Líder stojaci pri zrode úspešných projektov

Vždy som chcel byť lyžiar. Od štyroch rokov som pôsobil v lyžiarskom klube, môj život bol o tréningoch, pretekoch, vzhliadal som k lyžiarskym esám ako Alberto Tomba či Marc Girardelli. Rád hovorím, že som odišiel na vrchole svojej lyžiarskej kariéry, po tom, čo som vyhral preteky v Rakúsku. Mal som vtedy 13 rokov a bol to môj najväčší športový úspech. Môžem však povedať, že z toho, čo som sa naučil pri športe, som potom čerpal celý život, aj v mojej profesii.

Môj príbeh:

Napriek tomu, že sa mi v športe darilo, s rodičmi sme usúdili, že vzdelanie bude dôležitejšie. Vybral som si vysokoškolské štúdium ekonómie na fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity. Bol koniec 90. rokov, také neriadené časy začiatku podnikania, kedy vzniklo mnoho úspešných biznisov. Podnikať v tom čase začínalo aj mnoho mojich spolužiakov, avšak keďže ja som sa v tom čase stále venoval športu, na tú vlnu podnikania som nestihol naskočiť, a tak som si hľadal prácu inde.

Čas kariérneho dozrievania:

Svoju kariéru som začal v treťom ročníku na vysokej škole. V spoločnosti TIPOS hľadali niekoho na medzinárodné vzťahy. Keďže práve tento odbor som študoval a navyše som mal angličtinu na dobrej úrovni vďaka tomu, že som jeden rok strávil na strednej škole v USA, bol to skvelý začiatok. Trh so stávkovými spoločnosťami vtedy rástol, ako krajina sme boli otvorenejší, ľudia mali viac peňazí ako dovtedy, a tak sme takpovediac budovali jedno nové odvetvie. Mal som možnosť byť pri zrode konkrétnych produktov a firme sa darilo  – a práve toto bolo príznačné aj pre moju ďalšiu kariérnu cestu.

Prostredie medzinárodnej firmy:

Po TIPOS-e som na desať rokov zakotvil v medzinárodnej spoločnosti Procter & Gamble. Môjmu prijatiu predchádzal dlhý, asi šesť mesiacov trvajúci proces. Začínal som ako asistent medzinárodných vzťahov, postupne som sa dostal do komunikačného oddelenia, mal som na starosti eventy, komunikáciu a predstavovanie nových výrobkov na medzinárodných trhoch. Z bratislavskej pobočky som sa dostal do Budapešti, neskôr do Prahy, kde som mal na starosti celý región Strednej Európy. Kvôli interným zmenám v štruktúre sme sa s rodinou rozhodli vrátiť sa na Slovensko a hľadať si prácu inde. Kariérne som sa opäť pohyboval v rovnakom prostredí medzinárodných firiem: Microsoft a neskôr Philip Morris. Dá sa povedať, že opäť sa situácia zopakovala a ja som mal možnosť byť pri spustení viacerých noviniek na slovenskom trhu.

Rozdiel medzi prácou v zahraničnej firme, respektíve firme s medzinárodným pôsobením a spoločnosťou pôsobiacou čisto na území Slovenska je obrovský. Vo veľkých korporáciách je to často o vnútornej politike, s čím je spojené množstvo byrokracie. Po viac ako 15 rokoch pôsobenia v tomto prostredí som si uvedomil, že mi práca začala prevažovať nad súkromným životom a rodinou, ktorá je u mňa v rebríčku hodnôt veľmi vysoko, a už som sa v tom necítil komfortne.

Asociácia moderných benefitov:

Aktuálne pôsobím ako výkonný riaditeľ AMOBE – Asociácie moderných benefitov. AMOBE združuje spoločnosti, ktoré sprostredkúvajú poskytovanie zamestnaneckých benefitov, ako stravovacie karty, rekreačné poukazy, či benefitné karty. Prinášajú však aj niečo, čo nazývame „sociálne inovácie“, kedy prostredníctvom digitalizácie a benefitných systémov môžeme pomôcť ľuďom, ktorí sú na to odkázaní, ako seniori, ľudia z nízkopríjmových skupín či ľudia v hmotnej núdzi.  Mojou úlohou je zabezpečiť lepšie povedomie o odvetví a poukázať na to, že ako asociácia vieme byť prínosom. Taktiež prispievať k vytváraniu vhodných podmienok na to, aby naše členské firmy na Slovensku mohli a chceli podnikať.

