#V roku 1993 otriasol mestom West Memphis v americkom štáte Arkansas prípad vraždy troch malých chlapcov. V ostro sledovanom procese boli odsúdení traja problémoví tínedžeri. Celý prípad však zahmlievajú nejasné dôkazy, pochybné postupy polície a súdny proces, v ktorom nad dôkazmi prevládali emócie. To všetko vzbudilo vlnu kontroverzie.
Prípad West Memphis 3 sa stal subjektom niekoľkých dokumentov a kníh. Pútal pozornosť médií i známych osobností. Obžalovaná trojica sa po osemnástich rokoch strávených vo väzení dostala na slobodu, oficiálne je prípad uzavretý. Mnohé odpovede však stále chýbajú.
Zmiznutie troch kamarátov
Piateho mája roku 1993 kontaktoval políciu muž menom John Mark Byers. Bolo okolo siedmej večer, no jeho nevlastný syn sa stále nevrátil domov. Christopher Byers trávil to poobedie so svojimi najlepšími kamarátmi. Tými boli Steve Edward Branch a James Michael Moore. Chlapci boli druhákmi na základnej škole a boli tiež členmi miestneho skautského oddielu. Ešte o šiestej večer videla chlapcov matka Michaela Moora. Poslední svedkovia tvrdili, že trojicu videli bicyklovať sa približne o 18:30.
Domov sa nevrátil ani jeden z nich. Ešte v ten večer boli oficiálne vyhlásení za nezvestných. Počas noci ich v okolí hľadali hlavne rodinní príslušníci a susedia. Ráno sa do intenzívneho pátrania pustila aj polícia, ktorá sa sústredila predovšetkým na oblasť Robin Hood Hills. Tam boli údajne chlapci videní naposledy.
Telá detí našli v priekope
V tejto oblasti ich hľadali už počas noci, no až okolo 13:45 si jeden z policajtov všimol v odtokovej priekope chlapčenskú topánku. Polícia hneď začala z prehľadávaním priekopy a objavila v nej tri detské telá. Všetci traja chlapci boli nahí a ruky mali za chrbtom priviazané k členkom šnúrkami od topánok. V priekope sa našlo tiež oblečenie. Všetky kusy oblečenia sa však nezhodovali s tými, v ktorých boli školáci videní naposledy. Na mieste sa našla len jedna ponožka. Chýbala tiež spodná bielizeň dvoch detí.
Chyby už pri obhliadaní miesta činu
Políciu kritizovali za postup, ktorý zvolila pri obhliadaní miesta činu. Namiesto toho, aby bola priekopa vypustená a na miesto bol čo najskôr privolaný súdny lekár, policajti všetky tri mŕtvoly vytiahli a následne prehľadávali dno priekopy. Súdny lekár bol privolaný až o dve hodiny neskôr. Telá boli dovtedy vystavené slnečným lúčom a hmyzu.
Podľa záverov súdneho znalca zomreli Steve Branch a Michael Moore následkom utopenia. Ich poranenia však boli dostatočne závažné na to, aby spôsobili smrť. Príčinou smrti Christophera Byersa boli viacnásobné poranenia. Práve na jeho tele boli viditeľné najzreteľnejšie. Okrem viacerých rezných rán mu chýbal penis. Polícia si spočiatku myslela, že chlapci boli znásilnení, no tieto tvrdenia boli neskôr spochybnené.
Na jedných nohaviciach sa ale našli stopy DNA, podľa všetkého išlo o stopy semena. Otázny bol aj pôvod viacerých rezných rán. Podľa žalobcu boli spôsobené zúbkovaným nožom, no expert na strane obhajoby tvrdil, že s väčšou pravdepodobnosťou ich posmrtne spôsobila zver. Ďalšie pochybnosti vznikli aj ohľadom samotného miesta činu. Podľa oficiálnych záverov došlo k vraždám v lokalite, kde sa našli telá. Z povahy poranení chlapcov je zrejmé, že museli stratiť veľa krvi. Na mieste činu tomu ale nič nenasvedčovalo.
Údajný satanistický rituál
Polícia od začiatku vyšetrovania prípad vnímala ako satanistický rituál. Ako hlavný podozrivý do úvahy prichádzal Damien Echols, miestny tínedžer, ktorý mal problémy s políciou už v minulosti. Týkali sa prevažne výtržníctva a drobných krádeží. Echolsov imidž a štýl obliekania mu k lepšej povesti taktiež nepomohol. Chodil v čiernom, počúval Metallicu a zaujímal sa o okultizmus.
