#Medzi slovenskými urbexermi, ktorí zverejňujú videá na Youtube, patrí medzi najaktívnejších. Celé meno zverejniť nechce, stačí, že jeho videá nájdeš pod menom Frenkie Urbex. V pracovnom živote zvára nohy na nerezové grily, po víkendoch cestuje (nielen) po Slovensku a natáča opustené a netradičné miesta.
„V opustenej fabriky Tesla som zazrel nalepený portrét Vladimíra Mečiara. Pritom práve on rozpredal štátne podniky za lacný peniaze a preto skoro všetky sprivatizované podniky vyzerajú tak, ako táto Tesla alebo Elektrosvit Nové Zámky,“ vysvetľuje Frenkie. Aj o tom, konkurencii na slovenskej urbex scéne, ale aj o prieskumoch v čase koronakrízy hovoril Frenkie v rozhovore pre Hashtag.
Ako a kedy si sa začal zaujímať o urbex?
Niekedy v roku 2017, keď som videl video z opustenej nemocnici v Topoľčanoch. Vtedy som si povedal, že toto ma dosť zaujíma a v priebehu niekoľkých dní som vyrazil na svoj prvý prieskum s mobilom v ruke. Vtedy som navštívil najbližšie miesto v mojom okolí, bývalú farmu, kde pracoval môj dedko.
Neporušuješ svojimi urbexmi zákon?
To je diskutabilné. Ja osobne chodím iba na také miesta, ktoré sú voľne dostupné. Nikdy nepreskakujem plot, neotváram nič na silu. V niektorých videách na to aj poukazujem.
Mal si niekedy problémy s políciou?
S políciou som problém nemal, raz sa však stalo, že som začal točiť v opustenom detskom domove, keď som začul policajné sirény. Vysvitlo, že na ulici policajné auto niekoho prenasledovalo. V jednom videu to je dokonca aj počuť.
A čo bezdomovci?
S bezdomovcami osobne problém nemám a nikdy som ani nemal. Aj nedávno vyšlo video z opustených Ruských kasární, kde som sa porozprával s jedným, ktorý sa tam zabýval. Bol som tu asi štvrtýkrát, tak som mu doniesol nejaký malý darček a na oplátku ma aj on obdaroval.
Berieš si niekedy z objavených miest aj nejaký suvenír?
Z opustených ruských kasární som si raz vzal list, ktorý bol určený pre vojaka menom Nikolaj. Ležal tam skoro 30 rokov a dosť ma zaujímal jeho obsah. List sa mi podarilo preložiť a nejaký úryvok aj spomínam vo videu.
Ako často chodíš na prieskumy? Koľko hodín mesačne napríklad venuješ prieskumom a strihaniu videí?
V tomto roku menej, tak raz za dva týždne. Minulý rok som šiel každý víkend. Časovo to je veľmi rôznorodé, raz sme s Marcelitom stihli natočiť za deň sedem miest a ešte boli na dvoch miestach, kde to skončilo neúspechom. K strihaniu videí sa dostávam postupne, asi tak po týždni od nakrúcania, nakoľko aj fotím. Najprv upravujem fotky a postupne ich zverejňujem na mojej facebookovej stránke.
Ovplyvnil nejako koronavírus tvoje prieskumy?
Aj počas epidémie koronavírusu som natočil nejaké videá, samozrejme som sa chránil rúškom a rukavicami. Na tychto urbexoch som bol sám a s nikým som neprišiel do kontaktu, čo je niekedy aj dobré. Vo vydávaní videí pokračujem a do roku 2022 ich mám naplánované. Mám v sebe asi urbex vírus, lebo vždy má to ťahá niečo objavovať.
Ako si vyberáš miesta, ktoré natáčaš?
Cez Facebookove skupiny zamerané na urbex. Mám aj dobrých kamarátov z Nitry – Trogár Urbex. Raz niečo navrhnú niečo oni, raz ja, pozisťujú sa informácie a ide sa na to. Sledujem taktiež Youtube, kde si pozriem videá menej známych urbexerov a keď ma to miesto zaujme, skontaktujem sa s nimi alebo si to vyhľadám na mape.
Čo by si odporučil (alebo nedoporučil) začiatočníkovi v urbexe?
Začiatočníkom by som odporučil asi len toľko, že to ide hlboko do peňaženky. Urbex nie je lacné hobby. Na začiatku svojho urbexovania som si naivne myslel, že natočím na okolí nejaké videá a tým to končí, ale do tohoto koníčku som investoval už veľa a stále mám nové nápady ako posunúť moju tvorbu ďalej.
Máš nejaké miesta, ktoré sú tvoje obľúbené, ale nechávaš si ich iba sám pre seba? Alebo všetko zverejňuješ?
Moje obľúbené miesta sú vojenské objekty. Na Slovensku ich veľa nemáme, preto chodím pravidelne do zahraničia. V niektorých objektoch sa ešte stále nachádza vojenská technika, niekde vidno ruské nápisy, ruské noviny a podobne. Samozrejme, že sa o niektoré miesta zvyknem podeliť, ale naozaj len s ľuďmi, s ktorými som v kontakte a ktorým dôverujem.
Keď spomínaš zahraničie. Je medzi urbexom u nás a vonku rozdiel?
Veľký rozdiel tam nevidím. Asi iba medzi ľudmi. Kým slovenská urbex komunita si konkuruje, v zahraničí je to presne naopak. Po zverejnení fotiek z opusteného miesta sa mi stalo, že mi v slovenských komunitách nahlasovali príspevky ako spam a to len preto, že som neprezradil miesto. Naopak, pomohol som jednému Rakúšanovi ohľadne jedného miesta, na oplátku mi poslal lokácie u nich. Takto by to malo fungovať aj u nás, ale žiaľ, presný opak je pravdou.
A čo slovenskí urbexeri aktívni na Youtube – Ivan Donoval, Marcelito, Dávid Urbex… Aký máte vzťah?
S týmito pánmi si určite nekonkurujeme. Na začiatku mi Ivan veľmi pomohol, za čo som mu vďačný. S Marcelitom sme niekoľkokrát boli na prieskumoch, jeho hudbu dávam do svojich videí a taktiež niektoré jeho zábery z dronu. Dávid mi zas veľa pomohol s Youtube kanálom a nastaveniami okolo toho. S ním som minulý rok v decembri spolupracoval prvýkrát, boli sme v TBC nemocnici a dúfam, že naša spolupráca bude pokračovať aj naďalej.
Ktoré tebou natočené miesto považuješ za najlepšie?
Top miesto bolo asi Sanatórium v Rakúskych Alpách, nakoľko tam zostalo skoro všetko vybavenie. Bol tam mierny vandalizmus, ale nie v takej miere, ako u nás. Pre mňa však top miesta sú aj budovy, kde sú zelené steny od plesne, opadaná farba zo stien, zhnitý nábytok…
V čase, keď médiá zasiahla kríza, chceme v Hashtagu naďalej prinášať zaujímavé články, videá a podcasty. Podpor našich autorov a náš magazín na Patreone. Každé euro sa počíta!
Zdieľať na