebe a depresii,“ vysvetlil Dubey.
Tiež však poznamenal, že výsledky výskumov, pri ktorých je ľudské správanie simulované pomocou počítačových technológií, treba brať s určitou rezervou, ak ich chceme aplikovať v realite.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na
Zdieľaní