V minulosti strávil niekoľko mesiacov v psychiatrickej liečebni. Pre policajtov v konzervatívnom meste bol presne tým typom človeka, ktorý by dokázal zavraždiť dieťa. Pri výsluchu desiateho mája však akúkoľvek spojitosť s vraždami poprel. No výsledky z detektoru lži boli nejednoznačné.
Problémoví mladí narkomani
Podozrivými boli chvíľu aj iní tínedžeri. Chris Morgan a Brian Holland mali dlhodobo problémy s drogami. Štyri dni po tom, ako boli objavené telá, odišli do Kalifornie. Tam boli zadržaní a podrobení detektoru lži. Ale aj oni svoju účasť na vraždách popreli.
Aj z ich vyhlásení sú zrejme isté nejasnosti. Morgan trpel výpadkami pamäti následkom užívania drog či alkoholu. Najprv sa vyjadril, že chlapcov „možno“ zabil, ale neskôr toto tvrdenie poprel. Hoci polícia v Kalifornii do West Memphis poslala vzorky ich DNA, neexistujú žiadne zmienky o tom, že by ich tamojšia polícia akokoľvek overila.
Dezorientovaný krvácajúci muž
V súvislosti s vraždami sa spomína aj incident, ktorý sa odohral v lokálnej fast foodovej reštaurácii Bojangles. Tá sa nachádza približne jeden a pol kilometra od miesta, kde boli nájdené telá. Večer, keď chlapci zmizli, volali na políciu zamestnanci. Tí videli na dámskych toaletách dezorientovaného a krvácajúceho muža tmavej pleti. Kým dorazila hliadka, muž už v reštaurácii nebol. Prítomná policajtka tak priestor toaliet neskontrolovala.
Vzorky krvi zo stien boli odobraté až o niekoľko dní, no polícia ich neporovnala so vzorkami DNA z miesta činu. Neskôr detektív Bryan Ridge priznal, že vzorky stratil. Na mieste činu sa však údajne našiel vlas patriaci mužovi tmavej pleti. Vyšetrovatelia sa napriek tomu zameriavali predovšetkým na Echolsa, ktorý bol počas prvého mesiaca vypočúvaný najčastejšie.
Nečakané priznanie
Prípad West Memphis 3 je plný pomerne zarážajúcich skutočností. Tretieho júna bol vypočúvaný Jessie Misskelley Junior. V tom čase maloletý Misskelley Jr., ktorého IQ dosahovalo 72 bodov, bol na výsluchu prítomný bez zákonného či právneho zástupcu. Z 12 hodín trvajúceho vypočúvania vzniklo dokopy 46 minút nahrávok. Na nich sa však objavilo Misskelleyho priznanie.
On, Echols a jeho najlepší kamarát, šestnásťročný Jason Baldwin, mali byť páchateľmi vrážd. V Misskelleyho výpovedi boli niekoľkokrát menené viaceré fakty a neskôr povedal, že sa priznal len preto, že ho k tomu donútili policajti zastrašovaním a vyhrážkami. Jeho priznanie viedlo k tomu, že všetci traja mladíci boli vzatí do väzby.
Ďalšia pochybná výpoveď
Misskelley však nie je jediný, kto tvrdí, že jeho svedectvo bolo ovplyvnené policajným zastrašovaním. Dôležitou svedkyňou bola Vicki Hutchenson. Vo West Memphis žila krátko a šiesteho mája bola na polícii pre podozrenie z krádeže peňazí. Jej syn, rovesník zavraždených, bol prítomný tiež a údajne tvrdil, že chlapcov zavraždili pri „domčeku na hranie“. Keď sa v ten deň našli telá, polícia chcela od chlapca zistiť viac. Chlapec povedal, že jeho spolužiakov zabili španielsky hovoriaci satanisti, neidentifikoval však nikoho z podozrivých.
Práve Hutchenson svedčila, že spolu Misskelleym a Echolsom bola na stretnutí vyznávačov náboženstva Wicca dva týždne po vraždách. Echols sa na stretnutí údajne chválil tým, že chlapcov zabil. V roku 2003 však povedala, že jej výpoveď nebola pravdivá. Vraj svedčila len preto, aby sa vyhla obvineniu z krádeže a neprišla o svojho syna.
Súdny proces
Keďže sa Jessie Misskelley priznal, súdny proces s ním prebiehal samostatne. Ak by bola trojica súdená v rámci jedného spoločného procesu, jeho priznanie by voči zvyšnej dvojici nemohlo byť použité. Tomu, že vrahovia boli traja, nasvedčovalo okrem jeho priznania aj to, že každý z chlapcov bol zviazaný iným spôsobom.
