Digitálny odpad: Ak používaš e-mail, pripočítaj si k svojej uhlíkovej stope až 136 kg CO2 ročne

žena píše na notebooku, digitálny odpad

Ani e-maily nie sú tak klimaticky neutrálne, ako by sa očakávalo (Zdroj: Unsplash/Brooke Cagle)

# Koľko e-mailov si dnes už dostal? Odpovedal si už na všetky z nich? A čo myslíš, koľko z nich nakoniec zostane bez povšimnutia uväznených až do zabudnutia v tvojej e-mailovej schránke? Denne dostávame desiatky e-mailov, ale aj sami ich veľa posielame.

S virtuálnou elektronickou komunikáciou je digitálny vek neoddeliteľne spojený a dnes si už väčšina svetovej populácie deň bez elektronickej pošty asi len ťažko dokáže predstaviť. Klasickú listovú korešpondenciu vo väčšine prípadov nahradila tá elektronická a väčšinu dovtedy používaných foriem korešpondencie dnes už vnímame minimálne ako retro alebo zastaranú.

A hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že prenesenie väčšiny komunikácie do virtuálneho sveta prinieslo úsporu najazdených kilometrov a s tým spojených emisií počas prepravy od odosielateľa k adresátovi, a že zároveň pomohlo vyriešiť mnohé problémy hromadiaceho sa papierového odpadu, či tiež často i časovo náročného spôsobu doručovania, nie je to všetko celkom tak.

Pravdou je, že dnes už takmer všetko, čo robíme, má vplyv aj na životné prostredie a v tomto prípade ani e-maily nie sú výnimkou. Aj keď sa ti ktorýkoľvek z tvojich e-mailov môže zdať celkom neškodný, vplyv miliárd e-mailov denne rozosielaných po celom svete už predstavuje celkom iný význam.

Sú e-maily skutočne škodlivé pre životné prostredie?

Súkromné, pracovné, reklamné, spamové, neprečítané, zabudnuté či neodstránené – vo všeobecnosti všetky musia byť niekde uložené. Každé také, napríklad i cloudové, úložisko potrebuje pomerne veľa elektriny, ktorej výroba stále vo väčšine prípadov pochádza z fosílnych palív. V súčasnosti už zvyčajne dokonale ovládame, ktoré odvetvia priemyslu najviac poškodzujú životné prostredie. Rovnako nám nie sú neznáme ani mnohé veci a činnosti z bežného života, od príliš konzumného života až po plastový odpad nevynímajúc, ktorými prírode veľmi nepomáhame. Mali by sme ale do tohto zoznamu pridať aj e-maily?

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Najdôležitejšie slová minulého roka: Týchto 9 pojmov hýbe spoločnosťou, ich význam by si mal poznať čím skôr!

Emisie uhlíka síce nemusia byť prvou vecou, na ktorú myslíš, keď napíšeš e-mail a klikneš na „odoslať“, no i tak – rovnako ako všetky elektronické zariadenia a komunikačné kanály – zanechávajú uhlíkovú stopu. V globálnom meradle možno dokonca zodpovednosť e-mailov za CO2 na celom svete prirovnať približne k 7 miliónov áut naviac.

Ako je vôbec možné, že e-maily zanechávajú uhlíkovú stopu?

Na to, aby si si vedel predstaviť súvislosti e-mailov a uhlíkovej stopy, potrebuješ vedieť, čo to vlastne uhlíková stopa je. Zjednodušene, uhlíková stopa predstavuje vyprodukované celkové emisie skleníkových plynov, ktoré vytvára jednotlivec alebo organizácia na súkromné a verejné účely. To zahŕňa prakticky všetko v dennom živote, čo spôsobuje spaľovanie fosílnych palív, ako napríklad cesta do práce, vykurovanie objektov alebo likvidovanie rôzneho odpadu.

množstvo zapojených sieťových káblov
Výroba aj používanie elektronických zariadení vyžaduje energiu vyrobenú z fosílnych palív (Zdroj: Unsplash/Lars Kienle)

Možno sa ale teraz pýtaš, čo má spoločné uhlíková stopa s e-mailom a elektronickou komunikáciou? Okrem spotrebovanej elektrickej energie, ktorú je potrebné vyrobiť, aby bol e-mail vôbec odoslaný, závisí tiež od veľkosti odoslaného samotného súboru a jeho príloh. Takisto sa elektrina používa na výrobu a prevádzku počítača, servera a iných potrebných zariadení, pri výrobe ktorých sa spaľovaním fosílnych palív vypúšťa do ovzdušia veľké množstvo CO2. Toto všetko sa navzájom ovplyvňuje a prispieva k zmene klímy.