Práca v asociácii ako AMOBE si vyžaduje úplne iný drive ako korporátne prostredie. Zápal a nasadenie robiť veci musí vychádzať priamo z človeka, neexistujú na to nejaké korporátne tabuľky a normy, ktoré treba naplniť. Výsledky treba proaktívne tvoriť, posúvať asociáciu vpred tak, aby boli členovia spokojní. Je to oveľa flexibilnejšie a náročnejšie na sebakontrolu. Ide o iný štýl práce, má svoje výhody, ale, samozrejme, aj nevýhody.

Manažér vs. líder.:

Vnímam, že je veľký rozdiel medzi manažérmi a lídrami: manažéri ľuďom prikazujú, čo majú robiť, lídri idú príkladom. Samozrejme, dobrý manažér môže byť zároveň aj dobrým lídrom. Správny líder by podľa mňa mal mať emočnú inteligenciu na vyššej úrovni a byť autentický – ak mu tieto vlastnosti chýbajú, ľudia k nemu nedokážu vzhliadať a nasledovať ho. Prejavuje sa to v rôznych smeroch. Ak sú manažéri príliš tvrdí alebo zahľadení len na svoj cieľ a nepozerajú na ľudí, ktorí im ho pomáhajú splniť, nenaklonia si ľudí na svoju stranu.

Pracovné výzvy:

Možno to znie ako klišé, ale ja sa pri mojej práci vždy snažím nájsť si nejakú výzvu. Keď ma oslovili, rozmýšľal som, čo by som asociácii mohol priniesť. Musel som sa pozrieť na to, ako im pomôcť, odprezentovať ich, ukázať, že ich služba dáva zmysel. Emitenti, teda spoločnosti, ktoré združuje AMOBE, boli svojho času radšej, keď sa o nich nehovorilo. Dnes sa zameriavame na to, že máme čo povedať a hľadáme spôsoby, ako to odkomunikovať.

Silné stránky, ktoré uplatňujem v práci aj živote:

Dokážem zachovať pokoj aj vo vypätých situáciách. Keď už všetko horí a ľudia panikária, viem si udržať svoj pokoj a nerozhodovať sa pod stresom.

Kariérny sen:

Chcel by som, aby sa AMOBE dostalo do stavu, kedy bude rešpektovanou asociáciou, ktorú budú ľudia vnímať ako úspešnú a vierohodnú. Je to práca na niekoľko ďalších rokov, ale smerujeme tam. Na konci by som sa chcel ohliadnuť na túto cestu a vidieť, že sa nám to podarilo.

Kariérne a životné úspechy:

Za kariérny úspech považujem to, že som mal príležitosť a bol som schopný dostať sa do veľkých firiem. Zhodnotili, že niečo dokážem robiť, chceli využiť moje skúsenosti a ja som získal príležitosť spolupracovať s najlepšími ľuďmi a učiť sa od nich. V súkromnom živote je mojím úspechom to, že mám dostatok času venovať sa rodine a môžem vidieť svoje deti rásť. Môže to znieť veľmi banálne, ale pre mňa je to veľmi dôležité.

Voľný čas:

Vo voľnom čase aktívne športujem, vediem k tomu aj svojich troch synov, a tak sú naše víkendy pevne dané: tréningy, zápasy, súťaže. Musím však povedať, že skutočne si oddýchnem až pri dobrom filme. Som televízny maniak a najradšej oddychujem pri sledovaní dobrého filmu alebo seriálu.

Tento seriál článkov o mužoch, ktorí nestarnú, ale dozrievajú, vám prináša Karpatské brandy Špeciál. www.karpatskebrandy.sk