Počas súdneho procesu, ktorý prebiehal od 26. januára do 4. februára, bol Misskelley uznaný vinným. Hoci expert na falošné priznania označil jeho výpoveď za typický príklad policajného nátlaku, mladík bol aj tak odsúdený na doživotie plus 40 rokov väzenia za jednu vraždu prvého a dve vraždy druhého stupňa.
Čierna farbou Satana
O tri týždne sa začal spoločný proces s Echolsom a Baldwinom. Žalobca sa držal scenára, podľa ktorého bola vražda jednoznačne satanistickým rituálom. Potvrdil to aj neakreditovaný expert na satanizmus, podľa ktorého zločin niesol známky rituálu.
Echols samozrejme spĺňal znaky člena satanistického kultu. Tými podľa neho mali byť načierno nalakované nechty, vlasy zafarbené čiernou farbou, čierne oblečenie a niekedy aj tetovania. Echols bol v minulosti hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni, čo mu tiež veľmi nepomohlo. Žalobca sa počas súdu venoval nielen jeho záujmu o okultizmus, ale aj jeho hudobnému vkusu. Damien navyše poznal viacero podrobností o prípade, hoci podľa jeho slov išlo len o to, čo sa dozvedel z novín či televízie.
Doživotie a trest smrti
Súdny proces sa sústredil predovšetkým na Echolsa, pre Baldwina bol spoločný súdny proces nevýhodou. To si podľa všetkého uvedomoval aj žalobca, nakoľko Baldwin dostal ponuku, že ak bude proti Echolsovi svedčiť, jeho trest môže byť výrazne nižší. Túto ponuku ale viackrát odmietol.
Fyzickými dôkazmi v prípade West Memphis 3 mal byť vosk nájdený na tričku jednej z obetí, ktorý sa farbou zhodoval so sviečkami nájdenými u Echolsa. U neho sa našiel aj prívesok so stopami krvi dvoch rôznych skupín. Jedna sa zhodovala s jeho krvnou skupinou, druhá bola zhodná s Baldwinom, ako aj s jednou z obetí. Misskelley síce proti dvojici svedčiť odmietol, no aj bez jeho svedectva ich porota uznala vinnými. Šestnásťročný Baldwin bol odsúdený na doživotie. Echolsa čakal trest smrti.
Celebrity na strane odsúdených
Väčšina obyvateľov mesta bola s rozhodnutím súdu spokojná, no časť verejnosti pochybovala o jeho správnosti. Pochybnosti vyvolávali nielen postupy polície, ale aj skutočnosť, že obžaloba do veľkej miery stavala na tom, ako obžalovaní vyzerali a aké mali záujmy.
V roku 1996 vyšla prvá časť dokumentu Paradise Lost, ktorý sa prípadu venoval. Tvorcovia dokumentu ostro kritizovali verdikt súdu. Išlo o prvý film, v ktorom kapela Metallica dovolila použitie svojej hudby. Aj táto skutočnosť prilákala k dokumentu, a teda aj celému prípadu množstvo ľudí i známych osobností.
Eddie Vedder, Peter Jackson, Johnny Depp, Winonna Ryder či Natalie Maines z Dixie Chicks. To je len časť osobností, ktorú zaujal medializovaný prípad West Memphis 3. Mnohí umelci verejne vyjadrili podporu odsúdenej trojici z West Memphis a bojovali za ich prepustenie.
O to isté sa snažila aj architektka Lorri Davis, ktorú Echols v dokumente Paradise Lost zaujal natoľko, že sa mu rozhodla do väzenia napísať list. Listová komunikácia sa rozvila do pravidelných návštev. V roku 1999 sa v návštevnej miestnosti väznice dvojica počas budhistického obradu zosobášila. Lorri sa po celý čas snažila o to, aby dokázala Damienovu nevinu.
Nové skutočnosti
Vďaka neutíchajúcej podpore verejnosti boli v roku 2007 otestované vzorky DNA nájdené na mieste činu. Nenašla sa žiadna zhoda s nikým z obvinených. V jednom z uzlov, ktorými boli chlapci zviazaní, sa ale nachádzal vlas, ktorý podľa testov mohol patriť nevlastnému otcovi jedného z chlapcov. Pre políciu bol chvíľu podozrivý John Mark Byers, no nájdený vlas viedol k niekomu inému – k Terrymu Hobbsovi. Steve Branch bol jeho nevlastným synom.
