Raj na zemi alebo hipisácka utópia? Duchovná komunita mala byť plná mieru, prevalila sa však vražda aj znásilnenie

Vysnívané mesto Auroville chce ponúknuť utopický raj na zemi.

Vysnívané mesto Auroville chce ponúknuť utopický raj na zemi (Zdroj: commons.wikimedia.org/HH Gallery)

#Mesto úsvitu či Mesto budúcnosti – aj pod takýmito prezývkami je známa neveľká obec Auroville na juhu Indie. Zrodila sa v roku 1968, viac-menej uprostred ničoho, aby priniesla miesto pokoja a mieru pre všetkých. V poslednom čase však prináša aj celú škálu škandálov, ktoré poškvrnili jej kedysi dobré meno.

Zvrchu pripomína zaujímavú špirálu či galaxiu, v ktorej sa harmonicky prepletajú budovy popri lánoch lesov a prírody. Centru utopického mesta Auroville kraľuje obrovská zlatá kupola, ktorá pripomína golfovú loptičku – chrám Matrimandir slúžiaci na stíšenie a meditáciu. Viac ako architektúra je však dôležitá idea, na ktorej mesto vzniklo a ktorú mnohí dodnes považujú za utópiu.

Auroville vítalo a naďalej víta ľudí bez ohľadu na národnosť a pozýva ich žiť v harmónii, bez politiky, vierovyznania, peňazí a vodcov. A tiež s minimom materiálneho vlastníctva. Na oplátku ponúka pokojný komunitný a sebestačný život so zásobami organicky vypestovaných plodín, solárnej energie a s nespočetnými možnosťami kultúrneho rozvoja a rastu.


Len na skok od Benátok leží zakázaný Ostrov smrti: Bývalá karanténna stanica desí ľudí dodnes


Sen Matky

Napriek tomu, že Auroville leží vo vidieckom regióne Indie, túto experimentálnu komunitu založil „západný“ človek. Mirra Alfassa, duchovná vodkyňa, mala egyptsko-turecké korene, vyrastala však vo Francúzsku a vo svete jogínov ju nikto neoslovoval inak ako „Matka“. Matka sa inšpirovala myšlienkami svojho duchovného spoločníka – slávneho indického bojovníka za nezávislosť, filozofa a jogína Šrí Aurobinda. Aby jeho odkaz žil ďalej, vytvorila mu ašram a meditačnú školu, neskôr aj celé mesto.

O Auroville snívala dlhé roky, experimentálna utópia medzi štátmi Tamilnád a Puttučéri sa stala realitou v roku 1968. Krátko po založení do nablýskaného mesta prišlo okolo päťtisíc ľudí zo 124 krajín, aby započali život v harmónii, bez kriminality, alkoholu, cigariet a s minimom osobného vlastníctva.

Stredová zlata kupola v centre Auroville.
Chrám Matrimandir, stredová zlata kupola v centre Auroville (Zdroj: commons.wikimedia.org/Kpsudeep)

Z pustatiny k raju na Zemi

Ešte v 60. rokoch bolo územie, ktoré sa dnes hrdo nazýva Mesto úsvitu, len vyprahnutá pustatina. Získať túto plochu od indickej vlády preto nebolo nijako zložité, myšlienku dokonca podporilo aj UNESCO a zahraničné organizácie, ktoré sa vtedy niesli na vlnách „exotickej“ východnej filozofie a hnutia hippies. Náčrt mesta vytvorila sama Matka (zomrela v roku 1974, 10 rokov po založení Aurovillu), do reality ho previedol francúzsky architekt Roger Anger.

Mesto malo byť rozdelené na centrálnu Mierovú oblasť s chrámom Matrimandir aj záhradami a ďalšie štyri zóny – priemyselnú (ekologické farmy), kultúrnu (pre kultúrne, vzdelávacie, umelecké a športové aktivity), obytnú (mix individuálneho a kolektívneho bývania) a medzinárodnú (oblasti a pavilóny pre návštevníkov). Malo byť obklopené zeleným pásom so šírkou 1,25 km, ešte stále tu však prebieha premena na živý ekosystém. Mimochodom, autá majú do mesta vstup zakázaný.

Bez peňazí, no nie bez práce

Než sa stanete plnohodnotným členom komunity, musíte v Auroville dva roky žiť na skúšku. Niektorí ľudia tu však čakajú na „občianstvo“ aj dlhšie. Počas tejto doby je im garantovaná strecha nad hlavou a strava priamo úmerná ich zásluhám pre komunitu, prakticky však zadarmo. V Auroville nič nevlastníte, všetko patrí všetkým.

