#Určite budeš súhlasiť, že chémia nie je práve najjednoduchší predmet. „Šálkový vrah“ Graham Young v nej však už od detstva exceloval. So svojim talentom mal našliapnuté k úspešnej kariére, no on sa ho rozhodol využiť inak. Bol posadnutý jedmi a v smrtiacich experimentoch ho nezastavil ani väzenský ústav, v ktorom sa po vražde nevlastnej matky ocitol.
Separačná úzkosť a nezvyčajné záujmy
Tak, ako to u sériových vrahov často býva, aj detstvo Grahama Younga sa dá označiť za problémové. Narodil sa 7. septembra 1947 v Londýne, no jeho matka Bessie pár mesiacov na to zomrela na tuberkulózu. Smútiaci otec Fred nechal malého syna u jeho tety a Grahamovej staršej sestry sa ujali starí rodičia.
Fredova situácia sa po niekoľkých rokoch ustálila a dokonca sa znova oženil. S novou manželkou Molly si k sebe zobral aj svoje dve deti a chvíľu sa zdalo, že ich čaká pokojný rodinný život. Graham sa ale počas života u tety a strýka na nich naviazal tak, že po návrate k otcovi trpel separačnou úzkosťou. Možno aj to prispelo k tomu, že sa stal samotárskym dieťaťom, ktoré malo podivné záujmy.
Len čo sa Graham naučil čítať, trávil mnoho času pri knihách. Nezaujímali ho však rozprávky. Najradšej čítal literatúru faktu o sériových vrahoch. Jeho obľúbencom bol Dr. Crippen, ktorý začiatkom 20. storočia otrávil svoju ženu a jej telo následne rozštvrtil. V puberte bol zas fascinovaný nacistickým Nemeckom a Adolfom Hitlerom, dokonca sa zaujímať aj o okultizmus. Okrem toho mal však ešte jednu záľubu.
Graham Young od detstva miloval chémiu. Venoval jej množstvo času a jeho poznatky ďaleko presahovali to, čo sa naučil v škole. Jeho otec mu dokonca kúpil chemický set, ktorý sa stal jeho najobľúbenejšou zábavkou. To, čo nasledovalo, by však vtedy nikomu, azda okrem Grahama, ani nenapadlo.
Záhadné ochorenia
Začiatkom roku 1961 sa u rodiny Youngovcov začali prejavovať časté žalúdočné ťažkosti. Spočiatku ich pripisovali virózam a nikto ich nespájal s Grahamom, ktorý sám niekoľkokrát ochorel. Ani dnes nie je jasné, či sa tak chcel vyhnúť podozreniu, či chcel prejavy otravy pozorovať na vlastnej koži, alebo sa skrátka priotrávil nechtiac.
Prvý tieň podozrenia naňho padol po tom, ako jeho sestre Winifred prišlo raz cestou do práce tak zle, že skončila v nemocnici. Lekári zistili, že skonzumovala ľuľkovec zlomocný. Nikto nevedel, ako sa niečo také mohlo stať. Winifted si však spomenula na čaj, ktorý jej v ten deň pripravil brat. Bol taký horký, že ho musela vypľuť. Horký čaj a dcérinu otravu si Fred Young spojil so synovými pokusmi, pri ktorých často používal aj rôzny riad. Nepodozrieval ho však zo zlých úmyslov, ale z nedbalosti. Myslel si, že Graham si skrátka po sebe riad poriadne neumýva, na čo ho aj upozornil.
Pokusy namierené proti nevlastnej matke
Život u Youngovcov po tomto incidente pokračoval tak, ako dovtedy. Čoskoro sa však hlavným cieľom pokusov mladého chemika stala jeho nevlastná matka Molly. Do čaju jej pravidelne pridával antimón a sledoval, ako jej príznaky postupujú. No Molly si postupne vybudovala voči antimónu istú toleranciu a keďže sa jej zdravotný stav nezhoršoval podľa Grahamových očakávaní, rozhodol sa vyskúšať niečo nové. V jeden večer použil namiesto antimónu tálium. Deň na to našiel Fred manželku v ukrutných bolestiach v záhrade. Doma bol aj Graham, ktorý sa len nečinne prizeral.
Molly rýchlo previezli do nemocnice, no pomôcť jej už nedokázali. Ešte v tú noc zomrela a lekári jej smrť pripísali zraneniam spôsobeným dopravnou nehodou, ktorú niekoľko dní predtým prežila. Čoskoro nasledoval pohreb s karom. Podľa viacerých tvrdení sa žalúdočné problémy vyskytli aj u viacerých jeho účastníkov. Telo Molly následne spopolnili a asi ťa neprekvapí, že to navrhol práve Graham.
