Bankovka s hodnotou až 100 biliónov dolárov? Skutočne existovala, aj keď by si ju zrejme v peňaženka mať nechcel

Photo by Niels Steeman on Unsplash

#V poslednej dobe ľudia stále riešia nízke platy, posúvanie dôchodkového veku alebo životnú úroveň na Slovensku. Možno ťa neraz napadlo, prečo proste štát nevytlačí viac peňazí a nedá ich svojim obyvateľom. Všetci by boli bohatí, mohli by zaplatiť všetky svoje dlhy a konečne by sme sa dostali na úroveň vyspelejších ekonomík.

Geniálny nápad?

V skutočnosti je to úplná hlúposť a štát by urobil veľkú chybu. Prečo? Povedzme, že by začal tlačiť veľké množstvo peňazí a pustil ich do obehu. Každému by dal napríklad 50 000 € a ľudia by začali nakupovať. Každý kúpil najnovší iPhone, ktorý by stál 1 500 €. Na Slovensku by ich však bolo nedostatok a preto by boli predajne nútené zvyšovať ceny. A to je dôvod prečo by to vôbec nemalo zmysel.

Ak je niečoho veľa, tak potom daná vec stráca hodnotu. V tomto prípade by to boli peniaze. A tu sa dostávame k javu, ktorý nazývame inflácia. Samozrejme, s tým iPhonom to bol len príklad. Aby sa to naozaj stalo, museli by sa zvýšiť ceny viacerých produktov a nie len jedného.

Photo by Christian Dubovan on Unsplash

Príliš veľa peňazí

Inflácia nastáva vtedy, keď dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb. Čiže za jedno euro si kúpiš toho menej než v minulosti a má menšiu hodnotu ako kedysi. Keby sa zvýšila cena iPhonu na 3 000 €, za normálnych okolností by si si za rovnakú sumu kúpil dva kusy. Peniaze by takto potom strácali svoju hodnotu. Z hľadiska kvantity rozdeľujeme infláciu na:

  • miernu (1 – 9 %)
  • cválajúcu (10 – 1 000 %)
  • hyperinfláciu (nad 1 000 %)

Slovensko je na tom dobre

Hlavným cieľom Európskej centrálnej banky je udržiavať stabilné ceny v eurozóne. Optimálna miera inflácie sa pohybuje na hranici okolo 2 %. Na Slovensku dosiahla priemerná ročná miera inflácie v roku 2018 hodnotu 2,5 %. Čo znamená, že v priemere ceny stúpli o 2,5 % za rok. Takže to vôbec nie je zlé a ide o prirodzený ekonomický vývin. No v Afrike takí prezieraví neboli.

Africkí biliardári

Prezident Robert Mugabe to veľmi nedomyslel a Zimbabwe zažilo jeden z najhorších hospodárskych prepadov. Mugabe sa stal prezidentom v roku 1980 a neskôr sa zaplietol do niekoľkých vojenských konfliktov. To malo za následok, že krajina medzi rokmi 2000 – 2007 dosiahla hranicu inflácie 66 %. Prezident sa však zo svojich predošlých chýb očividne nepoučil a myslel si, že všetko napraví tlačením peňazí.

Photo by Avicennasis/Wikimedia Commons

 Zo začiatku ceny medziročne rástli v desiatkach percent, no Mugabe neprestával a peniaze tlačil naďalej. Inflácia sa tak zrýchľovala, až napokon dosiahla nepredstaviteľnú hodnotu 500-miliárd %. Výsledkom toho bola aj bankovka s najvyššou nominálnou hodnotou na svete: 100-biliónov zimbabwianskych dolárov. Veľký nákup by si však s takouto bankovkou v peňaženke nespravil.

V roku 2009 sa éra zimbabwianskeho dolára skončila a ľudia začali používať zahraničné meny, hlavne dolár. Prezident vyhlásil, že mena je bezcenná a v priebehu budúcich týždňov ju začnú banky zamieňať za doláre. Za 35-biliard zimbabwianskych dolárov by si dostal jeden americký.

Zdroj: Wikipedia
Odporúčame