Financie tu, aspoň oficiálne, neexistujú. Namiesto peňazí má každý obyvateľ kreditnú kartu Aurocard nabitú bodmi, ktoré získava za prácu, verejnoprospešnú činnosť či predaj výrobkov. Časť zo zárobkov putuje do centrálneho fondu, z ktorého sa hradí voda, elektrina, lieky a pomôcky.

Obyvatelia si zarábajú výrobou papiera, kováčstvom, farbením látok, pečením chleba, organizovaním workshopov či hrnčiarstvom. Mesto je plné komunitných dielní a obchodíkov s výrobkami, ktoré sa dajú kúpiť aj online. Aj napriek tomu však Auroville dokáže pokryť asi len tretinu svojich nákladov, zvyšok pochádza od sponzorov a darcov.

Mestská časť Auroville.
Auroville je raj na zemi už na prvý pohľad (Zdroj: commons.wikimedia.org/IM3847)

Tieň nad Mestom úsvitu

Auroville vyše pol storočia od svojho vzniku v ničom nepripomína prašnú pláň. Sú tu stromy, záhrady a polia obrábané v ideáloch udržateľného poľnohospodárstva. Fungujú tu reštaurácie, čajovne a kaviarne, v ktorých však alkohol nedostanete. Neuvidíte tu kostoly, mešity ani iné svätostánky, a tiež žiadnu policajnú stanicu alebo súd. Nie sú vraj potrebné, pretože zákonné medze tu vytyčujú len osobné vzťahy medzi Aurovillčanmi.

Avšak aj nad Aurovillom leží veľký tieň. Pred pár rokmi vyplávali na povrch informácie o tom, ako na okrajových častiach Mesta úsvitu prichádza k prepadom, znásilneniam a dokonca aj vraždám (pred dvomi rokmi tu niekto zavraždil štvorčlennú rodinu). Problém predstavujú aj nejasné hranice mesta, ktoré má 32 vstupov a takmer žiadne oplotenie, dovnútra sa tak dostane prakticky ktokoľvek.

S krádežami je to tiež ošemetné – keďže nič nevlastníte, nič nezmôžete, ak si niekto nenávratne „požičia“ niečo „vaše“. Hoci tu funguje vzdelávanie aj zdravotníctvo, jeden z bývalých obyvateľov ich opísal ako nekonečnú hru a holistickú medicínu, pri ktorej takmer prišiel o ruku. A aj napriek „rajskému“ prostrediu sa údajne nevyhol šikane a zneužívaniu.

Čas zúčtovania

Hoci mesto bolo plánované pre 50-tisíc obyvateľov, v súčasnosti ich tam žije len okolo 2 500 – od detí až po osemdesiatnikov. Jedna tretina pochádza z Indie, zvyšok z 59 národov najmä zo Severnej Ameriky a Európy (najviac z Nemecka a Francúzska).

„Funguje tu nespočetné množstvo rád, výborov a skupín, ktoré v rámci komunity zaisťujú bývanie, výstavbu, údržbu a nad nimi fungujú ďalšie systematické jednotky. Všade sa debatuje a hlasuje, ale dohromady nikto netuší, čo sa deje mimo ním spravovaný úsek. O tom, že by mesto bolo samoriadenou jednotkou, však vážne pochybujem,“ prezradila novinárka Maddy Crowell, ktorá tu strávila niekoľko týždňov.

Oficiálna webová stránka mestečka uznáva, že z pôvodnej predstavy je naplnený iba jeden bod – absencia vlády – ale zároveň tvrdí, že utópia v ňom čoskoro skutočne zavládne. Akú bude mať formu, ukáže čas.

#TIPY

Prečítajte si: Travis Elborough a Alan Horsfield: Atlas neuveriteľných miest, vydavateľstvo IKAR, 2021 – fascinujúca kniha o ceste do nezvyčajných, opustených podzemných, plávajúcich aj fantastických kútov našej planéty.

Pozrite si: Krátky film What is Auroville? (Experimental society)

Centrum mesta Auroville z vtáčej perspektívy.
Centrum mesta Auroville z vtáčej perspektívy (Zdroj: news4masses.com)

Čaká ťa tento rok maturita? Uč sa s naším maturitným podcastom Schooltag!

Zdroj: Hashtag.sk
Odporúčame