Bankovka s hodnotou až 100 biliónov dolárov? Skutočne existovala, aj keď by si ju zrejme v peňaženka mať nechcel

Photo by Niels Steeman on Unsplash

#V poslednej dobe ľudia stále riešia nízke platy, posúvanie dôchodkového veku alebo životnú úroveň na Slovensku. Možno ťa neraz napadlo, prečo proste štát nevytlačí viac peňazí a nedá ich svojim obyvateľom. Všetci by boli bohatí, mohli by zaplatiť všetky svoje dlhy a konečne by sme sa dostali na úroveň vyspelejších ekonomík.

Geniálny nápad?

V skutočnosti je to úplná hlúposť a štát by urobil veľkú chybu. Prečo? Povedzme, že by začal tlačiť veľké množstvo peňazí a pustil ich do obehu. Každému by dal napríklad 50 000 € a ľudia by začali nakupovať. Každý kúpil najnovší iPhone, ktorý by stál 1 500 €. Na Slovensku by ich však bolo nedostatok a preto by boli predajne nútené zvyšovať ceny. A to je dôvod prečo by to vôbec nemalo zmysel.

Ak je niečoho veľa, tak potom daná vec stráca hodnotu. V tomto prípade by to boli peniaze. A tu sa dostávame k javu, ktorý nazývame inflácia. Samozrejme, s tým iPhonom to bol len príklad. Aby sa to naozaj stalo, museli by sa zvýšiť ceny viacerých produktov a nie len jedného.

Photo by Christian Dubovan on Unsplash

Príliš veľa peňazí

Inflácia nastáva vtedy, keď dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb. Čiže za jedno euro si kúpiš toho menej než v minulosti a má menšiu hodnotu ako kedysi. Keby sa zvýšila cena iPhonu na 3 000 €, za normálnych okolností by si si za rovnakú sumu kúpil dva kusy. Peniaze by takto potom strácali svoju hodnotu. Z hľadiska kvantity rozdeľujeme infláciu na:

  • miernu (1 – 9 %)
  • cválajúcu (10 – 1 000 %)
  • hyperinfláciu (nad 1 000 %)

Slovensko je na tom dobre

Hlavným cieľom Európskej centrálnej banky je udržiavať stabilné ceny v eurozóne. Optimálna miera inflácie sa pohybuje na hranici okolo 2 %. Na Slovensku dosiahla priemerná ročná miera inflácie v roku 2018 hodnotu 2,5 %. Čo znamená, že v priemere ceny stúpli o 2,5 % za rok. Takže to vôbec nie je zlé a ide o prirodzený ekonomický vývin. No v Afrike takí prezieraví neboli.

Africkí biliardári

Prezident Robert Mugabe to veľmi nedomyslel a Zimbabwe zažilo jeden z najhorších hospodárskych prepadov. Mugabe sa stal prezidentom v roku 1980 a neskôr sa zaplietol do niekoľkých vojenských konfliktov. To malo za následok, že krajina medzi rokmi 2000 – 2007 dosiahla hranicu inflácie 66 %. Prezident sa však zo svojich predošlých chýb očividne nepoučil a myslel si, že všetko napraví tlačením peňazí.

Photo by Avicennasis/Wikimedia Commons

 Zo začiatku ceny medziročne rástli v desiatkach percent, no Mugabe neprestával a peniaze tlačil naďalej. Inflácia sa tak zrýchľovala, až napokon dosiahla nepredstaviteľnú hodnotu 500-miliárd %. Výsledkom toho bola aj bankovka s najvyššou nominálnou hodnotou na svete: 100-biliónov zimbabwianskych dolárov. Veľký nákup by si však s takouto bankovkou v peňaženke nespravil.

V roku 2009 sa éra zimbabwianskeho dolára skončila a ľudia začali používať zahraničné meny, hlavne dolár. Prezident vyhlásil, že mena je bezcenná a v priebehu budúcich týždňov ju začnú banky zamieňať za doláre. Za 35-biliard zimbabwianskych dolárov by si dostal jeden americký.

Zdroj: Wikipedia

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť