#Každoročné posuny času berieme ako samozrejmosť. Aj z detstva si možno pamätáš, ako ste ho na všetkých hodinách v domácnosti museli dvakrát do roka manuálne zmeniť. Dnes sa minimálne na väčšine telefónov či počítačov hodiny posunú automaticky, no zmenu času aj tak mnohí vnímajú ako zbytočnú nepríjemnosť. Najmä na jar, kedy nám kvôli nej ubudne jedna hodina z víkendu. Vieš však, prečo sme so striedaním letného a zimného času vôbec začali?
Vojna a ropná kríza
čoskoro naň prešli aj ďalšie krajiny zapojené do bojov. Dôvodom bola snaha využiť čo najviac denného svetla a ušetriť tak uhlie pre vojenské továrne. Keď sa však vojna skončila, väčšina krajín, s výnimkou Spojeného kráľovstva, sa vrátila k štandardnému času. Letný čas si okrem Spojeného kráľovstva zachoval aj Paríž a to aj napriek tomu, že zvyšok Francúzska sa vrátil k štandardnému.
Počas druhej svetovej vojny sa celá situácia zopakovala a najbližšie bol letný čas v Európe zavedený v sedemdesiatych rokoch. Kvôli ropnej kríze v roku 1973 stúpli ceny ropy o 300 % a letný čas mal skrátiť dobu, počas ktorej sa využívala energia na osvetlenie. Jednotlivé krajiny však letný a zimný čas striedali podľa vlastných pravidiel a trvalo 20 rokov, kým sa ich podarilo zjednotiť. V roku 1996 vydala Európska únia smernicu, podľa ktorej sa v poslednú marcovú nedeľu čas začal posúvať o hodinu vopred a v poslednú októbrovú nedeľu zase naspäť.
Vplyv na zdravie
Ako informuje Euronews, pri súčasných technológiách je množstvo energie, ktoré sa vďaka letnému času ušetrí, zanedbateľné. Výskumy ale ukazujú, že jeho vplyv na ľudský organizmus už zanedbateľný nie je. V týždni po prechode na letný čas je vyšší počet infarktov či zažívacích problémov. Výskumy dokonca naznačujú, že v tomto období sa tiež mierne zvyšuje množstvo dopravných nehôd a z dlhodobého hľadiska môže zmena času prispieť k depresii, spomalenému metabolizmu či bolestiam hlavy. Je to spôsobené tým, že čas, podľa ktorého fungujeme a naše „vnútorné hodiny“, ktoré sa v podstate riadia podľa Slnka, nie sú zjednotené.
Aj z týchto dôvodov v marci 2019 schválil Európsky parlament zrušenie letného času. V praxi sme sa ho však stále nedočkali a nie vôbec isté, kedy sa tak stane. Plánom bolo, aby sa každá krajina rozhodla, či si chce celoročne ponechať letný alebo zimný čas. Hlavným problémom by však v tomto prípade bolo narušenie zaužívaných časových pásiem. Tomu by sa dalo predísť tak, že by o požívanom čase rozhodla Európska únia, s čím však mnohí nesúhlasia a berú to ako narušenie suverenity jednotlivých štátov.
Zrušenie posunu času tak stále viazne a v snahe dosiahnuť ho Európsky parlament najnovšie prišiel s kompromisom. Ako uvádza Express.co.uk, podľa neho by posúvanie času skončilo prechodom na letný čas, nie však o celú hodinu, ale o tridsať minút. Tým by sa ale opäť narušili štandardné časové zóny, medzi ktorými sú hodinové rozdiely. Ani tento návrh nás teda neposunul bližšie k zrušeniu časového posunu a teda sa zdá, že v najbližších rokoch si dvakrát ročne budeme prestavovať hodiny aj naďalej.
Zdieľať na