#Čo ak by tvoj život záležal na ľuďoch, ktorých si sklamal? Čo ak by od nich závisel tvoj pohyb? A čo ak by si mal veľa výčitiek, no len posledné dni života? Veľryba od Darrena Aronofskeho opätovne otvorila Fraserovi dvere do Hollywoodu. Pod povrchom filmu sa skrýva odkaz, nad ktorým budeš uvažovať ešte dlhé dni po dopozeraní. Nachystaj si dosť vreckoviek.
Charlie je večný optimista
Ľudia sú úžasní. Tento nákazlivý optimizmus je Charlieho superschopnosťou. Takmer tristo kilový osamelý učiteľ sa snaží bojovať, no aj tešiť zo života. Pod ťarchou vlastných tráum sa len zložito vyrovnáva s minulosťou, uzavrel sa vo svojom byte, stresové situácie rieši prejedaním, ale na pôdoryse svojho trojizbového bytu je majákom dobra pre seba aj svoje okolie.
Charlieho príbeh je rozdelený do niekoľkých dní v týždni, počas ktorých má toho na pláne skutočne veľa. Hlavnú postavu obézneho, no empatického muža si strihol Brendan Fraser, ktorého sme na plátne nevideli už roky. Vracia sa však v plnej silne a dokazuje, že je nielen skvelým hercom, ale aj človekom.
Jeho úžasné herectvo v tomto filme zahŕňa nielen dojímavé scény, ale aj premáhania samého seba, spomínanie na minulosť, hnev či vyrovnanie sa so smrťou. Mnohé z týchto tém trápili aj samotného Frasera, a preto je jeho výkon vo filme mimoriadne uveriteľný. To všetko umocňuje dokonalý kostým a make-up, ktorý na sebe počas nakrúcania musel nosiť.
Šesť ľudí a jeden byt
Príbeh Charlieho je adaptáciou divadelnej hry Samuela Huntera a odohráva sa v malom motelom byte. Náš hlavný hrdina nevychádza von a práve preto chodia známi k nemu. Menovite je to pomocníčka Liz, údajný veriaci Thomas, dcéra Ellie, bývalá žena Mary a zopárkrát aj roznášač pizze Dan.
Viac postáv sa vo filme neukáže a nie je to ani potrebné. Každá ovplyvňuje Charlieho život inak – Thomas sa s ním úprimne rozpráva, s dcérou sa snaží napraviť naštrbený vzťah, s exmanželkou rieši krízu ich manželstva, pomocníčka ho pripravuje na nevyhnutné… Aj napriek stiesneným priestorom sa vo filme stále niečo deje.
Možno by sme povedali, že aj samotný byt tvorí jednu statickú postavu. Dotvára totiž jednu zo zásadných Charlieho čŕt – je obrovský a v malom byte vyzerá skutočne ako veľryba. Je odkázaný na pomoc iných a sám nevie prejsť ani pár metrov.
Prečo ale žije sám v byte? Čo sa stalo jeho dcére a bývalej žene? Prečo ho každodenne navštevuje Liz, ktorá ho možno ani nemá rada a kto je vlastne Thomas? Každá z postáv má v príbehu pevné miesto a zápletka postupne rozmotáva nitky nielen Charlieho minulosti, ale minulosti všetkých postáv.
Psychológia človeka zvonku aj zvnútra
Charlie vie, že jeho život sa kráti. Pomalá kamera aj strih postupne rozpletajú minulosť, ktorá je na jednej strane bolestivá, ale veľmi dôležitá. Hudba vo vypätých situáciách ešte viac svojimi hlbokými melódiami stupňuje atmosféru a kockový pomer strán vždy do framu vprace len jednu postavu.
Film veľmi dobre pracuje nielen s postavami a priestorom, ale predovšetkým so scenárom. Ten ponúka mnohé ťažké témy a čaká ťa nejedno prekvapenie, ktoré budeš vstrebávať cez slzy. Genialita Veľryby sa ukrýva najmä v Charlieho srdci, ktoré je ukryté pod haldami tuku. Dá sa povedať, že je jedinou vyrovnanou postavou, no predsa ňou nie je.
Charlie má výčitky, no aj keď ho niečo naštve, snaží na to hľadieť optimisticky. Film hovorí o vykúpení, zmiernení, vyrovnaní a odpustení. Na plátne sme dlho nevideli snímku, ktorá by tak úprimne a tak presne rozprávala príbeh, ktorý prežívajú mnohí ľudia.
Áno, Charlie je extrémne obézny, no vzhľad nemení vnútro človeka. Tak ako má film výborne vyváženú formu a obsah, tak aj naša hlavná postava ponúka obrovské svetlo na konci tunela. Nádej potrebuje každý človek a Charlie ju rozdáva, no neopätuje kvôli jeho vzhľadu. Sledovať pritom Fraserovu tvár, ktorý si viacerými odmietnutiami prešiel a do postavy sa maximálne vcítil, je skutočne bolestivé.
Veľryba chytí za srdce
Kedy sa ti naposledy stalo, že by z teba film vyžmýkal všetky emócie od radosti, nadšenia, cez ľútosť, až po smútok a výčitky? Veľryba to dokáže a na dvojhodinovej stopáži rozohrá adaptáciu divadelnej hry, akú sme už roky nevideli. Aronofsky znova dokázal, že je majstrom metafor a jeho najnovší počin konečne ocení aj širšie publikum.
Možno nebudeš súhlasiť so všetkým, čo sa vo filme bude odohrávať. Možno ho budeš vnímať negatívne. No projekt nestavia na výsledok, ale na cestu, ktorú musíš podstúpiť. Záver je síce mimoriadne emotívny, ale využíva predsa len to, o čom hovoril posledné dve hodiny.
Veľryba si od nás odnáša plné hodnotenie, aj keď je nám jasné, že nie všetci budú tento film vidieť rovnako. Nechce len donútiť k zamysleniu, ale aj k diskusii a osvete. Odporúčame ho každému, kto chce vidieť oscarové herectvo, postupné nabaľovanie emócií a kto tiež v minulosti zažil krivdu. Nalaď sa na správnu vlnu a zaručene ťa dojme k slzám.
Hodnotenie: #####
Ešte viac zaujímavých noviniek, tipov, vtipov a inšpirácie? Poď na náš TikTok!
Zdieľať na