Polícia Hobbsa ohľadom prípadu West Memphis 3 nikdy nevypočúvala. Treba však podotknúť, že z vlasu sa získala len čiastočná DNA, ktorá sa zhodovala približne s jeden a pol percentom obyvateľov USA. Ďalší vlas, ktorý sa na mieste našiel, sa zase zhodoval s vlasom muža menom David Jacoby. Z Hobbsom boli priatelia a spolu mali byť aj v ten večer, keď došlo k vražde. Z Jacobyho vyjadrení však vyplynulo, že s Hobbsom nebol po celý čas.
Bol vrahom otčim?
Nejaký čas po vražde našla Stevieho matka Pam u manžela vreckový nožík, ktorý patril jej synovi. Chlapec ho podľa nej nosil všade so sebou. Až do tejto chvíle si bola istá, že ho mal aj v osudný večer. Jej sestra navyše krátko po vraždách videla Hobbsa prať bielizeň, čo za bežných okolností nikdy nerobil. Niekoľko susedov tiež tvrdilo, že ho tesne pred zmiznutím chlapcov videli, ako na nich volá.
Podľa viacerých rodinných príslušníkov sa Hobbs k nevlastnému synovi správal násilne. Hobbsa s vraždami spájajú aj tvrdenia dvoch mužov, kamarátov jeho synovca. Ten im údajne povedal, že chlapcov zabil práve jeho strýko a že je to akési „rodinné tajomstvo“. Hobbs bol teda zbežne vypočutý, no jeho súvis s prípadom polícia ďalej nerozoberala.
Ojedinelá dohoda
Vzhľadom na nové stopy sa odsúdení muži snažili o opätovné obnovenie súdneho procesu. Na ich strane boli v tomto čase už aj Pam Hobbs a John Mark Byers, hoci spočiatku si obaja boli istí, že polícia zadržala skutočných páchateľov.
Odsúdená trojica dostala napokon v roku 2011 ponuku na ojedinelú dohodu známu ako Alford plea. V dohode ide v podstate o to, že odsúdení budú stále stáť za svojou nevinou, no zároveň uznajú, že dôkazy proti nim sú usvedčujúce. To znamená, že sa síce dostanú na slobodu, no z oficiálneho hľadiska budú stále páchateľmi a prípad sa bude považovať za uzavretý.
S touto ponukou súhlasili Echols a Misskelley okamžite, Jason Baldwin bol však odhodlaný vydržať a ďalej bojovať za obnovenie prípadu, ktoré by ich mohlo zbaviť viny úplne. Echols bol však stále v cele smrti, takže mu išlo hlavne o čas. Táto skutočnosť napokon presvedčila aj Baldwina, aby s dohodou súhlasil. Po osemnástich rokoch sa tak muži konečne dostali na slobodu.
Baldwin a Echols sa od svojho prepustenia už viackrát pokúšali žiadať o to, aby sa prípad West Memphis 3 opäť otvoril. Naposledy žiadali o preverenie DNA z miesta činu najnovšími metódami tento rok. Hoci žiadosť bola zamietnutá, Damien Echols sa so svojim právnym tímom proti tomuto rozhodnutiu odvolal.
Jednoznačné dôkazy stále chýbajú
Vražda troch osemročných chlapcov tak stále nie je vyriešená a je otázne, či vôbec niekedy vyriešená bude. Názory verejnosti a odborníkov sa líšia. Zatiaľ čo podľa niektorých bola trojica skutočne vinná, mnohí veria tomu, že vraždy spáchal Hobbs.
Existujú aj ďalší podozriví. Jedným z nich je napríklad muž usvedčený zo zneužívania detí, James Kenny Martin. Ten kontaktoval políciu vo West Memphis a ponúkol sa, že im pomôže vo vyšetrovaní z pohľadu možného páchateľa. Auto podobné tomu jeho bolo videné v blízkosti miesta, kde chlapci zmizli. Poznal tiež určité podrobnosti o zločine.
Faktom je, že prípad West Memphis 3 doteraz nedisponuje jednoznačnými dôkazmi, ktoré by viedli k páchateľovi. Pri vyšetrovaní hrali dôležitú úlohu svedectvá, ktoré sa však často vzájomne vylučovali. V mnohých prípadoch pritom pochádzali z dôveryhodných zdrojov. Niekoľko svedkov svoje tvrdenia neskôr zmenilo či poprelo.
Prípad z Wes Memphis, presnejšie jeden z obvinených tínedžerov, Damien Echols, bol tiež inšpiráciou pre tvorcov seriálu Stranger Things. Eddie Munson je postavou zo seriálu, ktorá je inšpirovaná práve Echolsom.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na
Zdieľaní