#Koncom minulého mesiaca sme sa konečne dočkali pokračovania príbehu Enoly Holmes. Filmy o mladej detektívke vychádzajú z literárnej predlohy, no knižná séria od Nancy Springer nebola jedinou inšpiráciou filmových tvorcov. Tí sa totiž príbeh snažili čo najlepšie zladiť nielen so svetom Enolinho slávnejšieho brata Sherlocka, ale aj so skutočnými historickými udalosťami. Ako uvádza Elite Daily, Sarah Chapman, ktorú sa Enola vo filme snaží nájsť, skutočne žila a štrajk pracovníčok továrne na výrobu zápaliek bol dôležitým momentom britskej histórie. Ak si Enolu Holmes 2 ešte nevidel a chceš sa vyhnúť spoilerom, tento článok si nechaj na neskôr.
Zložitý prípad
Enola Holmes v podaní Millie Bobby Brown rieši vo filmovej novinke zmiznutie mladej zamestnankyne fabriky na výrobu zápaliek, Sarah Chapman. Ako sa však ukáže, ide o omnoho zložitejší prípad, než sa spočiatku zdalo. Sarah nezmizla, ale je ukrytá pred svojimi bývalými nadriadenými. Prišla totiž na to, že vo fabrike sa začal používať lacnejší, no nebezpečný biely fosfor a že jej vedenie sa snaží jeho negatívny dopad na zdravie pracovníčok utajiť.
Sarah a Mae, ďalšia zamestnankyňa továrne, dokázali získať dostatok dôkazov na to, aby mohli nekalé praktiky továrne odhaliť pred verejnosťou. Keď sú však dôkazy zničené, Sarah sa rozhodne vrátiť do továrne. O svoje zistenia sa podelí s ostatnými pracovníčkami a inšpiruje ich k tomu, aby vyhlásili štrajk.
Inšpirované skutočnou udalosťou
Štrajk pracovníčok továrne, známy ako Matchgirls‘ Strike, je skutočnou udalosťou, ktorá sa odohrala v roku 1888. Sarah Chapman skutočne žila a bola dokonca jednou z jeho iniciátoriek. Nešlo len o používanie nebezpečného fosforu, ale tiež o celkové podmienky, v akých museli ženy v továrni pracovať. Pracovali tiež za extrémne nízku mzdu. Medzi najväčšie riziká ale patril biely fosfor.
Spôsoboval totiž formu rakoviny kostí, ktorá postihovala najmä čeľusť a ďasná. Ochorenie viedlo k vypadávaniu zubov, opuchom či zápalom. V dvadsiatich percentách prípadov končilo dokonca smrťou. Továreň situáciu riešila tak, že hneď, ako niektorá z pracovníčok nahlásila bolesť zubu, musela si ho dať vytrhnúť. Ak odmietla, dostala okamžitú výpoveď.
Štrajkom k víťazstvu
Keď v roku 1888 o nevhodných podmienkach v továrni informovali aktivisti Annie Besant a Herbert Burrows, vedenie sa pracovníčky snažilo prinútiť, aby ich tvrdenia popreli. Neúspešne. Už v prvý deň štrajku sa doň zapojili 1400 žien a po pár dňoch prestala pracovať celá fabrika. Vedenie napokon upravilo niektoré pracovné podmienky. Umožnilo napríklad zamestnankyniam, aby sa stravovali mimo pracovných miestností, v ktorých bolo ich jedlo kontaminované fosforom.
V roku 1901 daná spoločnosť konečne prestala používať biely fosfor a v priebehu nasledujúcich rokov bolo jeho používanie zakázané celosvetovo. Aktivita Sarah Chapman v rámci štrajku sa považuje za jeden z kľúčových momentov v boji za práva zamestnancov a odborov.
Chceš byť nonstop v obraze?
Zdieľať na