Joži a Pali na cestách: Ako naozaj vyzerá putovanie Patagóniou na koňoch? Žiadna romantika (5. časť)

Joži a Pali, Piata časť

Putovanie Patagóniou na koňoch (Zdroj: Archív Jožiho a Paliho)

#V našich predstavách a určite aj v tých vašich je to veľmi romantické. Putovanie dlhé kilometre na koni. Krásna príroda, ticho, žiadny signál. Len vy, váš parťák – kôň, praskanie ohňa každý večer pri kempovaní, krásna mesačná obloha. A toto sa opakuje každý deň. Spoznávate nepoškvrnenú krajinu, samých seba a svojho koňa. Vášho najlepšieho kamaráta. Toto je idealizovaná predstava. Nie, že by to nebolo pravdivé, ale takáto cesta je aj veľký boj. Ťažké situácie, vypätie psychických a fyzických síl.


Cestu Jožiho a Paliho na koňoch po Argentíne môžeš sledovať aj na ich Instagrame alebo TikToku


Riešite všetko, čo je obyčajne samozrejmosťou. Musíte nájsť čistý a bezpečný zdroj vody. Premýšľať, kde najbližšie nabrať zásoby na cestu a kadiaľ ísť, aby ste sa nestratili. My sme v jednom momente naozaj netušili, kadiaľ pokračovať, a poviem vám, že stratiť sa bez satelitného telefónu v Patagónii nie je vôbec romantická predstava. Je to stresujúce ako čokoľvek, čo prežívame v bežnom živote.

To sme ešte nespomenuli fyzické problémy ako otlaky či hnačky, ak sa napijete z nesprávneho potoka. Toto všetko patrí k takejto expedícii. Aj tak by sme to ale nemenili za nič iné. Zážitok je to na celý život a nikto vám ho nevezme.

Našu expedíciu sme začali v malej dedinke Villa Lago Rivadavia, odkiaľ sme sa vydali do hôr. Sú tu dva typy ciest. Vyjazdené koľaje od áut alebo lesné cestičky vybehané len od koní a kráv. Oboje často extrémne prašné. Ten, ktorý ide ako prvý, víri kopytami prach a ostatní sú doslova v oblaku prachu. To našťastie striedajú pekné výhľady. Po hlavných cestách, ktoré sú vyjazdené od áut, sa dá viac-menej orientovať a vždy vás dovedú do nejakého „el campo“. To v miestnom ponímaní znamená ranč. Väčšinou sú vzdialené tak dva dni jazdy na koni.


Joži a Pali na cestách: Konečne máme kone, putovanie sa začína (4. časť)


Postupne takto putujeme od jedného „el campo“ k druhému a spoznávame miestnych a ich kultúru a zvyky. Učíme sa od nich všetko. Od uzlov, aby nám neušli kone – čo sa nám už stalo a hľadali sme ich tri dni, pričom sme jedného koňa vôbec nenašli a musel ho nájsť miestny gaučo – cez osedlanie na miestny spôsob, zaháňanie kráv a jazdenie na argentínsky spôsob, až po jedlá ako napríklad papas fritas – obdoba našich langošov.

Naše putovanie je momentálne limitované na oblasť medzi El Bolsón a Esquel. Cieľ bol prejsť celú Patagóniu až na juh do Tierra del Fuego, no nie sme si istí či sa vydáme touto cestou alebo ostaneme v tejto oblasti. Našli sme tu čiastočne to, čo sme hľadali. Lacné kone, zdieľanie ohňa s miestnymi po tom, ako odchytia a rozporcujú kravu, a v neposlednom rade krásne prostredie. Dychberúce pohľady po tom, ako prejdete 50 kilometrov za 6 hodín jazdy na koni. Hoci vás bolí celé telo, ste šťastný.

Toto je príbeh, ktorý vám prinášame z Patagónie. Je to zmes krásnej prírody a zážitkov spojená s bolesťou a útrapami.

Na záver máme jednu motiváciu pre tých, ktorí majú radi kvalitné a dobré mäso. Je pravda, čo sa hovorí. Argentína má jedny z najlepších steakov. Vieme, je to subjektívne, ale steak pripravený na ohni z kravy, ktorú ste práve prihnali z pastviny… Existuje niečo čerstvejšie a naturálnejšie?

Zdroj: Hashtag.sk, Joži a Pali
Odporúčame