#Veľkým piatkom „oficiálne“ začala Veľká noc, no a práve v tento deň bol podľa dochovaných záznamov ukrižovaný Ježiš Kristus. Presne pred dvadsiatimi rokmi zároveň vyšiel kontroverzný film Umučenie Krista, ktorý bol kontroverzným hlavne v detailnom zobrazení mučenia. Do akej miery sa ale týkal reality, respektíve pravdivých historických zdrojov opisujúcich vtedajšie zvyklosti a život?
Brutalita a antisemitizmus
Film Umučenie Krista, ktorého režisérom a spoluautorom scenára bol známy herec Mel Gibson, sa zameriava na posledných 12 hodín Ježišovho života. Jednou z kontroverzií, ktoré film svojho času vyvolal, bolo zobrazene samotného Ježiša. Hoci v očiach mnohých je jeho osoba vnímaná ako stelesnenie lásky, nádeje a dobroty, dej filmu sa sústreďuje hlavne na neľudskú tortúru, ktorú musel Ježiš podstúpiť. Je veľmi pravdepodobné, že po zhliadnutí filmu budú mnohí vnímať nielen jeho osobu, ale aj istý fanatizmus spájaný s vierou, úplne inak.
Veľkú časť kritiky si odniesol aj zjavný antisemitský podtón snímky. Prispeli k tomu aj neslávne známe výroky samotného Gibsona. Ironický je tiež fakt, že hoci samotný Ježiš bol Židom a zomrel medzi Židmi, no vo filme je prezentovaný naratív, že Židia sa proti nemu sami postavili. Hoci ku koncu filmu sa ich zobrazenie ako bezcitných ľudí z davu túžiacich po krvi akoby upraví, fakt je ten, že v davových scénach boli zjavne prítomné veľké počty Židov. No a tí v Umučení Krista doslova dychtili po krviprelievaní.
Extrémne zobrazenie mučenia
Na divákov určite najkontroverznejšie zapôsobili mučiace metódy, ktorým bol Ježiš vo filme vystavený. Podľa profesorov Andrea Berlin a Jodi Magness však nie sú dochované žiadne oficiálne zdroje, v ktorých by bol Ježiš podrobený takým mučiacim technikám, aké boli ukázané vo filme.
V čase Ježišovho života a fungovania Rímskeho cisárstva sa síce spomína bitie a dokonca aj bičovanie, no neexistujú žiadne dôkazy o brutalite, ktorá bola vo filme Mela Gibsona zobrazená. Ďalej treba spomenúť, že nielenže sa podobné praktiky bežne nerobili, no ich vykonávanie ani nespadalo pod právomoc štátu.
Otrokárstvo síce fungovalo, no zobrazené tortúry sa diali skôr v súkromí, bez dohľadu štátnych zverencov. Pokiaľ by teda chcel „vlastník“ svojho otroka nejakým spôsobom fyzicky týrať, robil by to v podstate na vlastnú päsť, takže všetky mučiace prostriedky vrátane reťazí, kríža a tak ďalej, by si musel zaobstarať sám, a štát by s tým nič nemal.
Nezrovnalosti aj v ukrižovaní
Aj v samotnom ukázaní ukrižovania by sa dali nájsť isté nezrovnalosti. Tí, ktorí boli odsúdení na ukrižovanie, boli nútení nosiť len jednu priečku z kríža, nie celý kríž. Taktiež nie je známe, že by boli ku krížu pribití. Namiesto toho boli k nemu priviazaní lanami.
No a a ani ukrižovanie ako také nepatrilo k bežným praktikám starovekého sveta. V závislosti od závažnosti činu, za ktorý bol dotyčný odsúdený, mohol byť odsúdenec ukameňovaní, upálený, alebo mu mohol kat odťať hlavu. V dobe Ježišovho života mali jedine Rimania právomoc odsúdiť niekoho na ukrižovanie.
Zdieľať na
Zdieľaní