Podľa výpočtov, bežný kancelársky zamestnanec odošle a prijme denne 140 e-mailov, čo za rok vytvorí toľko CO2 ako let na trase Londýn – Bruggy alebo ako 955 pozretých filmov. Celosvetovo od roku 2017 vzrástol počet poslaných a prijatých e-mailov z 269 biliónov na predpokladaných 347 biliónov v roku 2023. To predstavuje množstvo vyprodukovaných uhlíkových plynov, ktoré je väčšie ako ročná uhlíková stopa Austrálie.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Gramatika: Slohový postup, slohový útvar, retrospektíva či štyri druhy rozprávača v dnešnom podcaste

Získaj to najlepšie z každého e-mailu, ktorý odosielaš

Prvé a logické pravidlo je, neposielaj zbytočné e-maily so zbytočne veľkou prílohou. Iste, vtipné video s tancujúcimi zvieratkami dokáže zabaviť viacerých adresátov, ale o jeho „dôležitosti“ asi nemusíme polemizovať.

Pokiaľ ide o e-mail s prílohou, lepšie je, keď ju pridáš ako hypertextový odkaz na tento súbor. Jeden e-mail s prílohou generuje 50 g CO2, na rozdiel od e-mailu bez prílohy, ktorý vyprodukuje len 4 g CO2. Ale rovnako dôležité je uvedomiť si, že aj e-mail s jediným slovom “ďakujem“ alebo “OK“ produkuje uhlíkovú stopu.

Pred odoslaním e-mailu je vhodné skontrolovať, či obsahuje všetky správne a potrebné informácie, aby si nemusel doposielať doplňujúce údaje a vysvetlenie ďalším e-mailom. Na škodu tiež nie je zvážiť fakt, že sa mnohé problémy dajú vyriešiť z očí do očí, najmä pokiaľ adresát správy sedí len o niekoľko krokov ďalej.

Menej e-mailov. Menej emisií.

E-mail je pohodlná forma komunikácie. Priemerný pracujúci človek však strávi 13 hodín týždenne ich čítaním a spracovávaním, čiže nejde len o ekologický vplyv na našu planétu, ale aj na našu produktivitu a čas. Vybavovanie je časovo náročné a zaberie 1/3 pracovného času, pričom za jeden deň e-mailovú schránku človek skontroluje asi 15 – krát.

Odstránenie e-mailov a starej pošty je významnou pomocou v boji s uhlíkovou stopou. Aj ukladanie e-mailov na servery vyžaduje energiu a spotrebuje obrovské množstvo fosílnych palív. Francúzska štúdia poukázala na fakt, že keby si každý vymazal 50 starých e-mailov, rovnalo by sa to vypnutiu 2,7 miliardy žiaroviek na jednu hodinu.

človek píše na notebooku aj smartfóne
Čím menej emailov pošleš a dostaneš, tým menšia je tvoja uhlíková stopa (Zdroj: Unsplash/Maxim Ilyahov)

Dôležitou súčasťou boja s uhlíkovou stopou e-mailov, by tiež mal byť pravidelne vyprázdňovaný e-mailový kôš, odhlásenie sa z odberu všetkých nepotrebných a neaktuálnych newslettrov, ktoré reálne nikdy aj tak nečítaš, a ak je to možné, aj deaktivácia notifikačných upozornení zo sociálnych sietí. Väčšinou aj tak ide o duplicitné informácie z webovej stránky alebo aplikácie.

👉 MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ:
Kto bol Vincent Van Gogh? Umelecký génius s odrezaným uchom, jeho najdrahší obraz vydražili za 117 miliónov dolárov

Samozrejme, nie je reálne od kohokoľvek očakávať, že odstráni všetky e-maily zo svojho života, no jednoduchým znížením počtu odosielaných e-mailov, môže každý značnú časť z celkového množstva ubrať. E-mailová komunikácia predsa len tak zo sveta nezmizne, ale v záujme ochrany životného prostredia by bolo najlepšie e-mail poslať len vtedy, keď si môžeš byť istý, že druhá strana ho ocení a nestane sa len ďalšou zbytočne spotrebovanou vecou v našich životoch.

Zdroj: Bioekologika
Odporúčame