Nahlásil ho učiteľ
Smrťou nevlastnej matky sa Youngove experimenty neskončili. Čoskoro sa začal rapídne zhoršovať aj stav jeho otca, u ktorého testy dokázali prítomnosť antimónu. Jeho stav bol v tej dobe už taký vážny, že podľa lekárov by ho ďalšia dávka zabila. Podozrenie rodiny voči mladému Grahamovi vzrástlo, no stále nikto nezasiahol.
Urobil tak až učiteľ, ktorý v jeho lavici objavil množstvo smrtiacich jedov a knihy o známych vrahoch. Zavolal teda políciu a Graham bol 23. mája 1962 zadržaný. Zároveň sa ukázalo, že príbuzní neboli jedinými obeťami jeho experimentov. Christopher Williams, Grahamov jediný kamarát, často trpel rovnakými príznakmi ako Youngovci. Chlapci sa často delili o jedlo a práve to Graham využil na to, aby kamaráta otrávil. Našťastie bol včas zadržaný a tak Christopher vyviazol bez väčšej ujmy.
Najmladší vo väzenskom ústave
Možno sa teraz zamýšľaš nad tým, ako sa vlastne štrnásťročný chlapec ku všetkým tým jedom dostal. V tej dobe nebol ich predaj natoľko kontrolovaný ako dnes. Navyše, Graham svojimi znalosťami presvedčil predavača, že je sedemnásťročný študent chémie a látky potrebuje na školské pokusy.
Young sa po zatknutí ku svojim skutkom priznal. Priznal pokus o vraždu sestry, vraždu nevlastnej matky, i to, že rodine dlhodobo podával jed. Keďže však bola Molly spopolnená, neexistovali o jeho vine dôkazy. Younga teda z vraždy neobvinili a namiesto toho ho poslali do väzenského ústavu Broadmoor. Vo veku 14 rokov sa stal najmladším tunajším pacientom od roku 1885.
Ďalšie záhadné úmrtie
Tu by sa mohlo zdať, že Youngov príbeh končí, no opak je pravdou. Krátko po jeho nástupe do Broadmooru za podozrivých okolností zomrel jeden z pacientov. Ukázalo sa, že príčinou smrti bola otrava kyanidom, no nikto netušil, kde sa k nemu muž mohol dostať. Young mal vždy potrebu predviesť svoje bohaté vedomosti.
K tejto udalosti teda poznamenal, že z vavrínovca rastúceho na pozemku nemocnice sa dá kyanid jednoducho destilovať. Priame spojenie medzi úmrtím a Youngom sa ale nenašlo a mužovu smrť uzavreli ako samovraždu. Nešlo pritom o jediný incident. Young čistiacimi prostriedkami otrávil zásobník vody i škatuľku, kde mali zamestnanci čaj. Na oba pokusy sa ale včas prišlo a tak pri nich neboli žiadne obete.
Za každý rok v liečebni jedna vražda?
Aj vzhľadom na tieto činy je jasné, že Younga posadnutosť jedmi neopustila. Podľa lekárov sa tým jeho šanca na prepustenie odďaľovala, Young teda začal svoju najväčšiu vášeň skrývať. To sa mu vyplatilo, pretože v júni 1970 bol vyhlásený za úplne zdravého a vyliečeného. Len čo sa to dozvedel, zdravotnej sestre oznámil, že za každý rok strávený v ústave zabije jedného človeka. Toto vyjadrenie sa síce dostalo do záznamov, ale nezabránilo tomu, aby bol Young vo februári nasledujúceho roku prepustený.
Keď sa Young dostal na slobodu, rád navštevoval miesta, na ktorých v detstve žil. Nešlo však o žiadnu nostalgiu. Užíval si znepokojené pohľady miestnych obyvateľov, ktorí ho aj po rokoch spoznali. V tomto období žil Young istú dobu v hosteli. Tam sa spriatelil s mužom menom Trevor Sparkes, ktorý však čoskoro začal trpieť silnými bolesťami a kŕčmi v žalúdku. Tie zmizli až po tom, ako sa odsťahoval. Ako polícia neskôr zistila, príznaky otravy sa objavili u viacerých obyvateľov hostela a ďalšieho Youngovho známeho silné bolesti dokonca dohnali k samovražde.
Kolegom ochotne zalieval čaj
V tej dobe si však ani tieto udalosti nikto s Youngom nespájal. Ten si čoskoro našiel prácu vo fotolabe v Bovingdone. V žiadosti o prácu uviedol, že študoval chémiu, a aby vysvetlil medzeru v životopise, priznal dokonca aj pobyt v liečebni. Akurát tvrdil, že hospitalizovaný bol kvôli tomu, že sa po smrti matky nervovo zrútil. Jeho budúci zamestnávateľ kontaktoval aj liečebňu, ktorá potvrdila, že Young bol ich pacientom a že v súčasnosti je plne vyliečený. Prácu teda dostal a popri pracovných povinnostiach svojim novým kolegom ochotne zalieval kávu či čaj.
