#Akýkoľvek kontakt so smrťou musí byť pre väčšinu z nás naozaj nepríjemnou skúsenosťou. V istých povolaniach ale majú ľudia, ktorí ich vykonávajú, k smrti bližšie ako ktokoľvek iný. Ako sú na tom, povedzme, kozmonauti? Keď zvážiš, že samotný vesmír je asi jedným z najtemnejších a najbezútešnejších priestorov, s akým prišiel človek do kontaktu, tak už asi tušíš, že aj smrť kozmonauta musí byť príšerná. Portál Ladbible informuje, že tušíš správne.
Realita blízka hororu
Určite nielen kozmonauti už premýšľali nad tým, aké asi môže byť úmrtie priamo vo vesmíre. Vzhľadom na to, že si sa s tým aj ty bežne stretol napríklad v sci-fi hororoch, nie je táto myšlienka ani náhodou zvrhlá či poburujúca. Musia s tým skrátka rátať nielen diváci, ale hlavne samotní kozmonauti.
Hoci dnes je cestovanie do vesmíru bezpečnejšie ako kedysi, za 6 dekád našich vesmírnych letov v ňom umrelo 18 ľudí. Vo všetkých prípadoch za to mohli nehody, ku ktorým došlo počas letu. To, že sa s úmrtiami muselo počítať už od prvých letov, dokazuje aj alternatívny scenár prejavu, ktorý mal americký prezident Richard Nixom predniesť v prípade, že by let do vesmíru skončil tragicky.
Podľa autora Nixonovych prejavov, Williama Safireho, časť tohto smútočného prejavu obsahuje aj tieto vety: „Vieme, že k tragédii nedôjde vo forme náhleho výbuchu.“
„Znamenalo by to, že ľudia by ostali uviaznutí na mesiaci v spojení s Mission Control (centrála, ktorá dohliada na priebeh danej misie), zatiaľ čo by pomaly zomierali od hladu, alebo by zámerne prerušili spojenie so Zemou, čo je eufemizmus pre samovraždu.“
Čo to však vlastne znamená?
Povedzme, že jedným z tých osemnástich astronautov by si bol ty. Tvoju raketu teda zasiahne malý meteorit, ktorý urobí dieru aj do tvojho skafandru. Do 15-tich sekúnd by si mal stratiť vedomie. Hneď potom (ale predtým, ako by si zamrzol), by si pravdepodobne zomrel na extrémne zníženie tlaku a zadusil by si sa.
Udialo by sa to preto, lebo tvoja pokožka by bola vystavená vákuu vesmíru, čo by spôsobilo, že by sa z tvojej krvi a kože začala vyparovať voda. Z tvojho tela by sa teda stal v podstate nafúknutý balón. Tvoje končatiny by prestali byť funkčné do 30 sekúnd. V tom momente by si o tom už ale nevedel.
Napriek tomu všetkému sú v dnešnej dobe kozmonauti vyslaní to vesmíru v špičkovej kondícii. To isté platí aj o podmienkach, za akých sa lety uskutočňujú. Kedysi tomu ale tak celkom nebolo. V roku 1986 sa raketoplán Challenger rozlomil už po 73 sekundách letu. Neprežil ani jeden zo siedmych prítomných na palube.
Zdieľať na