#V srdci Patagónie sme druhý týždeň. Miestni nás už poznajú ako troch „gringačov“, ktorí zháňajú kone. Ak by niekto niekedy potreboval kontakt na niekoho v Bariloche, kto má niečo dočinenia s koňmi, tak nám stačí napísať. Reálne sme sa stretli s desiatimi až pätnástimi ľuďmi a písali si s tridsiatimi až štyridsiatimi. Ako to, že sme ich stále nedokázali zohnať? Poďme si vysvetliť, čo to obnáša kúpiť koňa v argentínskej Patagónii.
Cestu Jožiho a Paliho na koňoch po Argentíne môžeš sledovať aj na ich Instagrame alebo TikToku
A to sme ani neprišli úplne na blint. Mali sme už kontakt z internetu a dohodnuté stretnutie. Prvý koho sme spoznali, bol Juan. Právnik, ktorý cestoval na koni z Patagónie do Buenos Aires. Povedal nám, že bez sprievodcu to nedáme, lebo prírodné podmienky sú veľmi náročné. Plus je tu tento rok extrémne sucho a na juh od Bariloche vypukli veľké požiare. Hoci nám nedal veľmi pozitívne info, dal nám kontakty na ďalších ľudí. A tak sme našu sieť kontaktov rozširovali.
Stretli sme sa s Mavi. Sprievodkyňa a podkúvačka koní. Je tu dosť známa, nakoľko má ako podkúvačka veľmi dobrú povesť. Ale aj drahú. Za mesiac na koňoch s ňou by sme zaplatili 9 tisíc dolárov. Na to nemáme prostriedky. Takže ďalší človek s nie úplne najlepšími správami pre nás. Ale viete ako sa hovorí. Do tretice všetko dobré. Ďalšia v poradí bola Carolina. Staršia pani, má okolo 60 rokov a má farmu kde robí equino terapiu. Je to koňmi asistovaná terapia, terapeut ich využíva ako podporný prostriedok na liečbu klienta, pričom sa nemusí na koni jazdiť. Cieľom je rozvinúť emočnú stabilitu, sebadôveru a zodpovednosť. Klienti sa zapájajú do činností ako čistenie a kŕmenie koní. Carolina nám dala pozitívnu energiu a nádej – kto hľadá, ten nájde. A, samozrejme, ďalšie kontakty.
Jednou s ďalších hlavných postáv je Gustávo. Ten nám už aj reálne ukázal kone a mohli sme sa na nich previezť. Všetko bolo super a mysleli sme si, že to už máme, ale dostal nás zase svojou cenou. Bola podstatne nižšia ako od Mavi, ale predsa 2,5 tisíca za mesiac prenájmu koní… na to stále nemáme. A tak sme smutní hľadali ďalej. A našli sme borca Hectora. Ten nám ako prvý dal cenu pre miestnych, čo už by pre nás bolo znesiteľné. Okolo tisíc eur za prenájom koní na mesiac. S touto cenou sa už vieme stotožniť a tak sme si povedali, že ideme do toho. Vtedy prišla ďalšia rana.
Hector zisťoval v turistickom centre, aké papiere potrebuje na to, aby nám „oficiálne“ mohol požičať kone (ostatní mali kone bez papierov). A povedali mu, že by musel ísť celú cestu s nami, nakoľko sme cudzinci a mohli by sme sa stratiť. Už sa takto pár ľudí stratilo a zodpovedný je za to majiteľ koní. Takto sme prišli aj o Hectora. Stále sme tu a hľadáme kone. Každý deň sa naučíme niečo nové a sme kúsok bližšie k tomu, aby sme sa konečne mohli vydať na našu vysnívanú cestu Patagóniou na koňoch.
Zdieľať na