Už ti je asi jasné, kam to celé smeruje. Tak, ako u mnohých z Youngovho okolia, aj u jeho kolegov sa začali objavovať časté zdravotné problémy. Zamestnanci fotolabu si tráviace problémy a silné kŕče vysvetľovali „bovingdonským vírusom“, ktorý sa mal medzi nimi dookola šíriť. Päťdesiatdeväťročného Boba Eglea, ktorý, ako sa zdalo, si s Youngom dobre rozumel, tento „vírus“ čoskoro dostal do nemocnice. Tam 7. júla, paralyzovaný a trpiaci ukrutnými bolesťami, zomrel. Jeho oficiálnou príčinou smrti bol však zápal pľúc.
Ďalším z kolegov, ktorého stav sa začal rapídne zhoršovať, bol šesťdesiatnik Fred Biggs. Prejavovali sa u neho podobné príznaky ako u Eglea: silné žalúdočné kŕče, znecitlivenie končatín, vypadávanie vlasov. Biggs takisto skončil v nemocnici. Postupne sa mu začala lúpať koža a po týždňoch utrpenia nakoniec aj on zomrel.
V tejto dobe už „bovingdonský vírus“ postihol 70 Youngových kolegov a spoločnosť začala situáciu preverovať. Uvažovalo sa nad možnou kontamináciou vody, ožiarením či únikom chemikálií, ktoré sa vo fotolabe používali. Nič z toho sa ale nepotvrdilo a vedenie firmy bolo bezradné.
Prezradilo ho vlastné ego
Podozrenie čoskoro predsa len padlo na Younga. Ten si opäť raz nenechal ujsť šancu pochváliť sa svojimi vedomosťami a firemného zdravotníka sa opýtal, prečo ako príčinu nezvažoval otravu táliom. Young presne vysvetlil, prečo by to tak mohlo byť, a zdravotníka jeho znalosti znepokojili. Upozornil teda vedenie, ktoré kontaktovalo políciu. Zamestnanci si zároveň začali uvedomovať, že záhadný vírus prepukol krátko po Youngovom nástupe, že doma sa od nich nikdy nikto nenakazil a tiež to, že počas voľna sa ich stav vždy akoby zázrakom zlepšil.
Polícia rýchlo zistila podrobnosti o Youngovej hospitalizácii. Pri prehliadke jeho domu našli množstvo jedov a takisto denníky. V nich si z vedeckým odstupom značil, koho a kedy otrávil a ako sa to v priebehu času prejavovalo. Značil si tiež, koho nechá žiť a koho nie. Súčasťou týchto zápiskov bol aj akýsi poradovník, podľa ktorého plánoval zabíjať svojich kolegov.
Graham Young bol zatknutý 21. novembra 1971. Aj v tom čase mal pri sebe tálium. Súdny proces s ním prebiehal v júni nasledujúceho roku a vtedy 24-ročný Young bol odsúdený na doživotie. Počas procesu si mimoriadne užíval pozornosť médií, no z prezývky „šálkový vrah“ už veľkú radosť nemal. Bol totiž presvedčený, že vzhľadom na svoje znalosti a premyslené zločiny si zaslúžil desivejšie meno. Verejnosť však viac zaujímalo to, prečo podával jed ľuďom, ktorí boli jeho rodinou, kolegami a priateľmi.
„Myslím, že som ich nedokázal vnímať ako ľudí, presnejšie, časť zo mňa to nedokázala. Stali sa jednoducho pokusnými králikmi,“ vyjadril sa.
Spriatelil sa s iným sériovým vrahom
Odsúdený Young bol umiestnený do väzenského ústavu, odkiaľ ho neskôr presunuli do väznice Parkhurst na ostrove Wight. Hoci väčšina väzňov sa mu vyhýbala, s niektorými nadviazal priateľstvo. Medzi nimi bol aj ďalší neslávne známy vrah, Ian Brady. Brady a jeho partnerka Myra Hindley medzi rokmi 1963 a 1965 zavraždili päť detí a mnohí ich poznajú ako „vrahov z močiarov“. Bradyho a Younga spájal obdiv k nacistickému Nemecku a vo väzení spolu tiež hrávali šach.
Graham Young zomrel vo svojej cele 1. augusta 1990 vo veku 41 rokov. Príčina jeho smrti bola stanovená ako infarkt, no existujú teórie, že Young naposledy prevzal kontrolu do svojich rúk a otrávil sa. Jeho príbeh ale neupadol do zabudnutia. V roku 1995 bol Young inšpiráciou pre čiernu komédiu The Young Poisoner’s Handbook a má tiež svoju voskovú figurínu v londýnskom múzeu Madame Tussauds.
Zdieľať na