#Hovorí sa, že ten, kto sa nevzdáva, nakoniec dosiahne svoj cieľ. A toto je aj náš prípad. Nakoniec sa nám podarilo zohnať kone. I keď sme museli zájsť podstatne južnejšie od zamýšľaného štartu našej cesty. Nemáme kone z Bariloche, ale našli sme ich 200 km na juh v mestečku Esquel. Je to za zónou postihnutou požiarmi. Nemali sme príliš na výber, nakoľko cestovať v tejto požiarmi postihnutej krajine by bolo pre kone – ale aj pre nás – náročné až nemožné.
Sleduj putovanie našich dobrodruhov po Patagónii aj na ich Instagrame alebo TikToku
V Esquel sme dostali kontakt na miestneho borca Jonathana a začalo sa najväčšie dobrodružstvo našich životov v malej dedinke uprostred ničoho. Bez signálu či internetu. Dedinka s pár stovkami obyvateľov – Lago Villa Rivadavia.
Chlapík, ktorý nám kone predal, nám tiež ukázal, ako s nimi pracovať. Učil nás aj životu miestneho „gauča“. Tak sa volajú miestni kovboji. Sme uchvátení z toho, čo všetko zažívame. Síce sme stále v tej istej oblasti Patagónie, ale máme neuveriteľný kontakt s miestnou kultúrou. Je to diametrálne odlišné ako u nás.
Ľudia tu žijú úplne inak. Oveľa viac v spojení s prírodou. Každý pije vodu z potoka alebo z prameňa. Nemajú tu vodovodné potrubia alebo kanalizácie. Nie je tu plyn alebo kúrenie. Len kachle. Trochu ako u nás, ale v neďalekej minulosti. Nepovedali by sme, že sem neprišli výdobytky novodobého sveta. Samozrejme, že tu má každý smartphone a počítač. Len to neberú tak ako my. Technológia je neoddeliteľná súčasť nášho života. Tu je to iné a ľudia sú radšej von na čerstvom vzduchu a jazdia na koňoch.
Joži a Pali na cestách: Miestni nás už poznajú ako troch „gringačov“, ktorí zháňajú kone (3. časť)
Jazdenie sa tu učí od troch rokov. Ovládajú to úplne všetci. Nie je to ako u nás v jazdiarni, ale v drsných podmienkach. Naháňanie kráv, býkov, oviec a orientovanie sa hlboko v lesoch. Do toho práca s lasom a psami. U nás ani na najdivokejšej farme to nie je také „drsné“ ako tu.
Keď chcete jesť, musíte ísť nahnať kravy a potom ich zabiť a spracovať. Trvá to pol dňa a účastní sa toho niekoľko gaučov. Nie je to nič pre slabé žalúdky. Na druhú stranu, to mäso je tak čerstvé a chutné ako nikde inde. Voľne žijúce zvieratá a grilované priamo na ohni hneď po tom, ako ich zabijú. Ťažko nájdete niečo kvalitnejšie a čerstvejšie.
Toto celé ide ruka v ruke s mačizmom. Je ho tu viac ako u nás. Taktiež nás prekvapilo, že každý tu má za opaskom nôž. Dobre, nôž by nebol až taký nezvyklý, ale revolver? Každý gaucho na el campo má nejakú zbraň za opaskom. Máme z toho pocit ako z divokého západu.
Druhá strana mince je nedostatok feminizmu. Jediný náznak sme videli formou grafitov v turistickom Bariloche. Tu hlboko v Patagónii o feminizme nikto nechyroval. Aspoň z toho, čo sme tu zatiaľ videli.
Aby sme to nejako uzatvorili. Je to maximálny detox od médií a sociálnych sietí. Úplne bez signálu hlboko v doline obkolesení horami, riekami a jazerami. A to všetko zažívame na chrbte koňa. A verte tomu, že je pravda to, čo sa hovorí. Najkrajší pohľad na svet je z chrbta koňa.
Zdieľať na