#Keď sledujete našu cestu, určite sa niektorí pýtate, aké kone na takéto putovanie potrebujete, kde a koľko jedia a aké sú špecifiká takejto expedície z pohľadu týchto zvierat. Začnime s výberom vhodného koňa. Treba myslieť vopred na to, koľko sa človek chystá prejsť. Iné je 100 km a iné 500 km. Pri vyšších a intenzívnejších výletoch je potrebné si zvoliť správne vytrénovaného koňa, ktorý nebude mať problém ísť bez prestávky niekoľko desiatok kilometrov.
Cestu Jožiho a Paliho na koňoch po Argentíne môžeš sledovať aj na ich Instagrame alebo TikToku
Takisto si všimnite, či nie je vychudnutý. Trochu bacuľatý kôň môže na ceste spaľovať tuk, chudého bude treba dokrmovať. Ďalšou dôležitou časťou sú kopytá. Je kôň podkutý? Nám sa práve stalo, že jednému koňovi odpadla podkova a druhému sa len povolila, čo bolo ešte horšie. Keďže mu neustále narážala aj na citlivé časti kopyta, museli sme mu ju vlastnými rukami strhnúť a pri najbližšej príležitosti dať urobiť kopytá odborníkovi.
Na ceste nás čakajú rôzne zážitky a príležitosti získať mnohé skúsenosti. Nie je to len o jazdení a pekných výhľadoch. Máme náplanované, čo a koľko toho približne prejdeme, zahŕňajúci aj oddych pre kone. My sme nemali úplne vytrvalostné kone, ale zvládli to výborne. Prešli denne okolo 23 km. Takto išli tri dni a štvrtý mali pauzu na pastvine. Nie je to veľká vzdialenosť, no do úvahy sme zobrali aj počasie. Je leto a cez deň teplota na slnku presahuje 30 stupňov. Viditeľný rozdiel v stave koní po príjazde do cieľa bol, keď sme v iný deň išli takú istú vzdialenosť, ale fúkal do toho jemný vietor. Je pravdou, že sme taktiež vyrazili za chladného rána.
Na viacdenné výlety sme so sebou mali koňa na batožinu, ktorého tu volajú pilchero. Nedá sa totiž veľmi dobre jazdiť, ak nesiete na chrbte batoh. Pilchero má špeciálne sedlo, úplne iné ako bežné sedlá. Na toto sa upevňujú batohy a je priviazané o druhé sedlo. To je v najlepšom prípade na koňovi, ktorý je pilcherov kamarát. Vtedy vás takmer sám nasleduje a nevzďaľujú sa od seba.
Joži a Pali na cestách: Ako naozaj vyzerá putovanie Patagóniou na koňoch? Žiadna romantika (5. časť)
Jedným z najdôležitejších aspektov pri putovaní na koni je voda a jedlo. Pre kone aj pre ľudí. Popoludní a večer sa už musíte začať obzerať po správnom mieste na zakempovanie. Ideálne miesto má dobrú trávu na dostatočnom priestranstve so stromami, ktoré ale nie sú veľmi husto pri sebe. Kone treba priviazať na noc tak, aby sa navzájom nezamotali a mali dosť priestoru na jedenie a pomalý pohyb (ten je dôležitý pre ich správne trávenie).
Ak nie je dostatok trávy na jednom mieste a zjedia ju príliš rýchlo, musíme kone previazať na nové miesto. Vodu im dávame pri každej príležitosti, kde nájdeme pekný potok či jazero. Kôň priemerne vypije asi 40 litrov. No ak máte šťavnatú trávu, je možné že to bude menej. Mnohé závisí od počasia a námahy. Ak by nechcel piť po celom dni ponúkanú vodu, nepite ju ani vy. Kone sú vyberavé a znečistenú vodu odmietnu. Je celkom užitočné sledovať aj ich moč, podľa toho poznáte, či nie sú dehydratované.
Ďalším bodom pri plánovaní je výber trasy, aby bola príjemná pre kone aj jazdcov. Naše nemali veľmi v obľube rozšírené argentínske štrkové cesty, a tak sme sa snažili, ak to bolo možné, ísť krajom alebo po poľnej či lesnej ceste. Je príjemné cestu prerušiť prestávkou, ak nájdete pekné miesto. Kone sa trocha popasú a napijú, ľudia si môžu narovnať telo po námahe a pre mnohých aj po záťaži nezvyklých svalov.
Napokon treba pamätať už iba na to, že kone sú živé tvory, citlivo k nim pristupovať a reagovať na ich potreby. Ale nezabudnúť ani na vlastnú bezpečnosť. Aj dobrý kôň sa môže zľaknúť či pošmyknúť. Ak si jazdec i zviera užívajú výlet, je všetko v poriadku. Ak má jeden z nich nejaký problém, čoskoro sa to prejaví i na tom druhom.
Zdieľať na